F2003F

Fuuuh.. pamätám si ako ma to na prvé strašne dostalo a teraz po druhom ešte viac. Extrémne extrémne mrazivý ultra silný zážitok. Aronofsky je PÁN nad najväčšími tvorcami artoviek a najtalentovanejší režisér dekády, teda umelec. Snažím sa vymyslieť ako to horko-ťažko vtesnať do top10. Zatiaľ určite 11. miesto, z ktorého to už hádam ani nič nedokáže vyradiť, aj keď sa na 12. bije toho viac. Vlastne nemám tušenia či nejaká artová psychologická dráma (žáner sám o sebe výstredný) je aspoň čiastočne tak elegantne kvalitná, že dokáže hravo schovať enormnú väčšinu v celom dramatickom žánri bez kategorizácie. Ak sa pri filmoch hovorí o hercovi, ktorý tiahne film tak toto môžme síce považovať za onemanshow výrazne úchvatnej Natalie v správne ocenenej životnej úlohe, no nebyť brutálne nadštandardnej dychberúcej (samozrejme neocenenej) réžie, nešlo by o nič viac než bežný prvok "pásovej výroby" potrebný každoročne voči sympatiám Akadémie. Mila dobre obsadená, aj keď sa nešla z toho pretrhnúť (zámer postavy?), Cassel zase v úlohe totálne na telo. NAJLEPŠÍ film o BALETE a chorobnom STRESE z neúspechu. Presne v tom spočíva nádhernosť filmového umenia. Dokázať byť veľmi pozorne zaujatý na dve hodiny niečím v skutočnosti natoľko nezaujímavým ako sú tréningy baletu je vskutku úctyhodné. Moja vďačnosť z toľkého rozsiahleho napĺňania môjho života občas aj takýmito radostným extravagantnými zážitkami voči tvorcovi a obrovská poklona so všetkými kalapmi dolu maestro. ∞/10

Nezameniteľnú atmosféru tomu samozrejme nejde uprieť, rovnako ani vyberane očarujúci soundtrack (samotný nemá podobný efekt), ktorý z filmu pomáha vytvárať artovku. Čo ale nepomáha je prevedenie príbehu za účelom robiť z hlavnej postavy obraz drsného nezničiteľného nezastaviteľného jazdca za nazvem to odplatou v očividnej podobnosti s napríklad akčne besným Kuriérom. Zároveň sa dejovo snímok často trochu stráca v dlhých záberoch bez jasného významu, ktoré vynahrádza Ryanov bezemočný efekt. Pritom film funguje celkovo skvelo nabitou originalitou zanikajúcou na žánrovej nevýraznosti.

Poctivo precízna mozaika príťažlivosti vzťahu dvoch totálne protikladných charakterov. Vidieť Daniel Day-Lewisa v polohe elegantne a luxusne uhladeného perfekcionistu návrhára po špinavom ropnom magnátovi v chladnom There Will Be Blood je doslova slasť pre oči a ukážkový odchod do hereckého dôchodku, aj keď tu moc nemal priestor sa s postavou vyhrať ako má vo zvyku. Za zmienku ale stojí hlavne PTA, pretože dívať sa na dlhé zábery merania, šitia či narábania s látkou zaujate bez zaváhania je vskutku príjemný zážitok. Dej plynie bez akejkoľvek prekážky, nesie sa v okázale pohľadnom prostredí s krásne vyšperkovaným kostýmami bez náznaku možnosti myšlienkového odbočenia a vytvára pútavosť aj samotnou súhrou detailov vizuálu. Na plný by sa zišiel lepší scenár alebo aspoň nejaký moment prekvapenia, vyústenia či jemnej sofistikovanosti. Od podobných záležitosti sa totiž drží bojazlivo bokom akoby nechcel ničiť pôvab atmosféry.

Natoľko extrémny bizár až príbeh svojou originalitou dokáže, že je úplne namieste. Výkony sú podané naozaj solídne, úderne vedia zabodovať v každej situácii a sledovateľnosť filmu držia pomerne nad vodou. Po každej stránke mimoriadne vyšperkovaný scenár, dokáže plynúť naraz viacerými emóciami a každú využívať efektívne. Nelákavo výnimočné dielo, ktoré napriek nechutným stránkam humoru akým sa venuje ničím nepohorší, naopak zábavne plynie ako dôkaz významne okázalej tvorcovskej vyzretosti narábať vhodne s netypickou (na prvý pohľad) blbosťou. Film funguje všetkým, čím chce. Paul prekvapuje jednou polohou za druhou a v každej sa vždy akoby nájde a pri ňom Daniel chvíľami až mrazivo uveriteľne hrajúci. Dejovo to nezaváha ani raz a dokopy nedá ani priestor na udivenie lebo sype extrém za extrémom bez náznaku jednoduchosti. Piatu by som dal nebyť miestami homo nádychu a vypadania hercov (mŕtvola sa snaží nežmurkať, ale nájdu sa zábery, kde nechcene preblikne alebo pohne niečím a Mary v závere veľmi chabé podanie).

Ďalšie veľké predsudky neprávom. Pritom ejde o geniálne vyšperkovaný opus ako minule, ale o neriadene odviazanú jazdu (skoro) bez hraníc. Tým mýľne vytvára zdanie Oscarového adepta ako ďalšej nevyhnutnej korektnosti aj voči rasovej diskriminácii. A celkom tak to asi nie je, minimálne z môjho dojmu. V skutočnosti ide o pôsobivý snímok zanechávajúci ako myšlienkové usporiadanie tak aj uvedomenie fungujúci efektne nabitou originalitou a inovatívnosťou, aj keď je založený na podklade riešenom na každom rohu (mcu, dceu, Spirited Away atď.) a obyčajne stereotypom príbehu drámy (vzťah s dcérou, rozvod, lgbt). Ten je však podaný nepredvídateľne a pútavosťou nezaváha ani napriek 140min dĺžke. Elegantnou akciou s nevšednými činmi natočenou priehľadne a s citom pre detail je preplnený neustále a odsypáva tak príjemným tempom. Oscarové predispozície to inak ničím nemá, pre porovnanie majstrovská odysea do útrap duše a psychiky z netoleratnosti a predsudkov spoločnosti nebola na Best Picture ani len nominovaná, takže výhra je iba (bezcenne) plusovou nálepkou a dôkazom ďalšieho omylu Akadémie, akurát tentoraz prijateľnejšieho. Výkony fajn, ale rovnako ničím výrazné ani ohromné. Zástierka pre vnímanie obrazu ceny.

Zmätený zakopnutie o dušu obrazu. Melancholia oplýva silným čarom podmanivého vizuálu a kopou filozofických myšlienok, kvôli čomu by som vnútorne veľmi chcel dať aspoň 4*. Lenže pri neomámenom braní do úvahy umelosť dialógov a správania postáv za chodu nevhodne používanej kamery by to bolo ledva za 2*. Film kazí hlavne blbý scenár a otravná stopáž. Prvá polovica je totiž len nezáživne prázdnym blúdením v priestore a nudných situáciách s pohľadnou tvárou v presvedčivej polohe, zatiaľ čo druhá je tvorcovsky odviazanejší vizionársky strhujúci výplod blúdenia nejasnou predstavou o výsledku, ktorý kazí miestami (asi nepriamym účelom) roztrasená kamera alebo divne zaberajúca akoby chcela vyzerať umeleckejšie bez zmyslu pre detail. Inak je prostredie naozaj krásne. Práca s farbami, filtrami, kostýmami či výzormi je proste úchvatná, ale nakoniec zanechá hudobný doprovod titulkov väčší efekt než samotný film.

Artovka ako lusk, kariérny vývoj Yorgosa je fakt ukážkovo stúpajúci. Film, ale nefunguje na úrovni zvyšnej tvorby a keďže som sa u Favourite a Kynodontas priklonil k 4* smerom nahor a u Sacred Deer a Poor Things zase k 4* smerom nadol, tak tu tie 4* nemôžem dať ani s odretými ušami. Lobster je totiž celkom iný v súlade atmosféry a príbehu. Snaží sa byť nasilu veľmi chladný aj v miestach, kde na to nie je vhodný priestor, postráda efektívne rozprávanie a preskakuje významné časti alebo sa im venuje zväčša len zbežne aby sa cez ne nevyhnutne preniesol. Navádza tým na dojem, že sa usiluje o väčšiu dôležitosť druhej polovice a tak pred ňou najzaujímavejšie časti prebehne v rýchlosti, bez dostatočného dovysvetlenia (úvod, vzťah bez citov, útek), a keď sa inej venuje naopak dlhšie začne pôsobiť navyše a zdĺhavo (lov, počítanie). Námet vynikajúci, herci výborný (vidieť Colina po tomto v Gentlemen je haluz), dielo naznačuje v pozadí širšie ambície a aj tvorí obraz zaručene originálne nového pohľadu na romantiku, no pritom nedokáže ani naplno zaujať, stráca sa samo v sebe a ani zanechať iné pocity ako chladne chvíľkové. ZÁVER: Snímok sa snažil byť tak extrémne chladný až z toho prechladol. Prostredníctvom už správne nastaveného mrazivo nepríjemného Sacred Deer nám to aspoň vynahradili. A btw dobrý plagát a názov. Aktualizácia: S odstupom času vnímam v príbehu zreteľne zobrazené alegórie. na bežný život.

Dať si to hneď po jedničke vyvoláva nemalé sklamanie. Ambicióznosťou a predstavami tento sequel trpí najviac. Snaží sa byť vtipnejší, uletenejší aj rozvinutejší, ale vo výsledku je iba trápnejší a tentokrát to už nezachráni ani vynaliezavo charizmatický Jim, vďaka ktorému sa to síce stále drží nad vodou. Gagy zväčša nefungujú, a keď sa náhodou podaria tak slabo. Prvý bol uzemnenejší a cez to v hraniciach vybláznenejší, zatiaľ čo druhý len recykluje použité, je detskejší, predvídateľný a ireálny až pôsobí ako paródia na seba samého. Štvrtú * by som dal aspoň za nosorožca, ale pre celok je už tretia dostačujúca.

Mňa naopak pohľadná a hot Renée dostala oveľa viac než suchá Cath. Očakávania som nemal prakticky žiadne keďže hodnotenia sú tu navzdory Ocarom pomerne slabé a asi aj preto snímok na mňa vhodne zapôsobil. Žáner nemám absolútne v obľube, ale niečo menej už mám napozerané, tak konečne môžem (a musím) konštatovať, že ide zatiaľ o jediný kvalitovo porovnateľný s Moulin Rouge! v rámci doby. Bol som v domnení, že ide o suchopárne čistokrvný muzikálový dej, avšak príbeh je značne odlišný od stereotypu a dokáže úderne vplývať emočne aj pútavo. O zábavu je postarané v značnej miere. Tanečné čísla a piesne sú skvelé, ibaže nerovnomerne rozložené. Miestami totiž majú dlhší priestor po dlhom čase bez a mierne tým strácajú na význame, inokedy zase nevhodne preskakujú v atmosfére deja (Gere súd), ale nie vždy (Reilly sólo). K záveru začne film taktiež strácať na pútavosti a  zbiehať do plytkej vyumelkovanosti až nakoniec nezanechá nič poznateľné ako by mal. Spomenutý dokonale zvládnutý protiklad mal krásnu dušu a významne pocitové čaro, Chicago nemá ani jedno, ale zato má veľmi príjemnú atmosféru, výborné (niektoré aj životné) výkony a tiež výrazne kvalitnú filmárčinu.

Narozdiel od Mask a Dumb, ktoré sa snažili tváriť, že nie sú postavené na Jimovi, sa tým Ace vôbec netají. Spomedzi spomenutej trojice ide o projekt, kde sa aj vedel vyblázniť úplne najviac a zároveň z nich najviac funguje po vtipnej stránke. Gagmi a hláškami je to doslova preplnené, scenár pomáha chŕliť najskôr jednu za druhou, neskôr stráca na rýchlosti. V závere už ide o menšie tápanie na potrebnom uzatvorení a efektivite originality prejavu. Celkový dojem je taktiež zmiešaný, ale zväčša výrazne pobavený. Keď som sa plánoval vrátiť znovu ku Carreyho základom tak som Venturu odkladal asi najviac, pretože som si nechcel pokaziť dojem veľmi nenáročne vytvorený približne pred 20 rokmi lenže nič také, film skvelo funguje bezohľadu na dobu, vekovú kategóriu alebo IQ a ak nie ste prihrdý typ nemá vás ani čím uraziť. Piatu nechávam hlavne za veselý pôžitok. PS: Podobný záver by dnes už určite nevznikol.