I Spit on Your Grave
Obsahy(1)
Mladá atraktivní spisovatelka Jennifer Hills (Camille Keaton) přijíždí na venkovskou usedlost u řeky dopsat svůj román. Namísto vytouženého klidu na práci a inspirace tu ale nalezne pouze bolest a ponížení z rukou čtveřice brutálních buranů, kteří ji opakovaně znásilní a zničí její knihu. Zdrcená umělkyně se jim rozhodne krutě pomstít - a vytvoří tak mistrovské dílo!
Nechvalně známá klasika žánru exploitation filmů, který prožíval konjunkturu v 70. letech. Ještě donedávna byl tento film v řadě zemí zakázán, protože měl podle cenzorů glorifikovat násilí páchané na ženách a přední americký filmový kritik Roger Ebert jej označil za nejhorší film, jaký kdy viděl. Camille Keaton za svůj výkon obdržela v témže roce kdy byl film natočen cenu na Katalánském mezinárodním filmovém festivalu ve Španělsku. (choze)
(více)Videa (1)
Recenze (197)
Je to brutálne, extrémne drsné a divácky nepríjemné, ale. Ale je to neskutočne plytké, rozvláčne a niekoho to môže poriadne nudiť. Poloamatérske, formálne minimalistické a v skutočnosti by filmu vôbec neuškodilo, keby bol o takých 20 minút, možno aj polhodinu kratší. Našťastie to trochu zachraňuje výdatná porcia násilia a sexi Camille Keaton. ()
Lépe by to natočilo i morče. Jednoduché jako facka, chyby, a myslím že znásilnění byl věnován zbytečně moc velký prostor na úkor toho, co mohlo být zábavné, pomstě. Dost mě to nudilo. A navíc, vím že je to asi zvrhlé, nebo každopádně krajně nevkusné, ale připadalo mi to směšné. Co to ti chlapi dělali? Je snad u nich sex spojen s epileptickým záchvatem? U sexu jsem kolikrát rozesmál, protože mi přišlo vtipné to co dělám, či to co se děje nade mnou, pode mnou, vedle mě, ale dělat tohle, tak se má spoluhráčka asi sebere a jde si uvařit kafe. ()
Dnes som si tento nechvalne známy flák zopakoval a musím povedať, že je to stále zážitok. Rape scény sú stále dostatočne disturbing, ale podľa mňa film nie je nijako zameraný proti ženám, keďže muži dostanú revenge časť aj s prílohou. A o tom to stále je, otázky, dokonca aj dirty old school grindhouse zamyslenie k tomu. Plus geniálna absencia hudby, parádne prostredie. Na túto kontroverznú klasiku sa nechytá ani sám o sebe slušný "remake". Pochybujem, že chystané "Deja Vu" na tom niečo zmení. ()
I spit on your grave treba brať ako kuriozitu, ako film pre divákov, ktorí chcú vidieť vzorku z každého undergroundového žánru. Popravde som podľa referencií čakal väčšiu explicitnosť sexuálnych aj násilných scén, v súčasných gore hororoch toho vidíme oveľa viac, takže dobová šokantnosť filmu je už fuč. Pokiaľ chcete pri podobných revenge filmoch, alebo filmoch, kde hlavný hrdina trpí, cítiť katarziu, pustite si radšej nejakého Von Triera. O spoločenskú alebo sociálnu kritiku sa film našťastie nesnaží, ani by mu to nesvedčalo, o nejakej psychológii nemôže byť ani reč. Camille Keaton je ale charizmatická a krásna, takže ona je tým hlavným magnetom tohto čisto feministického amatérskeho filmu. ()
“Day of the Woman“, od roku 1980 vďaka znovuvydaniu titul známy pod názvom “I Spit on Your Grave“, svojim novým označením reaguje na kontroverzný román Borisa Viana z roku 1946 - “I Spit on Your Graves“ (“J'irai cracher sur vos tombes“). Okrem inšpirácie titulným názvom nemá Zarchiho exploit nič spoločné s touto francúzskou knižnou klasikou. Zato je však jednoznačne postrehnuteľná inšpirácia Cravenovým THE LAST HOUSE ON THE LEFT a ako sám režisér aj povedal, skutočnými udalosťami z jeho života. Jednej noci v New Yorku sa stal totiž svedkom scénky ako sa z miestneho parku plazí skrvavená a zúbožená žena po nevyberavom znásilnení. Dievčina nemala už v tom momente tú silu, aby sa o seba postarala, preto zasiahol Zarchi. Jadro jej osudu neskôr obalil zmysleným príbehom newyorskej spisovateľky Jennifer, čím jej dal možnosť aspoň takýmto spôsobom sa na filmovom plátne svojim przniteľom kruto pomstiť a vrátiť úder späť. Vznikla tak klasika “Day of the Woman“. Označením klasika, resp. cult, sa film mohol honosiť samozrejme až po čase. Pod pôvodným názvom “Day of the Woman“ skoro vôbec nezabodoval. Nový smer v propagácii, prechod na väčšie trhy s video zábavou a v konečnom dôsledku útok na povedomie divákov, slávil časom svoj úspech. Nezabudnuteľné scénky, reálne pôsobiaca brutalita, psychický a fyzický teror padajúci na hlavu a telo často nahej Jennifer – spočiatku bezbranný objekt túžob skupiny vidieckych hovád, myšlienky, alternatívny uhol pohľadu na situáciu, herecký prejav, dialógy, ...no je toho proste dosť, čo dokáže zaujať a prispieť tak ku zaujímavému filmovému zážitku hodnému pripomenutia. Avšak totálna absencia hudby a v druhej polovici zvraty na úrovni zvratkov – až šialene nelogický priebeh, opierajúci sa iba o snahu čo najviac šokovať či už to dáva zmysel alebo nie, zrážajú v konečnom, doposiaľ výbornom dojme “I Spit on Your Grave“ do iba niečo málo nadpriemernej skupinky filmov. Amaterizmus vysokého stupňa! Len aby bolo jasné, neznevažujem týmto film ako celok ani chovanie Jennifer. Po tom čo si prežila, jej úsudok a racionálne riešenie situácie sa výrazne nabúralo neprekonateľnou vlnou, ktorá zahalila a rozožrala existujúce receptory v mozgu. Stará dobrá Jennifer zomrela. Jej nové ja sa prebúdza – z toho dôvodu veľmi trefne zvolený aj pôvodný názov “Day of the Woman“. K tomu, aby som uviedol konečne to, čo mi najviac vadilo, netreba od Jennifer chodiť ďaleko. Uvažovanie skupinky násilníkov po ohavnom čine opakovaného prznenia a nedostatočného riešenia vzniknutej situácie, stojí teda zato. Ani po opakovaných impulzoch (doslova bleskoch) do ich sedliackych hláv im stále nič nedochádzalo. Bez urážky, ale s nimi by si dokázal poradiť aj malý Kevin zo SÁM DOMA. Taká dôverčivosť sa len tak nevidí. ### Vďaka svojmu obsahu - detailnému zobrazeniu krutosti znásilnenia, vrážd a všeobecne teroru a nahoty, sa “I Spit on Your Grave“ stal terčom nevyberavého odporu zo strany kritikov a cenzorov, vrátane časti diváckej obce. Vo Veľkej Británii sa “I Spit on Your Grave“ po svojom tunajšom vydaní na VHS-ky z roku 1982 zásluhou distribučných štúdii “Wizard“ a “Astra“, dokonca úplne zakázal. Stalo sa tak v júli 1983, kedy film cenzori z BBFC umiestnili na zoznam tzv. Video nasties, čím znemožnili jeho propagáciu a distribúciu. K banu na film sa okrem UK uchýlili napríklad aj cenzori z Austrálie (zákaz 1998-2004, avšak s minimálnou účinnosťou), Írska, Nórska, Nemecka, Kanady, ... K re-releasu vo Veľkej Británii sa po zákaze pristúpilo až v roku 2001, kedy vychádza Cut verzia skrátená o 7 minút a 2 sekundy označená vekovou prístupnosťou Rated:18. O dva roky neskôr sa namiesto zvoľnenia zásahov pristúpilo k opačnej variante – vychádza disk orezaný tentoraz o 7 minút a 43 sekúnd. V roku 2020 vychádza zásluhou distribučného štúdia "Kaleidoscope" verzia skrátená o 1 minútu a 41 sekúnd (Rated 18). V Británii Full uncut verzia doposiaľ nevyšla. PS videný Uncut. () (méně) (více)
Galerie (31)
Zajímavosti (19)
- Oficiální název Day of the Woman neboli „Den ženy“ byl pro obnovené rozšířené uvedení do kin v roce 1980 změněn na I Spit on Your Grave čili „ Plivu na tvůj hrob“, přestože se režiséru Meiru Zarchimu nelíbil. (SeanBean)
- Cenzurovaná americká verze byla uvedena v roce 1982 na australském trhu jako nepřístupná do 18 let. Roku 1987 pak neuspěla žádost na jeho zákaz. V prodeji snímek zůstal až do roku 1997, kdy došlo se zavedením nových opatření k jeho stažení. V roce 2004 byl prodej nesetříhané verze obnoven. Soudní rozhodnutí uvedlo, že kastrace není druhem sexuálního násilí. (SeanBean)
- Film údajně vznikl jako reakce na Zerchiho osobní zkušenost, kdy zastavil znásilněné a zmlácené dívce u parku, vezl ji na policii, zde byl svědkem naprosto neprofesionálního a nelidského jednání ze strany policie, proti vůli policistů dívku následně odvezl do nemocnice. (Flipnic)
Reklama