tron

„Myslím, že sa už nevrátim.“ Uchádzajúci a iný film (vyrozprávaný z pohľadu Lancelota, pričom legendárny Artuš je skôr vedľajšou postavou), avšak stále priemerný. Dosť nudný scenár, moc ma to veru nebavilo. Akcia slabá, herci neveľmi sympatickí. Pripadá mi to tak, ako keby sa Jerry Zucker po megaúspechu Ducha zľakol, čo ľudia povedia na jeho nový film a tak ho natočil čo najvážnejšie a najpatetickejšie. Ja osobne by som radšej znova siahol po znepokojujúcom Boormanovom Excalibure.

„Nebudete ma mať radi. Páni mi budú závidieť, ženy budem odpudzovať. Poviem vám to na rovinu. Idem po tom. Stále. V jednom kuse. Nechválim sa. Konštatujem... Obskočím, čo sa dá.“ Johnnyho Deppa sa dá len ťažko nemilovať. Akonáhle začnete rozmýšľať, či to predsa len už štipku nepreháňa (VTEDY V MEXIKU) alebo či sa nezapredal komercii (PIRÁTI KARIBIKU), podpíše zmluvu na historickú drámu s kontroverzným „umeleckým vydedencom a skurvysynom“, odohrávajúcu sa v blate, ktoré režíruje debutant. Je pravda, že LIBERTINOVA premiéra bola odsúvaná. Jedna verzia šepkala, že štúdio je s výsledkom nespokojné a prestriháva (čo je vždy zlé znamenie). Iná,, že štúdio je síce spokojné, ale film nepúšťa do kín preto, aby v nich nebolo „predeppované“ (Johnny mal v tom čase v kinách viacero snímok). Tak či tak, výsledok ma zaskočil otvorenosťou, drzosťou, pôvabnou vulgárnosťou a pritom poetickosťou „rozbahneného sveta, kde hneď chytíte kvapavku a odpadne vám penis“. Výborné herecké výkony (Samantha Mortonová), výborná atmosféra, skvelá výprava, oplzý humor... mne sa to hrozne páčilo. Viac na mojom ex-blogu: http://ivokucera.blog.sme.sk/c/159664/Libertin-80.html

Jean Reno po fantastických purpurových riekach a po mizerných Purpurových riekach 2 skúša brnkať na podobnú strunu, ale toto je už proste zle. Ani bokombrady a domov dôchodcov sa nepostarajú o to, aby bola Ríša vlkov niečím viac, ako čudne bizarným predstavením. Reno je absurdný a ostatných sa mi ani nechce spomínať.

Na bitku s babkou sa len tak nezabúda. Podarená rodinná záležitosť na sobotu ráno. A k tomu kdepak ty holky jsou.

Pokým sa držíme v ZOO so zvieratami a ošetrovateľmi, je atmosféra príjemne rodinná. Má to síce dosť ďaleko od predchádzajúcich Poledňákovej filmov (Ako vytrhnúť veľrybe stoličku, Ako dostať otecka do polepšovne, S tebou ma baví svet), ale dá sa to. Dokonca aj roztomilé dvojčatá sú ozaj skôr roztomilé, než otravne roztomilé. Ale akonáhle ku koncu opustíme ZOO a začneme sa sústreďovať na smiešnu zámenu kočíkov (alebo keď je odhalená identita dvojčiat), dorbá nálada je v tuneli. V tme. No proste preč.

Neoriginálny televízny príbeh o rodine, stroskotajúcej súkromným lietadlom v nehostinných, kruto zasnežených horách. Druhou líniou príbehu je záchranná misia. Treťou poučenie, klišé a rutina. Ale i vďaka charizmatickému Williamovi Devaneovi sa na to pozerá dobre.

„Prisahám, Jack.“ Strhujúca milostná bisexuálna dráma svojou krásnou atmosférou hravo konkuruje najlepším klasikám žánru (SPOMIENKY NA AFRIKU, ZÁPISNÍK JEDNEJ LÁSKY). Výnimočný príbeh v divákovi dlho rezonuje, detto sústredené herecké výkony Heatha Ledgera a Jakea Gyllenhalla (ale i Randyho Quaida, Kate Maraovej, Michelle Williamsovej a dokonca Anne Hathawayovej). Prenádherná výprava hornatého Wyomingu a podmanivé tempo rozprávania ubehne hravo i bez akčných vsuviek s medveďmi.

Škoda, skončili sme uprostred cesty. TMA uspokojí každého, kto má rád temné komorné horory odohrávajúce sa v čudnom dome + každého, kto má v láske charizmatického Seana Beana a krásku Mariu Bello. Snímka (mimochodom z produkcie Paula W. S. Andersona) však dopláca na hlúpy, neoriginálny a nezaujímavý scenár. No atmosféra, výprava a obaja herci čo-to vylepšujú. Posledných 30 minút je ale mimoriadne zlých, takže skôr 2*.

Neviem, či vynikajúci dokument, pretože ho nemám s akým ďalším podobným porovnať. Paradoxne ale práve to z neho robí jedinečný kúsok. Gilliam, bojovník s veternými mlynmi, komický i tragický, varený i pečený. Ktohovie, či mu s definitívnym nakrútením dona Quijotea nepomôže od roku 2002 kus cesty (k popularite celosvetového merítka) prejdúci kapitán Jack.

Mne to v prvom rade príde strašne ponižujúce v tom zmysle, že to brutálne zhadzuje predchádzajúce dva (skvelé) diely. Dôležité postavy odchádzajú v neveľmi ikonických scénach a často je ich odchod banalizovaný. Dve postavy boli v jednotke a dvojke síce nepriatelia, ale bývalí priatelia a i ako nepriatelia sa navzájom rešpektovali, no keď v trojke jedna z nich umrie, druhá to vezme s takým pokojom, akoby minulé časti neexistovali. Magneto vnímal Mystique v jednotke a dvojke ako dcéru (milenku?), v trojke ju behom dvoch sekúnd bez zaváhania hodí cez palubu s tým, že šak čo už, nech ide preč. Alebo Rogue: jedna z najdôležitejších postáv jednotky je v trojke zjavne len preto, aby v nej bola. Akcie je veľa a nie je úplne zlá, ale zároveň sterilná. Ako celý film. Na facku sú aj CGI, hlavne Angel je neuveriteľný. Jean Grey ma nebavila už v minulých častiach a v tejto má zatiaľ najväčší priestor – a je to čistý horor, Famke Janssen je fakt hrozná, nesympatická herečka. Nové postavy sú úplne mimo, jednému napr. useknete ruku a behom SEKUNDY mu dorastie nová; to ide absolútne proti realistickému štýlu Bryana Singera. Juggernaut, môj miláčik z komiksov, je tu za totálne hovädo s tvárou nemožného Vinnieho Jonesa v ultradebilnom kostýme (niečo na spôsob Banea z Batmana a Robina, pričom obe postavy sú v komiksoch stonásobne komplikovanejšie - a lepšie). Kelsey Grammer je ako plyšový modrý Beast presne taký nemožný, ako si myslíte, že by v takej úlohe mala byť hviezda sitkomu. Hugh Jackman je dotlačený do absurdnej zamilovanej pozície, ktorá mu vôbec nesedí k účesu. No a Storm bola na zaplakanie už u Singera, nieto ešte u Ratnera. Pri pozeraní som si neustále kládol otázky. Prečo toto? Prečo tamto? Prečo urobil toto a nie tamto, veď tamto by bolo lepšie, ako toto (napr. jedna postava hádže autá a druhá ich vo vzduchu zapaľuje a hádže na nepriateľov, tým ale až pri milióntom aute napadne, že by mutant, ktorý vie veci zmrazovať, mohol zapálené vozidlá meniť na kocky ľadu). Kuriózne pôsobí i dva a pol dielov sľubovaná vojna medzi ľudstvom a dobrými a zlými mutantami a výsledkom je niečo, čo zo všetkého najviac pripomína pouličnú šarvátku. Zároveň trojka popiera nielen jednotku a dvojku, ale i samú seba, čo je ozaj WTF (viď. posledná scéna so šachovou figúrkou + potitulková scéna – aký teda malo zmysel paprať sa celý čas s „liekom“ a smrťou danej postavy, keď to nakoniec dopadlo takto?!). Jednoznačne nedôstojné zakončenie niečoho, čo mohla byť – ale nie je – parádna trilógia.