Anderton

Kluge v tomto netradičnom sci-fi s tradičným sci-fi námetom dokazuje, že až doslova zúfalé finančné prostriedky vás privedú k tým najoriginálnejším nápadom. Z Williho Toblera a jeho formy by sa zatočila hlava aj Godardovi a možno by ho ani nepredýchal. Či bol pre Klugeho aj inšpiračným zdrojom, netuším ale tipujem, že áno. Kto tu za koho bojuje a prečo, tak v tom stratíte prehľad pomerne skoro, ale v tom nemali prehľad ani postavy, takže je to úplne v poriadku. Kluge sa zbesilo hrá so zvukom, písaným slovom, rôznymi serepetičkami a vám sa z toho bude točiť hlava ešte pár dní. 70%

Ninjago oveľa viac funguje v jednotlivostiach ako celku. Ale to sa dalo samozrejme čakať. Scenár je až únavne doslovný a predvídateľný. Takže k tým maličkostiam. Tie pozostávajú s príjemných prekvapení, ako zapojenie reálneho sveta do toho fikčného, pričom by bola škoda sa o nich zmieňovať, keďže sú tým najlepším, čo vás v kine čaká. Určite vás na začiatku nenapadne, kto bude ústredným monštrom filmu a je to veľmi vtipné. Jackie Chan už tak moc vtipný nie je, ale kto ho zbožňuje, bude nadšený. No a ešte k publiku. Vždy, keď navštívim nejakú prodkuciu pre dospelé publikum, niekto sa nahlas rozpráva alebo telefonuje. Na premiére Ninjago a všetkých Lego movies boli rodičia s deckami a tie boli okrem momentov, na ktorých sa smiali, úplne kľudné. Človek asi vekom prichádza o rozum. Inak z trojice Lego Movie, Batman a NF je novinka najslabšia, asi práve kvôli stokrát prevarenej zápletke.

Sú filmy, ktoré patria do zlatého fondu kiematografie svojou inovatívnou formálnou štruktúrou a sú považované za umelecké, ale o našom svete niekedy nič dôležité nevypovedajú a sú filmy absolútne priemerné a zabudnuté, ktorých posolstvo je ale nesmierne dôležité. K druhému typu patrí aj Bordertown. Obsahuje občas takmer až nechcene parodické scény, množstvo scenáristického klišé, ale jeho odkaz je nespochybniteľný. O tejto problematike som nemal ani páru a tým pádom som nesmierne rád, že som film videl. A jeho nedostatky na tom nič nezmenia a preto sa mi ich ani nechce rozoberať. Mali by ho videť všetci, vrátane Trumpa a jeho administratívy.

Lehotský ostáva svoj a zároveň sa elegantne vyhol žánrovému zaradeniu do sociálnej drámy tým, že hlavní protagonosti proste nie sú socky. Myslím, že väčšina Bratislavčanov socky nie sú, čím nechcem povedať, že sa máme všetci ako prasatá v žite, ale vďaka (minimálne v prípade matky) dostačujúcemu ekonomickému zabezpečeniu nám bude tento príbeh bližší. Relatívne chudobný sujet tu vlastne slúži na zloženie si omnoho bohatšej fabuly, pričom aké to bolo predtým a čo bude potom ostáva vo veľkej miere na diváckej predstavivosti.

Málokedy máme možnosť vidieť na plátnách kín takto "antifeministický" film, ktorý by nahrával nám chlapom, večným podpantoflákovým chudákom, čo za nič nemôžu. Už v prvých minútach zistíte o čom film je a budete sa na jednotlivých situáciách baviť, potom už to začne byť mierne únavné, aby to nakoniec tvorcovia pochopili a rozhýbali viac dej a vývoj postáv. Teda ako ktorých a je iba dobre, že nie každý precitne a zázračne sa zmení. A som rád, že do takéhoto vtipného sebemrzkačstva išli tak slávne herečky. Pre ich mužských kolegov to bola povinnosť. Aby si človek film užil, musí prijať určitú zámernú "nadsázku" a nepremýšľať príliš nad uveriteľnosťou situácii.

Film, ktorý v mojich očiach získava body aj za predstavu, ako by spracovanie takéhoto námetu dopadlo dnes. Buď ako uslzený sentiment, alebo ako prvoplánová rodinná komédia, založená na rozdieloch generácií. Kotch vyzerá ako konvenčnejší zástupca nového Hollywoodu a jeho dej nie je to, čo ho posúva vpred a čo si z neho budete pamätať. Dôležitejšie sú jednotlivé scény, dialógy a civilne pôsobiaci herci. 70%

Komediálna gangsterka, ktorá robí dobre, že ide svojou vlastnou cestou. Neobsahuje obzvlášť vtipné hlášky, ale pôsobí príjemne odľahčene a nesnaží sa robiť vtípky vďaka nekorektnému násiliu a tým pádom sa ani nevezie na vlne Pulp fiction a ritchioviek. I keď občas to niekto schytá. Je to film najmä Carly Gugino, oným dôležitým korením je ale policajná dvojka Alana Rickmana a Emmy Thompson.

Mario Conde vyšetruje vraždu mladého gaya, syna prominentného Kubánčana. Masky sa možno až príliš zaoberajú samotnou témou inakosti a miestami zabúdajú na vyšetrovanie. Áno, aj na Kube sa topia ľady a tvorcovia tejto slušne nakrútenej časti radi na vlastnú odvahu upozorňujú. Conde je stále sympatický grázlik, gayov doteraz nejako nemusel, stále si rád vypije a rozopne poklopec keď uvidí sexy ženskú. Ale je to aj správny chlap a ide mu o spravodlivosť. Čaká nás množstvo panorám Havany a keďže sme ich už zopár videli v prvých dvoch častiach, uniká mi hlbší zmysel tejto repetetívnosti. Teda okrem toho, že dotvárajú celkovú atmosféru. Ale skôr by som čakal uvádzací celok štvrte, kde sa práve vyšetruje, ako vždy pohľad na takmer celé mesto.

Už úvodná epizóda nám dáva na známosť, že sa tu na žiadne gilliamove autorstvo a fantáziu hrať nikto nebude a pôjde zrejme o celkom tuctové detektívne sci-fi. Všimnene si však aj niekoľkých nových prvkov, či sa začať seriálom zaoberať seriózne, ale tento úvod namiešaný až príliš na istotu odpoveď nedáva.

Lacnejšie to snáď už ani byť nemohlo, na druhú stranu tak ale vynikne celkom slušná prepracovanosť scenára. Tvári sa to dlhšiu dobu ako kópia Edge of Tommorrow, aby to nakoniec malo možno ešte viac spoločné s nerozlúsknuteľným Primerom. Námet by sa ujal aj pre celý seriál, v ktorom by sme mohli viac nazrieť do zaujímavo načrtnutého fikčného sveta neveselej budúcnosti. Celý film sa okrem niekoľkých exteriérových záberov odohráva v niekoľkých interiéroch, pričom jediný veľký celok v závere zbytočne pribrzdí našu fantáziu, pracujúcu po celý čas na plné obrátky.