Drozdo57

Tak ja sa pridám k tomu zástupu ľudí, ktorí sú akože vraj pobláznení, pretože ide o novinku a je okolo toho obrovský hype a podobne. Ak by ste si pozreli moje predošlé recenzie, je vám jasné, že nemám problém ísť totálne proti prúdu. Takže mi je srdečne jedno, či sa tento seriál ľudom páči, alebo nie. Môj dojem to neovplyvní. A vec sa má tak, že som napriek vysokému hodnoteniu pristupoval k tomuto seriálu skepticky. Fiktívna super šachistka, ktorá to v 60tych rokoch natiera tým najlepším chlapom? To je utópia aj v súčasnej dobe. Podľa aktuálneho rankingu Fide je najlepšia žena, Hou Yifan, na 76tom mieste na svete druhá najlepšia, Ju Wenjun, nasleduje až s veľkým odstupom. Takže som sa bál, že zase raz pôjde o nejakú násilnú agitku. Cynizmus a chladné počty nabok, rozhodol som sa seriál si pustiť. A musím povedať, že som ostal zarazený z kvality. Prevedenia. Príbehu. Vizuálu. Všetkého. Seriál v, povedzme inkriminovaných témach nie je vôbec čiernobiely a naša hrdinka, hoci má skoro nadprirodzené schopnosti, je zároveň nedokonalý človek, prenasledovaný vlastným osudom, bojujúci s ťažkými démonmi. Jej mužskí súperi sú prekvapení z jej šachovej dominancie, ale opäť sa jedná o dosť realistické poňatie, kedy Elizabeth si síce svoju pozíciu musí vybojovať, ale neskôr je prijatá a uznaná ako seberovná. A tiež hlavní "záporáci" filmu, ruskí šachisti, nie sú jednorozmerní komixoví zloduchovia. Ale normálni muži, s cieľmi, obavami, motiváciou, po väčšine rešpektujúci kvalitného súpera a schopní uznať prehru. A celý ten jej boj a zobrazenie bolo tak prirodzené, že som vôbec nemal dojem, že sa mi niekto snaží vnútiť ideu "silnej ženy" (ochranná známka). Tu a tam sa iste nájde niečo, čo by sa dalo vytknúť. To sa ale robí ťažko, keď k tomu všetkému máme už toľkokrát omieľaný fantastický herecký výkon Anny Taylor-Joy, ktorú sledujem už od Split. Ano, Anna je skutočne seksy. A tým myslím aj bez pytlu na hlave, hlavne potom, čo začne nosiť normálnejší účes a oblečenie. Celé herecké obsadenie, vykreslenie tohto sveta a zároveň jeho podanie spôsobom, aby aj nešachisti si ho dokázali užiť je naozaj hodný uznania. A to som úplne na konci zistil, že sa jedná o adaptáciu knižnej predlohy od Waltera Tevisa, ktorý napísal môj obľúbený Spev Drozda. Knihu si určite prečítam tiež. Ale čo sa týka seriálu. Po dlhej dobe mám skvelý pocit zo zhliadnutého audiovizuálneho diela. Taký-ten, ktorý vám pripomenie, o čom film a televízia má byť. Nie iba plytký žrút času. Ale naozaj aj vynález, ktorý vás môže niečim obohatiť. Veľmi ďakujem za tento seriál.

Prvých 10 dielov super. Napriek tomu, že seriál je kritizovaný za nedostatok akcie a súbojov, boli to práve vzťahy medzi postavami, ktoré ma zaujímali. Bohužiaľ, s pribúdajúcimi epizódami začalo byť jasné, že autori nemajú poňatia, ako s vytvorenými postavami pracovať a tak sa prakticky všetky stali iba nástrojom na príbehový posun a väčšinu z nich sme už nikdy nevideli. Zavŕšením vývoja vzťahu medzi Kiritom a Asunou sa už vlastne uzavreli možnosti, ktoré si autori poskytli. Takže pre mňa SAO má význam prvých 10 dielov, potom diel 14 a potom posledný diel prvej série. Všetko ostatné je filler, strata času a druhá séria má nezaujíma o to viac. A to je škoda, lebo Kirito je super a Asuna je nádherná jednorozmerná proto-waifu. Ale ja som jej to aj tak zožral.

Tento film mi veľmi nesadol. Videl som na ArtFilme. Myslím, že je to typický festivalový film, ktorý si doma bežne nepustíte. Vo výsledku to ale nebola úplná tortúra a dojem zachraňuje brilantný monológ bývalého spolužiaka, dnes učiteľa zemepisu.

Roky po prečítaní mangy som sa konečne dostal k pozretiu celej pôvodnej série na Netflixe. Evangelion je legenda, pojem, asi najvplyvnejšie anime všetkých čias. Vidieť tento seriál, alebo čítať mangu je povinnosť, nie len pre fanúšikov anime, ale asi pre každého fanúšika kinematografie. Je to niečo ako Star Wars. Jednoducho v podstate súčasť svetovej kultúry. A ja som 20 dielov sedel s otvorenou pusou a sledoval nádherný dizajn mechov, príšer, tie originálne nápady, zaujímavé postavy a komplikujúci sa príbeh. A komuplikujúci sa príbeh. A ešte viac sa komplikujúci príbeh. A hoci som vedel odpovede, stále som opakoval mojej žene, ktorá bola namotaná spolu so mnou: všetko sa vysvetlí. Až kým prišiel záver a nevysvetlilo sa vôbec nič. Myslím, že tento seriál uchvátil toľko ľudí práve kvôli tomu, že budoval fantastický seriálový svet a podľa každého, čo to sledoval smeroval k nezabudnuteľnému koncu. A ten sa nikdy nedostavil. A v ústach tak zostala pachuť. Preto musia niektorí ľudia hľadať dôvody, ako obhájiť to nehorázne sklamanie na konci, pretože dovtedy to bolo proste skvelé. Pretože tento seriál proste strašne chcete mať radi. Iba stále je tam tá pachuť. Netvrďte mi, že záver je geniálny a že som ho iba nepochopil. Pochopil som ho až veľmi dobre. Nie som extrémny fanúšik Junga a vy by ste sa mali prestať brať tak vážne. Celkovo by som každému odporúčal pozrieť prvých 20 dielov, potom sa na to vykašlať a dokončiť príbeh dočítaním mangy. Nemôžem hodnotiť, lebo by som musel dať nízke hodnotenie a to by nekorešpondovalo s tým, že som napísal, že toto dielo by mal vidieť každý.

A ja som sa tak tešil na krásny film o lietaní. Po desiatich minútach sa ale dostavilo veľké sklamanie. Buď teda urobte fiktívny príbeh, alebo urobte niečo podľa skutočnej udalosti. Zmeniť pohlavie a osobnosť jedinej zo skutočných postáv len preto, to vraj bude zaujímavejšie je dehonestácia odkazu tej osoby. Nakoniec vlastne nerobíte film, aby ste vzdali hold velikánom priekopníctva lietania, ale iba ďalší filmársky grc, kde sa snažíte iba nalákať čo najviac divákov prázdnymi heslami a gestami a zaškrtávaním postmoderných, politicky korektných políčok. Jedna hviezda za vizuál.

Hodnotím prvú sériu: Kvalitné audiiovizuálne dielo sa dá poznať napríklad aj tak, že občas zdanlivo "rozťahaný", trochu banálny a možno dokonca nudný scenár zobrazí spôsobom, že pozeráte so zatajeným dychom na obrazovku a neveríte, čo vlastne sledujete. Aj najobyčajnejší rozhovor je predvedený tak kvalitne, že nemôže nudiť. A celý tento zdanlivo nezáživný obsah postupne dotvára skladačku a tu a tam odhaľuje hrozivú hlavnú os seriálu, ktorým je komplikovaný kriminálny prípad vhodný iba pre najsilnejšie žalúdky. Anglický názov True detective ale vystihuje lepšie hlavnú podstatu celého seriálu, ktorým je ukážka, čo naozaj robí pravého detektíva. Ako tí správni ľudia na správnych miestach obetujú všetko pre ten jeden cieľ - vyriešiť spomínaný prípad. Toto je herecký a scénografický koncert.

Majstrovské dielo, ktoré poodhalí komplikovanú Japonskú mentalitu a kultúru lepšie než drvivá väčšina takzvaných dokumentov. Natočené v dobe, kedy nebolo potrebné byť politicky korektný a kontrast medzi anglickou a japonskou kultúrou mohol byť zobrazený v plnej kráse.

Veľmi zábavný a príjemný nenáročný dokument, ktorý pozitívne a romanticky zobrazuje celé to úžasné Japonsko. Bohužiaľ práve preto, aby sa držal tento veselý nenáročný tón, sa kĺže iba po povrchu toho, čo Japonsko reálne je a akí sú Japonci naozaj. Takže ak sa chcete pobaviť, tak toto je pre vás. Ak sa chcete reálne niečo dozvedieť o Japonsku, ich kultúre a ľuďoch, na to sú iné dokumenty, alebo dokonca seriály (napr. fantastický Šogún). Pretože vzhľadom na to, čo viem o Japonsku a jeho ľuďoch som sa musel iba pousmiať na všetkých tých vysmiatych a priateľských ľudkoch, čo James stretával...

Pre mňa už asi príliš prázdne. Téma sa od prvého dielu ohrala. A tak ide iba o film kde skupina ľudí celý čas uteká od niekaľ niekam, prípadne pred niekým.

Mohol by som plácnuť 3*, pretože je to vlastne veľmi banálne. Čo seriál ale drží je brilantné stvárnenie blízkej budúcnosti. Celé to síce je recesia, ale vzhľadom na to, čo sa momentálne deje v spoločnosti je to ďaleko viac reálna možnosť ako len obyčajné nadsadenie. Preto aspoň dočasne pridám ešte o jednu * viac. A okamžite túto hviezdičku odoberám kvôli dvojitým metrom a modernej masírke, ktorá nesmela chýbať. Takže objektivizácia mužov je v poriadku, kedy sú pravidelné narážky na vypracovanú postavu hlavného hrdinu, alebo narážky na dĺžky rôznych vecí. Ale zároveň pol dielu rozoberáme objektivizáciu žien, pričom predmetná žena si za svoju situáciu vlastne mohla sama. Tieto ťahy mi už tak lezú v moderných audiovizuálnych dielach na nervy, že to nemilosrdne sekám.