Šuplík

Milá varianta Dobšinského Zlatej priadky, ktorú zaznačili bratia Grimmovci. Nemci ju podali parádne. Bolo pekné ako mužíčkovo meno hľadali úplne všetci v kráľovstve. A Karin z Troch oříškov by som asi nespoznal!

Človeku hneď napadne ten Noe, ktorému sa nechcelo stavať koráb, štepil si stromy a mal spústu času, hehe. A čo jeho menovec z Georgie? Chodí si okolo domčeka, robí si každodennú robotku a nad hlavou mu plynú desaťročia. Tak trochu ako vyššie zmienený.

Takže Stallich s Tuzarom v africkej džungli. A pred objektívom Luis Trenker s Lottou Koch. Exotika jak na želanie!

Filmík ako tento som dávno nevidel. Je úžasný! Je svojho vlastného formátu. Ide si vlastnou cestou. Postavy v ňom si žijú svoj vlastný svet. Romančík s Vášáryovou rozdali karty. Malý Volfík im sekunduje vo všetkých transformáciách. A samozrejme naša malá virtuózka. A tá hudba! Ja neviem, v minulosti ma nelákala klasika a Mozarta som neriešil. Ani jeho otca Leopolda. Aj keď svojho času u nás doma dostávali priestor. Hoci vyslovene z môjho popudu nie, hehe. Tí chlapi ale pracovali! Tvorili. Dotkli sa umenia. Nekonečna, kde nieto pravidiel a návodov. Kde nieto školských rád a odporučení. Tie ostali dakde dole. Nepochopil som to predtým. Možno sa to ani nedá z opisu. Kráčame totiž nevychodenou cestou.

Tato velká voda k nám přinesla bledé tváře - a neodnese je zpět!

U nás umýva riady oco!

Ty Andulo, musíme si udělat ty indiánskí čelenky, s těma to přemejšlí líp.

Johannes je šikovný chlapík a ani Edith nezaostáva. Dajme sa teda unášať melódiou a obdivovať tanečné umenie Mariky Rökk.

Mal by som pár pripomienok, ale tie by som povedal Karlovi osobne. A je to posledný Ondra-Lamač film!

Za tých parádnych domorodcov a za Huga.