Anderton

Eric ma nakoniec presvedčil a možno je to práve kvôli prvotným pochybám a slabším, niekedy dokonca vyslovene slabým reakciám. Benedict si svoju úlohu patrične užíva, čo sa ale dá povedať asi o každom hercovi. Možno by pri prípade z minulosti viac pomohol konflikt medzi vyšetrovateľom a kolegom, ktorý mu hádže polená pod nohy, ale tento problém bol čiastočne vyriešený vo finále. Eric je založený na vertikalite (rôzne spoločenské vrstvy a povrch verzus podzemie), najväčšiu jeho devízu však vidím v snahe o autentickú atmosféru osemdesiatok. Ono aj ten dej pôsobí retro, čo môže byť pre jedného výhodou, pre ďalšieho neprekonateľným problémom.

Obidva prípady sa uzavrú, čiže Eric v tomto smere uspokojí a nenecháva zbytočne otvorené otázky. Môžeme si len domyslieť, ako to bude s rodinkou ďalej, ale nie je to žiaden veľký rébus. Finále funguje ako po detektívnej rovine, tak aj po tej emocionálnej. Že za vyriešením prípadu z minulosti bude opäť videokazeta, neprekvapí asi nikoho.

Smerom k finálne atmosféra hustne, deje sa toho viac ako doposiaľ a postavy sú stále viac na prášky. Jedinou skutočnou výčitkou je stopa na videokazete, ktorú polícia objavila, bohvie prečo, až v neskoršej fáze vyšetrovania. Bližšie k cieľu, či skôr priamo na mieste činu, je hlavná postava, lenže tam všetko komplikujú mužove závislosti.