Šuplík

Clinta mám rád, ale je to dumbo.

Clint v tých džínoch a trakoch vyzerá ako kráľ. Ale zbytok mu nebaštím.

Keď scedíme komunistickú omáčku, máme film ako sa patrí. Pravda, u mňa ako Čingačgúk vedie Gojko Mitić a ako Natty Bumppo Lex Barker. A samozrejme Cathy O'Donnell a Rita Moreno ako Hutterove dcéry. Ale i tunajšia Hetty je veľmi milá. A je tu vynikajúca postava Harryho Marcha, parádna Watawah a nezlomný náčelník Mingov. To je chlapík! Som nadšený z toľkých podaní Lovca jeleňov. Každé je iné. Chcelo by to vidieť verziu s Belom Lugosim.

Deti sú v poriadku, ale podľa mňa týpek, ktorý toto "stvoril", deťom moc nerozumel. No čo, nie každá Svenska je Astrid.

Stále to nie je to super, a opäť sme sa nevyhli niektorým zjednodušeným pohľadom na Bruca. Ale už je to lepšie. A pár miest dokonalých. A viac tu nechávame hovoriť Draka samotného. (PS. S Norou Miao som zajedno.)

19-ročná Jane Powell a jedna z posledných úloh Wallace Beeryho. I'm Strictly on the Corny Side je pecka a musím povedať, že aj Liz po počiatočnom ostychu vdýchne život svojej postave. Scottymu dôjde trpezlivosť so ženskými a legendárny Xavier Cugat ide sám za seba. Presne ako R. A. Dvorský za 1. ČSR. Už sa teším na Holiday in Mexico, kde popri Cugatovi vystúpi Hugo Haas.

Ja, der Himmel über Wien... a Lujzička Rainer vo Výmare! Vo svojom prvom filme. Slávnostný to okamžik. Škoda, že si v Nemecku nezahrala aspoň sto ráz! Jeden divák by bol zaručený. (Pravdaže, popri Luise tu máme aj ďalších preborníkov, najmä Magdu Schneider a Paula Kempa, ktorého "splitter" bol dokonalý. Akurát prečo sa tí dvaja truhlíci k nemu chudákovi tak chovali??)

O rok skôr ako vystúpila v Lamačových Hříchoch lásky, zahrala si Marcella Albani v horskom filmíku po boku Luisa Trenkera. Z čoho plynie koštovka vysokohorskej turistiky. Za všetky drobné je scéna ako ju Luis nesie v náručí dolu svahom. Bolo to o chlp, temer sa chudáci vysypali na tom snehu! Ech, škoda, že som mal po ruke iba ozvučenú verziu. Inak, čisto Trenkerov remake som videl prv než originál. Samozrejme, v hromadnej réžii je to celkom iný film.

"Já jsem byl mladý dřív než vy!" Aneb když libreto píše Vladimír Slavínský. Zo "študentských" filmov z 1. ČSR a Protektorátu má u mňa Studentská máma prím. Ani Fričove, ani Cikánove, ba ani Z. G. Hašlerove počiny v tejto oblasti nemám tak rád ako tento. Slavínský opäť vykreslil plejádu charakterov ako nikto druhý. Vcítil sa do každej postavy. Dýchal s ňou. Žil v nej. Odvážil sa zájsť tak ďaleko, že to mnoho ľudí nepobralo, čo je vidieť. Pokiaľ ide o mňa, Oto Pitrman je kráľ. A sudca Hradilák je môj človek. Tuná perlia všetci. Intrigujúci Čeněk so Speergerom. Doďa v plnom živle. Mama Nedošinská. Franta Paul s cvikrom. Věrka opäť trochu inak. Či parádna Hana Bělská. "Jirmov, to je hrozný zapadákov. Věříš, že tam hrají ještě němé filmy?" Epochal!

Dr. Arnold Fanck. To bol režisér! A ja rozjímam o tichu, v ktorom je hluk. Rozjímam o hluku, v ktorom je ticho. Sú to dve strany jednej mince, ako raz povedal môj kamarát. Diotima tancuje moru a "Priateľ" kráča na vrchol hory. Nedozerné hlbiny a výšiny. Tisíce rokov. A okamih, kedy sa stretnú s človekom. "Und was sucht man da oben?" - "Sich selbst."