Dajman

Colinovi Wilsonovi, autorovi pôvodnej knihy „Vesmírni upíri“, sa tento film veľmi nepáčil, pričom jeho verdikt znel: „No, aspoň je tu veľa frontálnej nahoty.“

Obsadení členovia, ktorí hrali astronautov a skúmali mimozemskú vesmírnu loď, boli zavesení na drôty štyridsať metrov vo vzduchu.

Make-up artist Nick Maley pracoval priemerne sedemdesiat až deväťdesiat hodín týždenne v priebehu výroby, jej väčšinu tvorila Mathilda May, aby vyzerala dokonalá a bezchybná, aj keď pripustil v rozhovore, že jej 18-ročné telo už bolo dosť blízko dokonalosti.

Podľa informácií štábu Mathilde Mayovej počas nakrúcania nahota veľmi vyhovovala a neobťažovala sa ani pre župan. V skutočnosti niektorí členovia štábu povedali, že to bolo trápnejšie pre nich, pretože sa museli nútiť, aby sa jej stále pozerali do očí, a to nebolo jednoduché, pretože bola „nádherným tínedžerom s takmer dokonalou postavou“.

Kvôli úlohe Space Girl bolo zvážených alebo vypočutých viac ako tisíc herečiek. Tobe Hooper povedal, že bolo neuveriteľne ťažké nájsť herečku ochotnú hrať túto rolu, pretože to bolo v podstate len to, že ste väčšinu času chodili úplne nahí a potom ste mali sex. Na Blu-Ray disku uviedol, že väčšina anglických herečiek, ktoré sa zúčastnili konkurzu, sa odmietlo úplne vyzliecť. Tým pádom museli rozšíriť pátranie aj za hranice Spojeného kráľovstva. Na jednom castingu sa skupina nemeckej herečky dokonca sprisahala proti Hooperovi tým, že všetci odmietli robiť nahé scény; neskôr zistili, že jedna z nich tú úlohu tak veľmi chcela, že ostatných prehovorila na výtržnosti. Spolupracovník Michael J. Kagan uviedol, prečo si vybrali francúzsku herečku Mathildu Mayovú, ktorá nevedela ani po anglicky. "Bolo to preto, že bola jednou z prvých, ktorí boli ochotní sa úplne vyzliecť, a pretože jej skúsenosti baletky, jej pomohli sa pohybovať rôznorodým a zvláštnym spôsobom."

Redaktor John Grover v rozhovore v roku 2015 uviedol, že veľa vecí, ktoré natočili. vrátane nahej Mathildy Mayovej, bolo úplne nepoužiteľných kvôli problémom s cenzúrou. A bol prekvapený s obsahom, ktorý bol dovolený. Povedal: "Keď Mathilda Mayová, schádzala zo schodov....tak som prvýkrát úplne zalapal po dychu. Nikdy som nevidel taký pornografický záber. V tých časoch to nebolo bežné pre komerčný film."

Mathilda May je na obrazovke iba sedem minút. Väčšinu z týchto scén hrá úplne nahá, zatiaľ čo v niektorých ju zakrýva len rúcho. Naproti tomu kvôli cenzúrnym pravidlám, ktoré zakazovali úplnú mužskú nahotu, museli byť Chris Jagger a Bill Malin (mužskí upíri) nakrútení s ponožkami telovej farby na genitáliách v prípade, že by ich nechtiac zachytili kamery (ponožky je možné vidieť v niekoľkých scénach).

Pri scéne, kedy Mathilda May kráčala po schodoch nahá, boli v postprodukcii pridané tiene k cenzúre, aby sa zabránilo získaniu hodnotenia X.

Asi v 21. minúte mala Mathilda May na spodnej časti chodidiel prilepenú gumovú podrážku, aby sa vyhla ich prerezaniu počas scény, v ktorej vychádza z budovy po rozbití sklenených okien.

Mathilda May sa musela svoje riadky naučiť na konkurz foneticky, pretože v tom čase nevedela anglicky. May sa tiež naučila hovoriť anglicky počas šiestich mesiacov, ktoré strávila v Anglicku pri tomto filme.

V rozhovoroch s Billom Malinom, ktorý hral jedného z mužských upírov, film počas výroby prekročil plán. Z tohto dôvodu neboli niektoré dôležité scény nikdy natočené a film bol naraz ukončený, pretože štúdiu jednoducho došli peniaze.

Film mal mať pôvodne taký istý názov ako pôvodný román, ale spoločnosti Cannon Films, ktorá údajne poskytla takmer 25 miliónov dolárov v nádeji, že vytvorí filmový trhák, sa nepáčil názov Vesmírni upíri (Space Vampires), pretože znel príliš ako ďalší z typických nízkorozpočtových filmov. V dôsledku toho bol názov zmenený na Síla života (Lifeforce) s odkazom na duchovnú energiu, ktorú vesmírni upíri vyčerpávajú zo svojich obetí.

Potrat nebol až do roku 1966 legálny v žiadnom štáte v USA. Keďže sa dej odohráva v roku 1955, pomohla si April (Kate Winslet) "podomáckym" spôsobom, ktorý bol známi medzi ženami v 50. rokoch. Slúžila na to hadica, ktorú našiel Frank (Leonardo DiCaprio) v kúpeľni. Do hadice sa napustila vriaca voda, ktorá sa potom vstriekla do maternice s plodom. To malo za následok vyprovokovanie potratu. Tento spôsob bol ale bezpečný len do 12. týždňa tehotenstva. Po tomto týždni sa stával tento spôsob vážne nebezpečný a spôsoboval masívne krvácanie.

Konštruktéri samopalu vz. 58 používaného v bývalej ČSĽA, ale aj do dnes v armádach v Čechách a na Slovensku, sa inšpirovali práve AK-47. Vzor 58 síce vyzerá ako AK-47, ale podobný je len vzhľadom. Vnútorný mechanizmus má úplne odlišný. Vzor 58 je oproti AK-47 ľahší a kratší. Nevýhodou ale je, že má viacej súčiastok. Zbraň bola zavedená do armády v roku 1958. Napriek svojmu veku má vďaka kvalitnej konštrukcii stále dostačujúce vlastnosti. Je porovnateľná s AK-47, spoľahlivá, vydrží v zlých podmienkach ako napr. vo vode, piesku, blate a v mraze.

Kalašnikov nemal nikdy žiaden podiel zo zisku za ich predaj.

Michail Kalašnikov zomrel vo svojom rodisku 23. decembra 2013 vo veku 94 rokov. Na poslednú cestu ho vyprevadili čestné salvy – ako inak – z kalašnikovov. Hrob legendárneho zbrojného konštruktéra Michaila Kalašnikova je prvým v centrálnej aleji nového panteónu na moskovskom predmestí Mytišči, ktorý má po Červenom námestí prevziať rolu čestného cintorína.

Počas vojny vo Vietname americkí vojaci vo veľkom odhadzovali svoje zbrane, ktoré sa v nehostinných podmienkach džungle stali nespoľahlivými, a kradli kalašnikovy a muníciu od nepriateľa. Istý americký predajca zbraní na adresu kalašnikova poznamenal, že ruská výroba sa spozná – vraj je to ako s vínom. Ak je najlepšie, tiež vám napadne francúzske. Ak sa povie najlepšia zbraň, napadne vám kalašnikov.

Kalašnikov žil celý život jednoduchým životom, na svojej zbrani nezbohatol. V roku 2004 však poskytol svoje meno na výrobu vodky a iných nápojov, ktoré sa predávajú vo fľašiach tvaru AK-47, vďaka čomu zarobil slušné peniaze.

AKM verzia AK-47 je v súčasnosti najľahšia útočná puška na svete. Plne zaťažená váži iba 3,1 kg. Je to jediná útočná puška na svete, ktorú ľahko ovládajú aj deti. Z tohto dôvodu sa v rôznych konfliktoch v Afrike či na Blízkom východe zbraň dávala do rúk aj detským bojovníkom.

AK-47 sa používa v mnohých krajinách. Za jeho rozšírenosť môže aj fakt, že AK-47 je lacný. Priemerná medzinárodná cena AK-47 na čiernom trhu bola v roku 2005 presne 534 USD. Na americkom kontinente v roku 2010 sa predávala za niečo vyše tisíc dolárov.