tron

Meno Brian Yuzna mi nič nehovorí. Teda, poznám jeho tvorbu, ale pri väčšine titulov si hovorím „ale nemusel som“. Možno ešte RE-ANIMÁTOR sa mi celkom páčil, aj keď určite nezdieľam nejaké enormné slintanie nad touto údajne kultovou žánrovou postavičkou. NÁVRAT ŽIVEJ SMRTI 3 je brakový hororček, ktorý rozhodne nepatrí medzi najslabšie zombícke masakry, aké sa kedy vyškriabali z plytkých hrobov. Ale ani medzi najlepšie. Ž zdôvodnenie, ako dôjde k „rozšíreniu infekcie“ je úplne debilné (tak teda ste špičkový vojak v špičkovej podzemnej základni, máte k dispozícii špičkových vedcov aj zbrane a napriek tomu TAKÝTO AMATERIZMUS???). K tomu úplne nezaujímavé postavy, celkom slušné masky, mnou skoro odjakživa nenávidený nezmyselný mix tvrdého hororu s čiernou komédiou... zaujal ma jediný nápad a to prísť s myšlienkou o na zombíčku sa meniacou dievčinou, ktorú jej frajer napriek tomu miluje. Viac na mojom ex-blogu: http://ivokucera.blog.sme.sk/c/151067/Navrat-zivej-smrti-3-40.html

Nikdy ma to nebavilo, ale ako jednorázovka prečo nie. Slušná atmosféru. Herci béčkarskí. Výborné masky a gore/splatter na vysokej úrovni. Ale nemám rád kombináciu humor/horor.

„Molekuly sa zastavili. Je čisto.“ Úžasná hudba, to hlavne. Potom sexuálne sa prebúdzajúca Christina Ricci (v prstových ponožkách, wtf???). Niečo ako predchodca SKVELÝCH CHLAPCOV, ale oveľa horšie a nudnejšie. Strašne ma to nudilo.

„Vezmite si ju. Je vaša. Vždy bola.“ Obdivuhodný výkon: Clive Barker v r. 1986 napísal hororovú poviedku Hellbound Heart a do roka a do dňu ju osobne sfilmoval (!) pod názvom Hellraiser. A vytvoril kult. Kult drsný, odporný, nechutný a svojím spôsobom príšerný. Ale zároveň dynamicky natočený a typovo veľmi dobre obsadený (slabošský manžel s dobrým srdcom, chladná mrcha, bastard ochotný pre svoje šťastie ničiť životy iných, šarmantná mladistvá hrdinka). Hellraiser sa okrem toho môže pochváliť bezútešnou anglickou výpravou, mrazivou atmosférou a kultovými Cenobitmi v čele s Pinheadom v podaní Douga Bradleyho, ktorého sadomaso oblek a klince poznajú aj ľudia, ktorí z Hellraisera nikdy nevideli ani minútu. Cenobiti sa pritom vo filme naplno objavia až cca 20 minút pred koncom (čo je však stále viac, ako v novele, kde sa mihli len na pár úvodných a koncových stranách). Tie 4* nie sú úplne čisté. Na to je snímka miestami predsa len béčkarská. A triky na konci haprujú. Ale s prižmúrenou kockou si to tú štvrtú hviezdu predsa len zaslúži, pretože kebyže píšem rebríček najzásadnejších hororov 80. rokov, tento by sa tam stopercentne dostal.

„Ten dom stojí na kopci desiatky rokov a pokojne ďalšie desiatky stáť môže.“ Úchvatná hororová atmosféra s troška slabším (teoreticky) scenárom, ktorú na jedno z najukážkovejších diel hororového pod-žánru ghost house vyťahuje krásny fakt, aké je to celé vážne. Seriózne, „psychologické“ herecké výkony, chuť naozaj strašiť (a nie strápňovať sa tupými lakačkami, kedy zrazu zvrieskne hudba), temný záver a špičková detailná „technická“ práca (nádherne zariadený, obrovský dom, ktorý je de facto titulnou postavou). Tento film je veľmi nepríjemný (v dobrom) a jeho čierno-biela krása dodnes berie dych. Už v desivom prológu je naakumulovanej toľko hororovej atmosféry, že väčšina žánrových konkurentov bledne závisťou.

„Zasa až taký svätý nie som.“ Od hororu k fantasy? Jeden z mála prípadov v histórii kinematografie, kedy je pokračovanie natoľko odlišné od jednotky (resp. dojky), že s ňou v podstate nemá temer nič spoločné. Trocha ako keby ste vzali Alana Granta z Jurského parku a natočili Jurský park 2 poňatý ako celovečerný sitkom. Žánrová výhybka je síce zaujímavá, originálna a rozhodne nečakaná, lež týmto to asi aj hasne. Kým v komorných prvých dvoch dieloch Raimi mohol úspešne maskovať slabší rozpočet, pri fantasy niečo také logicky nemôžete. Nečudo teda, že po vizuálnej stránke Armáda temnôt bolestivo udiera do očí (niektoré kostry sú evidentne chlapi v čiernych teplákoch pomaľovaných fosforeskujúcimi "kosťami"). Scenár je síce plný humoru, zato nevtipného. Potešilo ma na ňom aspoň to, že je naprataný chobotinami (opekanie ucha, malí Ashovia, studňa, motorová píla, brokovnica, mlyn, auto, zaklínadlo, kniha so zubami). Harryhausen by bol rád.

Knihu som (bohužiaľ) zatiaľ nečítal, ale Kubricka obdivujem a hoci som si Malcolma McDowella dlhý čas nevšímal, po pozretí MECHANICKÉHO POMARANČA sa pre mňa stal hereckým géniom, ktorý si zaslúži postaviť sochu za tú nechutne dokonalú scénu s „okom“, ku ktorej ho šialený perfekcionista Kubrick prinútil (vôbec, ich vzťah bol zvláštny, pohyboval sa niekde medzi láskou, opovrhnutím, obdivom a nenávisťou, obrovská škoda, že sa stretli len raz) a ktorú mal neskôr odvahu citovať len Steven Spielberg v MINORITY REPORT (ale to nebolo ono, u Kubricka to bolo naozaj, u Toma Cruisea predsa len o čosi menej). Úchvatná atmosféra, nákazlivý „jazyk“ (keď budete počuť, pochopíte), skvelé scény, tento film má NIEČO, čo vám zostane v hlave. Viac na mojom ex-blogu: http://ivokucera.blog.sme.sk/c/155909/Mechanicky-pomaranc-100.html

Na fakty a názory (bez NETVORA Z ČIERNEJ LAGÚNY by nebol VOTRELEC - 1979) bohatý trištvrte hodinový "film o filme" čierno-bielej Universal-klasike. O strachu z vody a hororoch o vode (ČEĽUSTE), STRATENOM SVETE a 3D. Tento dokument (otitulkovaný do češtiny) nájdete medzi bonusmi DVD NETVORA Z ČIERNEJ LAGÚNY.

Môj obľúbený seriál z detstva resp. puberty, mixujúci do sympatického, kompaktného celku komédiu s romantikou a detektívkami. Seriál stojí prevažne na charizmatickom zmiešanom páre a chémii medzi ním. Cybill Shepherd a Bruce Willis stvorili perfektný pár, ktorému sa v tých dobách vyrovnalo snáď iba Vražedné pobrežie.

Kvalitné exotické dobrodružstvo, vyliezajúce z "klasickej" čierno-bielej hororovej kolekcie štúdia Universal (ďalej napr. viď. jeho FRANKENSTEIN či DRACULA). Loď, potápanie, drasticky urevaná blondínka (v plavkách), reči o najúžasnejšom objave v histórii ľudstva a najnadržanejší samec v lagúne. Skvelé, milé, pôvabné, hrôzostrašné. Viac v mojej recenzii na CinemaView, kam už nepíšem: http://cinemaview.sk/clanok/1222/detail/netvor-z-ciernej-laguny