Šuplík

Tie všelijaké oslavy slnovratov a spol. som asi celkom nepobral, ale mimo toho úchvatná záležitosť. Stratený syn Luisa Trenkera. Inak, moje prvé stretnutie s Marian Marsh. A Luis ju hneď zavesil voľakde na aplský štít, haha. Marian, tomu hovorím filmovanie s pravým človekom. Pravda, tentoraz to bude o ceste za americkým snom. Pripomenulo mi to môjho pradeda. Tiež sa za 1. ČSR vydal na skusy za veľkú mláku. Uchytil sa na niekde farme a farmárova dcéra ho učila anglicky. Aj mu ju núkali za ženu, ale volanie domova bolo silnejšie a napokon to vyhralo Slovensko. Ale veru, keby bol ostal a keby som sa ja dajme tomu narodil v USA, tak po tých rokoch by už asi na učenie slovenčiny nedošlo. My only language would be English, I think.

Tu sa už Luis plne ujal réžie. Akoby namaľoval obraz ľudí a hôr videný jeho očami. To je tá jednoduchosť, v ktorej je krása. Nematuruje nad vecou, točí pre radosť. Koľká očista pre diváka. A máme tu aj Berthe Ostyn ako Parížanku Suzanne. "Tiroler Knödel!"

No, môj prvý film s Louise Brooks. Po boku Josefa Rovenského. A s mojim obľúbeným Fritzom Raspom, ktorý je opäť za gaunera, už tradične. Ale ten film, márnosť. Réžia GWP sa nezaprela. Fuu, neviem, čo povedať. Rozbili ma na maderu. Louise tobôž nepotrebuje doslov. Niet divu, NinadeL, že patríš k skalnému fangrúpu. Inak, ten ústav, jak v ňom bola najprv, to by som bral. Trochu drezúry nemôže škodiť, plus by som sa naučil systému. To už hej.

Čarovný koreň mandragory sa kope výlučne v hodinách nočných spod obesenca na popravisku a pred kamerou Frantu Pláničky, kde sa aj z Brigitte Helm stáva tvor, ktorý nepozná súcitu. Ej, šália tvoje zraky, Alraune, keď sa dáš na cestu pomsty.

Hrome, týmto u mňa režisér Binovec stúpol ako málokto!

Chce to dávku pružnosti, aby človek pojal réžiu Lea Martena, ale chlapík má môj obdiv. Proste mal ideu a šiel do toho. Výstavba filmu je haluz. A Eliškine výchovné etudy, to baštím.

Tento film má ohromne dobrý scenár. Keby sa na jeho uskutočnení nepodpísalo obdobie v ktorom vznikol, bol by to dokonalý film. Pomaly by nevadil ani výber niektorých hercov. Opäť to raz vidím. Prvý bol a je scenár.

Der Matterhornfilm von Luis Trenker. A niečo o význame slova "čestný muž".

Teraz si predstavte, že by do toho nehrala hudba Miklósa Rózsu. Potom ani technická stránka spracovania až tak neohromí. A trefou nakoniec ostane hádam len Wilderov pokus o načrtnutie vzťahu medzi Neffom a Keyesom. Ale čo ostatné postavy? Mimovoľne mám chuť porovnať to s česko-slovenskými filmami z rovnakých rokov, ktoré som videl v poslednej dobe. A neviem, neviem, Billy. Filmy, čo si režíroval, majú ten tvoj štýl, v podstate rovnaký princíp zakaždým, zdá sa mi. To by vôbec nevadilo, keby si vdýchol postavám a príbehom trochu "ducha". Vtedy sa stane, že dva filmy, kľudne s rovnakým námetom, sú úplne iné. (Keď tak nad tým premýšľam, ešte rok-dva dozadu by som bol skoro myslel, že Hollywood 40. a 50. rokov je neprekonateľnou érou filmu. A že tam boli natočené kúsky. Lenže to som ešte nepoznal iné éry a iné lokalitky. Napríklad také 30. roky na Barrandove. A je toho ďaleko viac. Takže teraz si to už nemyslím. Fu, to sú zmeny.)

Film je urobený remeselne. Ivan Jandl sám o sebe je kráľom plátna. K tomu Jarmila Novotná spievajúca árie. V Innemannovom filme spred 15 rokov som ju moc nedával, ale tu ma presvedčila. Aj Montgomery Clift a Aline MacMahon sekundovali výdatne a neurobili Amerike hanbu. Zinnemann mal kliku. Áno, technicky dokonalé. A nielen technicky. Takže prípadné výtky a súvislosti nakoniec nejdú do popredia. O to horšie, možno. Avšak hercom obe palce hore, tých baštím za každých okolností.