tron

Asi nie som správny človek na hodnotenie tohto filmu. Mením sa v požehnanom veku 42 rokov na ufrflaného dôchodcu, ktorý bude do zunovania tvrdiť, že jednotka a dvojka boli lepšie. Bol som na nich v kine a z Vigga a slizovej rieky mám dodnes traumu. Reštart Jasona Reitmana začal s čistým stolom a zároveň paradoxne pekne a ku koncu mimoriadne silne a dojemne (Harold Ramis) nadviazal na prvé dva trháky. Páčil sa mi, neodrovnal ma, bol skrátka fajn. Od dvojky (ehm, štvorky?) som po matných traileroch veľa nečakal... a urobil som dobre. Nie, že by bol výsledok katastrofálny... ale nie je ani svetoborný. Tvorcovia občas prídu s niečím zaujímavým a originálnym (presun duchov z miesta A do miesta B, o tom by som si s chuťou pozrel celovečerák), ale rovnako rýchlo, ako s tým prišli, to skrkvali do guľôčky a šmarili do koša. Nejeden raz výsledok vyzerá ako ťažkopádna pocta prvým dvom dielom. Takže sa vracajú nielen pani z knižnice a Slimer, ale tiež Annie Potts (ktorá vyzerá akoby od premiéry dvojky neubehlo 35 rokov, ale 10), Ernie Hudson (ktorý vyzerá na šesťdesiat a nie na temer 8O) a samozrejme Aykroyd s Murrayom. Áno, s TÝM Murrayom, ktorý zjavne zabudol na to, že v deväťdesiatkach robil všetko pre to, aby nevznikla plnohodnotná trojka. Tvorcovia každopádne neboli až takí machri, aby na návrat dokázali prehovoriť aj Petra MacNicola a legendárneho Ricka Moranisa. Pritom minule ulovili Sigourney Weaver, vzbudzovalo to otázky, čo s ňou, lež v Mrazivej hrozbe nemá ani sekundu. Inokedy to vyzerá ako remake, takže je znova prítomný natvrdnutý newyorský starosta zakazujúci krotiteľov duchov a opäť ho hrá William Atherton. Ústredný bubák je zhmotnená digitálna nuda, „ľadový“ motív tomu nič nepriniesol a Kumail Nanjiani pôsobí dojmom, že vo filme pôvodne nebol, ale štúdiu predbežný zostrih pripadal nudný a tak režisér musel dodatočne narýchlo dotočiť pár scén s novou (pseudo)vtipnou postavou. Páčilo sa mi rozširovanie resp. evolúcia univerza, takže krotiteľov je v skutočnosti oveľa viac, než budete čakať. I kvôli tomu je tu strašne veľa postáv, ale neviem, či sa dá povedať, že ten alebo onen je hlavnou postavou. Skôr mi to pripadalo ako film plný vedľajších postáv, čo je možno dobre, lebo žiadna z postáv mi nepripadala nejako enormne skvelá, takže skôr, než ma vyložene začala nudiť, objavila sa na scéne úplne iná postava. Je to roztrieštené? Samozrejme. Ale vadilo mi to? Skôr nie, ako áno. Samozrejme nechýbajú drony. Scenár je celkovo blbosť, napr. aby proti zlu ničiace veľkomesto postavili komickú figúrku, ktorá dokáže ohnúť oheň na sviečke, tak to dole klobúk. A zrejme starnem, ale pýtal som sa, či je normálne, aby neplnoletí vykonávali také nebezpečné veci a dospelí ich v tom podporovali. Nejak ma to neurážalo (hoc bolo divné, že zápletka sa naplno rozbehla až niekde v polovici, ale možno to tak aj bolo nakoniec lepšie), ale proste to bolo strašne predvídateľné a zimomriavky som mal až z poslednej scény.

Mám podobné extrémne komorné vyhrotené drámy/trilery istým spôsobom rád, ale ich hlavný problém je zároveň ich titulným plusom: komornosť. To, čo spočiatku zaujme tým, aké je to komorné, začne ku koncu nudiť práve z dôvodu, že je to... komorné. Žiaľ, je to i prípad filmu Circle, kde je zápletka ozaj jednoduchá, ale zas je natoľko WTF, že nás zaujíma, o čo ide. Obávam sa však, že postupne začne tempo stagnovať do takej miery, že vás to niektorých možno úplne prestane zaujímať a dopozeráte to len aby ste to dopozerali. Zaujímavý priemer.

Jeden z najslabších a najnezáživnejších Butlerových filmov – a to treba veľmi rýchlo dodať, že ani jeho najlepšie filmy neboli nejaké enormné bomby, ale v lepšom prípade ľahké nadpriemery. Kandahár sa topí v dvoch hodinách, ktoré sú smrtiace: absolútne nudné postavy, matné dialógy, vcelku jasne viditeľný nedostatočný rozpočet (občas to vyzerá ako hnusné TV béčko) s minimom akcie. Ako-tak ma to chytilo až v poslednej polhodine, čo je, povedal by som, „trošku“ neskoro, nemyslíte? V špionážnej linke som sa striedavo strácal a striedavo ma absolútne nezaujímala, nikto nevedel, komu môže veriť a to ma nebavilo. Viaceré dejové linky pôsobia dojmom, že tvorcovia z každej vystrihli 2 – 3 zásadné minúty (novinárka, dcéra) a na okraj priepasti nezáujmu je odsunutá i zrejme najvďačnejšia zápletka celého tohto utrpenia a tou je nepravdepodobné spojenectvo lomeno priateľstvo medzi Butlerom a zaujímavým Navidom Negahbanom. Charizmatický Travis Fimmel s tými svojimi kov prepaľujúcimi očami, bol veľmi fajn, ale taktiež dopláca na „o ničom“ napísanú rolu. Dobrá bola postava zabijaka vyrážajúceho po stopách hrdinov, ale znova: bol to divne spracovaný motív, ktorému do dokonalosti chýbalo ku*va veľa. Ako ostatne celému tomuto nešťastnému filmovému predstaveniu. Ak bola pointa, že situácia v danej krajine je natoľko neprehľadná, že je neprehľadný aj samotný film, tak sa ju síce podarilo zrealizovať, ale doplatil na to divák, ktorý nedostal ani kvalitný akčný biják, ani druhú Syrianu. Ritchieho obdobný The Covenant sa vydaril neporovnateľne viac.