Wolfis

Aj bez toho, aby divák o tom dopredu vedel, si po chvíli sledovania filmu uvedomí, že mu na jednotlivých záberoch niečo nesedí - všetky sú úplne kontinuálne bez akéhokoľvek strihu. Nápad natočiť vojnovú drámu na jeden záber je pomerne odvážne, no po technickej stránke to bolo až na pár detailných "chýb", kedy je možné pri pozornom sledovaní vidieť miesta strihu, tak geniálne spracované a dopredu každý jeden pohyb kamery, hercov, komparzistov či jednotlivých členov štábu naplánovaný, že väčšinu času ani nevnímate, že je film prakticky bez tvrdého strihu. Funguje to naozaj úžasne a musím povedať, že to na samotnej atmosfére dodalo naozaj veľa, keďže sledujete každý jeden krok postáv a dokážete sa oveľa lepšie vžiť do samotného prostredia a kože postáv. Okrem toho tento štýl kamery vytvára pekné spojenie kontinuitného záberu s dejom, v ktorom vlastne sledujeme cestu dvoch vojakov behom jedného dňa. Tu je naozaj vidno, že za filmom stáli skúsení tvorcovia, ktorí si takéto niečo mohli dovoliť. Všetky ocenenia sú tak úplne na mieste. Kamera vám proste vyrazí dych. Na zahraničných filmoch obdivujem najmä to, že dokážu obsadiť do hlavných úloh aj neznáme tváre, ako tomu je aj pri tejto snímke. Neopozerané tváre sú vždy veľké plus, keďže s danými hercami nemáte spojených toľko filmových postáv, čo môže v niektorých prípadoch sťažiť divákovi vžitie sa s danou postavou. Mladí hlavní hrdinovia filmu sú veľmi autentickí vo svojej úlohe, krásne im to sadlo a pravdepodobne sa na to aj poriadne pripravili. Známe tváre tu dostali paradoxne vedľajšie úlohy, ale myslím, že to vytvorilo určitú vyváženosť a rešpekt neznámym hercom v hlavných úlohách. V prvej polovici filmu je nastolené pomerne pomalé a kľudné tempo, občas trochu napätia, ale nič extra. V druhej polovici filmu to začne byť viac akčné, vzduchom sa začnú častejšie ozývať strely či výbuchy s nekonečnou snahou o prežitie. Príbeh nie je ničím výnimočný, ide skôr o bežnú schému, no je dobre adaptovaný a originálne spracovaný. Vizuálne efekty sú, samozrejme, na vysokej úrovni, čo sa aj pri takýchto filmoch očakáva a cením, že veľa z nich je reálne vytvorených bez zásahu počítačovej techniky. Epickosť tak tejto dobrodružnej snímke vôbec nechýba ako ani autenticita vojnového prostredia so všetkým, čo k tomu patrí. A to mám rád. /kontinuálnych 95%/

Keby som tento komentár písal po prvom diely, pravdepodobne by v ňom prevládala prevažne kritika. Animovaný vizuál v hranom filme ma zo začiatku vôbec nezaujal, práve naopak som bol zhrozený a vnímal to ako krok vedľa. Avšak po ďalších dieloch som si na túto techniku Trioscope zvykol a musím uznať, že to má niečo do seba. Nie je to vôbec mainstreamová záležitosť, práve kvôli čomu sú na to rôzne názory, no snímke to dodalo naozaj zaujímavý a "neopozrený" vzhľad, vďaka čomu sa dokáže odlíšiť od ostatných žánroviek. V príbehu som sa v prvých dieloch trochu strácal, ale neskôr začalo všetko do seba zapadať. Ide teda o klasickú vojnovú drámu z prostredia druhej svetovej vojny, ktorá sa zameriava na 157. pluk, zložený z viacerých národností a rás napriek vtedajšiemu rasovému napätiu v USA. Počas 4-dielného seriálu sa vykresľujú hlavne priateľské hodnoty, zakorenené v snahe o prežitie. Tento žáner filmov a seriálov ma veľmi fascinuje, no nie z dôvodu, že by som sa chcel v danej situácii a dobe ocitnúť. Práve naopak - z rešpektu pred ľuďmi, čo toto zažili, lebo, povedzme si úprimne, dnes by si nevedel predstaviť nikto z nás niečo podobné. Vojaci v zákopoch, či je leto alebo zima, či je slnko alebo sneh, každý deň vidieť na vlastné oči zomierať nevinných ľudí, priateľov, rodinu či nepriateľov, ktorí vlastne vaši nepriatelia nie sú, len ich nimi urobil systém, každá sekunda môže byť posledná, nenávisť ľudí voči ľuďom a drsné nehumánne praktiky nemeckej ríše a podobne. Toto všetko a oveľa viac bolo v seriáli krásne zobrazené. Niekedy z toho až tuhla krv v žilách. Samotné boje sú kratšie, seriál sa viac zameriava na život vojakov v 157. pluku, ich vzájomné vzťahy a pocity. Dej príjemne dopĺňajú listy generála Sparksa, adresované svojej žene Mary. Opisuje jej v nich celé dianie vojny, svoje osobné myšlienky či názory, takže sa divák dozvie aj niečo navyše o ňom či vojne. Vzhľadom na to, že 157. pluk strávil počas 2. svetovej vojny v boji vyše 500 dní, seriál tak opisuje iba vybrané udalosti a miesta, kam sa pluk postupne presúval, až po samotný koniec vojny. Posledný diel mal viacero silných momentov a v závere s monológom hlavnej postavy nechal priestor aj na zamyslenie. Celkovo ide o príjemnú mini sériu z vojenského prostredia na voľné večery, no obsahovo to neponúkne veľa. Viacpočetná epizodickosť s rozšírením deja by tomu slušala viac. /trioskopických 75%/

"There is a time to fight and there is a time to be clever." Po Breaking Bad ďalší úžasný seriál z prostredia obchodovania s drogami. Človek by ani nepovedal, ako ho môže tak zaujať takáto téma bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom k nej v reálnom živote inklinoval. V prípade tohto seriálu však vo veľkej miere tomuto pocitu dopomáha aj fakt, že samotný príbeh seriálu je založený na základe skutočných udalostí a osôb. Autenticita veľmi zaujímavého príbehu zo života Pabla Escobara bola cítiť naozaj v každom diely. Originálne archívne zábery s rozprávačom agentom DEA ju len celý čas prehlbovali. Kombinácia hraného seriálu so životopisným až dokumentárnym nádychom a jeho prvkami je geniálna a keby som seriál nevidel, nepovedal by som, že to môže až tak dobre fungovať. Život najznámejšieho drogového dílera kokaínu s jeho rodinou, vzťahmi a celým zákulisím, je už len sám o sebe dosť zaujímavý a pútavý. Spracovanie tejto témy je naozaj na veľmi vysokej úrovni a Netflix môže byť na svoje dielo hrdý. Prvý diel odpálil túto sériu takým tempom, že som už len od zvedavosti, o čom ešte vôbec môžu byť po tak energickom a neskutočne informatívnom štarte ďalšie časti. V celom seriáli nechýbala primeraná akčnosť, občasné napätie ani silné emócie či úžasná atmosféra. Vzťahy a problémy kolumbijskej a americkej polície boli slušne vyobrazené a tvorili samotný vedľajší príbeh. O hereckých výkonoch sa ani nebavme, žral som to doslova každému jednému. Autori sa snažia zachytiť autenticitu postáv a kontrast ich pracovného i osobného života z každej strany, vďaka čomu je sled udalostí príjemne plynulý, na nič netlačí a divák si tak dokáže vychutnať každý moment či si vytvoriť na každú jednu postavu vlastný názor. Pri sledovaní tohto seriálu si jednoducho po celý čas uvedomujete, že nejde o nejaký vymyslený americký príbeh, hrajúci nasilu na city a emócie, ale o krutú realitu minulého storočia. Násilie, drogy, štetky, peniaze a moc - bez servítky a v plnej kráse ukázaná Kolumbia na konci 20. storočia. Tá brutalita a autentická atmosféra bez cenzúry priam až mrazila a každý moment som prežíval so samotnými postavami či obyvateľmi Kolumbie. Počas celého seriálu sa vo mne striedali rôzne pocity. Zo začiatku som Pablovi fandil a obdivoval som, aký bol šikovný a čo dokázal vybudovať. Bol to fakt "týpek" a veru nebol vôbec hlúpy, o čom svedčia nie len jeho premyslené činy, ale aj zaujímavé výroky. Neskôr som sa pocitmi postavil na stranu polície a chcel som, aby ho už konečne chytili a zabili. Už len za to ľahostajné krviprelievanie a nevinné obete od detí až po starých ľudí by si to zaslúžil. Na konci mi síce prišlo najviac ľúto jeho rodiny, keďže trpeli za jeho činy, čo muselo zanechať stopy na nich už nastálo, no súcitil som sčasti aj s ním. Uvedomil som si, že aj on je len človek a má v sebe lásku, city a emócie ako každý iný. Už to dokonca vyzeralo, že ho žena zlomí a sám sa vzdá. Žiaľ, stále to bol ten istý človek a jeho správanie, zmýšľanie a postoj to vnútorné dobro až príliš zakrývalo. Hrdosť by mu nedala, aby to nedobojoval po svojom. Koniec koncov, to najdôležitejšie v jeho život už dosiahol - stal sa najznámejším a najbohatším narkobarónom všetkých dôb. A to mu treba uznať. S3: Posledná séria síce už nešliapala ako tie predošlé, no v konečnom dôsledku to bolo príjemné a veľmi podarené dopovedanie príbehu o vývoji udalostí v Kolumbii po Pablovej smrti a zániku Medellínskeho kartelu. Aj keď sa zdalo, že to mohlo v pohode skončiť 2. sériou, s touto doplnkovou 3. sériou to krásne uzavrelo jeden príbeh (Kolumbia) a nadviazalo na nový (Mexiko). "We are bandits." /celkovo: kokaínových 93,33% - 1. séria: 100%; 2. séria: 95%; 3. séria: 85%/

Netlfix ma minule prekvapil svojim animovaným počinom Klaus. Vzhľadom na to, že animované filmy obľubujem a beriem ich viac ako len nejaké filmy pre deti, nemám problém si pozrieť akýkoľvek animák. A tak som sa dostal aj k tomuto. Na prvý pohľad animačne a vizuálne veľmi lákavý. Začiatok bol zaujímavý a držal si tempo - hneď sme sa tu zoznámili s jednou milou trojčlennou rodinkou, jej hodnotami a zvykmi. Divák si ich naozaj za tento krátky čas zamiloval, no v tom prišiel rýchly spád udalostí, ktoré naznačovali nasledovný vývoj deja po pomerne silnom a emočnom začiatku. Aj napriek ostrieľanej dejovej schéme bol začiatok animáku zaujímavý a dokázal slušne zaujať. Stred deja však už trošku menej šliapal, občas som sa v samotnom deji strácal a nevedel som, na čo sa vlastne zrovna pozerám. Musím uznať, že aj napriek krásnej myšlienke hodnoty blízkych ľudí a dôležitosti ich lásky, mi prišla väčšina deju viac mierená na mladšie divácke publikum. Záver skôr nasledoval začiatok než prostrednú časť filmu. Animačná a vizuálna stránka je naozaj na úrovni, niekedy je tých farieb síce až príliš, no celkový dojem z technického spracovania je príjemný a vidno, že Netflix sa snaží držať zlatý štandard s ostatnými konkurenčnými a skúsenejšími animačnými štúdiami. Obsahová stránka v tomto prípade nebola úplne najlepšia, ale ako priemerný rodinný animák určený skôr pre deti je fajn. /mesačných 60%/

"Premena právnika seniorov Jimmyho M. McGilla na právnika drogových dílerov Saula Goodmana." Pre mňa ako milovníka seriálu Breaking Bad je tento spin-off milým a kvalitným prequelom z o niečo iného prostredia a zaujímavého života právnika Saula Goodmana s jeho osobnostnou i pracovnou premenou. Samozrejme, rukopis autorov spomínanej série je tu vidno počas celého seriálu v každom jednom zábere. Prítomnosť známych postáv z Breaking Bad je milým "návratom" späť k tejto sérii a obohatí diváka aj o veľa nových skutočností spred jej obdobia. Práve kvôli tejto skutočnosti odporúčam pozrieť najprv Breaking Bad. Pred začiatkom sledovania tejto série som sa obával hlavne samotnej témy a zasadenia deja s jej "obyčajnými" postavami, či to celé dokáže natoľko zaujať ako predchádzajúci seriál. Na moje veľké prekvapenie to krásne funguje aj v hlavnej úlohe bežného právnického života v kontraste s tým vedľajším gangstersko-dílerským životom. Saul celý seriál dokáže svojou typickou povahou a správaním utiahnuť, nechýbajú partnerské ako aj súrodenecké konflikty a problémy, ktoré celý dej oživujú. Zápletky a vývoj samotného deja či postáv sú slušne vykreslené ako u väčšieho brata Breaking Bad, ktorému dokáže Better Call Saul robiť kvalitný tieň a zároveň sčasti mierne z neho vychádzať. Po predposlednej 5. sérii sa neviem dočkať, čo prinesie tá finálna. /celkovo: právnických 94% - 1. séria: 85%; 2. séria: 90%; 3. séria: 95%; 4. séria: 100%; 5. séria: 100%; 6. séria: ?/

Španielsku kinematografiu vôbec nesledujem, ale na tip od kamarátky som sa na tento film od Netflixu dal. Filmy s psychopatickými prvkami mám celkom rád. Predsa len natočiť taký film, aby fungoval a robil presne to, čo má, nie je jednoduché. Herecké výkony hlavných postáv sú dosť na úrovni. Rolu ochrnutého človeka na vozíku som žral ako Mariovi Casas, tak aj Déborah François, ktorá si to vyskúšala nedobrovoľne v druhej polovici filmu. Vane je milá, v jednoduchosti krásna žena, ktorú vám príde väčšinu času ľúto. Miestami divák súcití aj s Ángelom. Žena ho opustila v tom najťažšom období a nebolo to ľahké ani pre jedného z nich. Neskôr sa však pri snahe o pomstu jeho psychopatické črty prejavia až na toľko, že začne, a to pomerne úspešne, likvidovať každého, kto mu skríži cestu a prekazí jeho plány. Vzhľadom na to, že je Ángel na vozíku, jadro deja je suchšie. Chýbalo tu využitie potenciálu samotných scén a príležitostí, kedy dané činy tejto postavy mohli byť o niečo brutálnejšie a prepojené s vyobrazením niektorých vlastností postáv na začiatku. Väčšinu času zápornej postave chýbala určitá dominancia, ako by divák očakával, preto v kontraste s jej obeťami bola viditeľná pomerne vysoká rovnosť, no pri vozíčkarovi toto všetko pochopiteľne nebolo možné. Divák sa okrem toho pri sledovaní však zamýšľa aj nad tým, ako niečo takéto dokáže ochrnutý bývalý zdravotník na vozíku urobiť. Predsa len ľudia na vozíku sa javia ako bezbranní a odkázaní na pomoc druhých. Ángel je naopak pomerne samostatný a po krátkom čase si na svoj hendikep, za ktorým skrýva svoju "temnejšiu" stránku osobnosti, zvykne. Všetko mu vychádza aj napriek rôznym prekážkam, až mu na chvíľu začnete fandiť, no nakoniec na svoju pomstu doplatí asi tým najhorším spôsobom. Samotný zvrat a záver filmu bol pomerne zaujímavý a nechýbalo ani menšie napätie, aj keď vám bolo jasné, ako to asi dopadne. Nejaké chyby či nelogické dejové prvky a správanie postáv by sa vo filme našli, no v konečnom dôsledku, aj keď sa nejedná o film, ktorý vás nejak extra upúta a budete si ho chcieť pozrieť znova, je to ako jednohubka naozaj príjemná atmosférická psycho žánrovka. Určite však odporúčam pozerať film v originálnom jazyku (španielčine), ktorý dodáva atmosfére väčšiu autenticitu. /zdravotníckych 60%/

Napriek tomu, že som o tomto filme už nejakú dobu počul, dostal som sa k nemu až teraz. Jednoznačne môžem povedať, že ide o film pre mladých a starších divákov pravdepodobne veľmi neosloví. Zobrazenie života mladých a ich sveta z tej "temnejšej" stránky je naozaj veľmi dôveryhodné a aj napriek tomu, že dialógy v kombinácii s niektorými amatérskymi hercami často trhajú uši, autenticita reči a slovníku mladých ľudí je zachovaná, niekedy až príliš. Samotná snímka a jeho prevedenie skôr pripomína študentský amatérsky film, na klasický celovečerák sa to veľmi nechytá. Záverečná druhá polovica filmu nabrala väčší spád a priniesla okrem vyvrcholenia deja a konfliktov postáv aj miestami celkom silné emočne ladené momenty. Príbeh nie je zrovna zlý, myšlienka a jej prevedenie je zaujímavá, no dosť to kazia niektoré herecké výkony či spomínané ploché a silené dialógy, z ktorých je divákovi miestami až trápne za hercov. V každom prípade sa jedná o film, pri ktorom si skôr oddýchnete a nasajete jeho krásne vystihnutú atmosféru a úprimnú autenticitu. Uvidíme, čo nám prinesie pokračovanie. /zlodejských 60%/ (10% za Kristínu Svarinskú)

“Nolan je späť a vôbec sa nezmenil... našťastie!” TENET spája prvky z viacerých Nolanových filmov, čo v konečnom dôsledku nie je určite na škodu, keďže to do seba všetko pekne zapadá a verný fanúšik dostáva takto v jednom filme prienik toho najlepšieho z Nolanovho sveta a jeho hier s časom. Myslel som, že jeho doterajšie filmy, ako Interstellar či Memento, v rozprávaní príbehu a hraní sa s časom už nič neprekoná, ale toto bola od asi polovice filmu mindf*ck jazda bez prestávky. Vlastne to začalo už úplne na začiatku, ale divák o tom nevedel a všetko sa dozvedel až neskôr. Prepojenie deja a všetkých dejových línii v tak zložitom myšlienkovom základe je naozaj obdivuhodné a muselo to byť veľmi náročné dať dokopy niečo takéto, aby to dávalo zmysel a zapadalo do seba od začiatku až po koniec. Miestami divák, samozrejme, nestíha sledovať dej a všetky detaily, no musím povedať, že som na moje prekvapenie dokázal toho pomerne dosť vstrebať, aj keď na pochopenie niektorých detailov či zmyslu určitých vedľajších postáv by som potreboval film vidieť ešte zopárkrát, čomu sa určite nevyhnem. Z obsadenia Roberta Pattinsona som mal mierne obavy, no prekvapil ma a vôbec mi tam neprekážal ako som očakával. O akciu v tomto filme nebolo veru núdze, až som mal miestami pocit, že by jej mohlo byť o trochu menej, ale diváka to aspoň udržalo v tempe a napätí, čo sa bude diať ďalej, keďže Nolanove filmy sú fakt nepredvídateľné. Technickú stránku riešiť podľa mňa ani netreba. Nolan má toto jednoducho v malíčku, obraz je pastvou pre oči a v spojení s jeho typickými praktickými efektmi bez zásahu počítačovej techniky je celkový dojem z filmu o to lepší. Tomu isto dopomohla aj bravúrna kamera v podaní už overeného Hoyte van Hoytemana z predošlých filmov. Pri niektorých scénach som sa naozaj pýtal samého seba, ako je vlastne možné niečo také natočiť a do akej miery to je všetko reálne, no jedinou logickou odpoveďou mi vtedy napadlo iba: “Nolan”. Tenet, ako typickú Nolanovku, odporúčam skôr náročnejšiemu divákovi, keďže nenáročný divák film pre jeho zložitosť pravdepodobne nepochopí a bude sa väčšinu času nudiť, čo sa odzrkadlilo aj na veľa negatívnych hodnoteniach. Ja som si film užil naplno a som neskutočne rád, že existuje režisér, ktorého filmy ma neskutočne bavia a napĺňajú všetky moje očakávania a zmysly. /inverzných 100%/

Jeden z tých najoriginálnejších animákov, aké som videl. Veľmi zaujímavá a podarená animácia na štýl kresleného filmu v modernom šate, ktorá dodáva filmu tú správnu atmosféru. Pochmúrne mestečko je dokonalo vykreslené ako po obsahovej stránke s charaktermi postáv obyvateľov, tak aj po tej grafickej stránke. Aj keď má tento animák nie až tak tradičnú animáciu, je doslova pastvou pre oči a jednotlivé scény sú spracované po výtvarnej stránke na vysokej úrovni. Po prečítaní obsahu animáku som nemal vôbec veľké očakávania, ale ide o naozaj výborný počin s hlbokou myšlienkou a originálnou story line o začiatkoch (Santa) Klausa v spolupráci s mladým poštárom, hľadajúcim samého seba. Záver pekne zapadol do celého deja a tradíciami spätými so Santa Clausom, ktoré sa vysvetľovali po celý priebeh filmu v duchu samotného príbehu. Netflix a ich Klaus sa bravúrne chytil sveta animákov a urobil to opäť po svojom. /poštárskych 100%/

Priemerný animák, ktorý miestami pobaví, snaží sa tlačiť na diváka aj emóciami, ale ide skôr o pomerne pohodovú akciu s klasickou dejovou líniou, takže až tak neupúta. Hlavná postava Maznáčika je zlatá, život má naozaj ako v perinke a ako rodinný film s deťmi na odreagovanie je určite fajn. /maznačíkovských 60%/