Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Komedie
  • Drama
  • Animovaný
  • Sci-Fi

Recenze (502)

plakát

K smíchu (2018) (seriál) 

Tento seriál absolútne NIE JE komédia. Je to neskutočne otravná, nudná a frustrujúca tragédia. Hlavné postavy a to, aké majú vzťahy reprezentujú všetko, čo je zlé na súčasnej spoločnosti: Vykastrovaný submisívny chlap, ktorý si nevie dupnúť, drbnutá exmanželka, ktorá vyžiera bývalého manžela a nedokáže si priznať chyby a obviňuje všetkých naokolo, rozmaznané debilné decko, ktorému nikto nevie vysvetliť ručne, ako sa má chovať a americký právny, hlavne rozvodový systém, ktorý to celé podporuje. Nemohol som to pozerať, pretože sa vo mne vždy varila krv.

plakát

Battle Royale (2000) 

Ja v tom teda hlboké filozofické oné hľadať nebudem. Nápad možno dobrý, ale nepáči sa mi prevedenie. Hlavne záver pôsobí nemastne a sucho. Plus nemôžem odpustiť že tento film bol jeden z prvotných impulzov celého tupého, primitívneho a plytkého herného Battle Royale žánru, kvôli ktorému trpí celý herný priemysel. Na druhú stranu, pre ilustráciu celého tohto bizáru: V tomto filme máme scénu kde Takeši (ano, TEN Takeši) zabije študentku hodeným nožom medzi oči.

plakát

Noční rande (2010) 

Pri prvom pozretí tejto srandy som plakal smiechom. Možno to bolo spoločnosťou alebo atmosférou, neviem. Pri druhom pozretí o pár rokov uznávam, že je to priemerné, ale hodnotím lepšie kvôli skvelému prvému dojmu. Short coma - kto má deti, chápe.

plakát

Skins (2007) (seriál) 

Pozrel som si polku prvého dielu. Myslel som si, že to bude tupý teenage seriál, kde každý rieši iba kedy príde o panictvo. Vypol som. Začal som znovu pozerať kvôli Kaye Scodelaralarolio. A ostal som kvôli zaujímavým postavám a príbehom. Tak ako väčšina ľudí, aj ja odporúčam prvé dve série s pôvodnou generáciou hercov. Jediné, čo mi vadilo bolo, že asi nikde na svete neexistuje 10 mladých ľudí, ktorým by sa dokopy udialo toľko bordelu. Jednoducho občas bola cítiť tá snaha o drámu za každú cenu. A tiež každá z postáv predstavovala určitý archeotyp, ale u väčšiny dotiahnutý až príliš do extrému. Občas to balancuje to na hrane absurdnosti. Napr. Cassie je až príliš veľký magor a Chris príliš veľký bordelár a Sid príliš submisívny. A tak sa mi najviac páči postava Jal, ktorá má skutočne normálne problémy dospievajúcej ženy a chová sa úplne normálne ako dospievajúca žena. Napriek tomu som na konci druhej série mal pocit, že sa lúčim so skupinou ľudí, ktorých poznám. Tretia séria vo mne začala vyvolávať dojem klasických prcičkovských komédií, iba bez humoru.V polke som prestal pozerať. Hoci Effy získala v podstate hlavnú rolu, jej postava sa zmenila a prestala byť absolútne zaujímavá. A žiadna iná postava ma nezaujala. Ďalej neviem, čo sa dialo. TL; DR Pozrite prvé dve série. 15 ročná Effy je jailbait.

plakát

Spřízněné duše (2021) (seriál) 

Akože, nápad dobrý. Ani to nebolo úplne zle natočené. Ale tvári sa to stráááášne múdro a pritom je to stráááášne hlúpe. Ľudia sa tam chovajú ako blbci a prechádza im to. Tvorcovia nemajú poňatia o moderných forenzných metódach a možnostiach získavania dát. Alebo je to celé zjednodušené aby to pochopil aj priemerný Netflix divák. Neviem. Čo ale viem, že to bolo o trošku zábavnejšie ako pár minulých zbytočných seriálov. A my so ženou sme sa párkrát nad pár vecami pozastavili a diskutovali. Záver je taký nemastný-neslaný a ja vážne dúfam, že tvorcovia nezamýšľajú druhú sériu. Nakoniec s istotou viem iba jedno: Keby bola možnosť takýmto spôsobom nájsť svoju osudovú lásku, tak by ma ani nenapadlo to urobiť. Pretože ja tú svoju už mám doma. Bez irónie a myslím to úplne vážne a je mi jedno, ako to znie.

plakát

Alice in Borderland (2020) (seriál) 

A vyzeralo to tak nádejne. Postavy boli sympatické, nápad zaujímavý. A v momente, keď sa akože niečo začalo diať, sa vlastne nič nedialo. Puzzle sa tvárili neviemako komplexne, ale šlo iba o pseudointeligentné záležitosti, ktorých riešenia boli primitívne alebo nevyžadovali schopnosti, iba čisté šťastie alebo priam vôbec nedávali zmysel. Seriál sa snaží urobiť niekoľko akože "zvratov", čo sú ale skôr také príbehové "zvratky" (ojojoj také umelecké črevo som objavil, ale vy na to asi aj tak nemáte žalúdok, takže už to robiť nebudem) a každý tento moment ma iba viac a viac odraďoval od ďalšieho pozerania. Nakoniec som to akosi pretrpel, ale záver je vyslovene slabý a celej sérii dodáva punc zbytočnosti. Nepozerajte to. Je to strata času. P.S. Čo majú ázijské seriály s týmto typom hlavného hrdinu, ktorý je strašne submisívny, pasívny, má zarazené vetry, ťažko dýcha a nie je schopný urobiť samostatné rozhodnutie? Neskutočne ma takéto postavy frustrujú (viz Sweet Home).

plakát

Maniak (2018) (seriál) 

Fantasmagória, ktorá zo začiatku slepo šla niekam, nebolo mi jasné kam. Postupne sa ale začalo vyjasňovať, že príbeh v podstate nikam nevedie a na konci som si povedal: "To je ono?" Ale najväčší problém je, že to bolo veľmi nudné a ubíjajúce. Jedna hviezda za zaujímavé zasadenie do alternatívnej súčasnosti z pohľadu sci-fi 60tych rokov a druhá za herecké výkony Jonaha a Emy.