Médium

Už je to nejaká doba, čo som vzhliadol “shockumentary”, ktoré spĺňalo adekvátne kritéria horor žánru. Banjong Pisanthanakun natočil veľmi vydarený “Ha phraeng”, či pre mnohých kultový “Shutter”, a tak aj samotné očakávania od tohto snímku, boli pomerne vysoké. Zlou predzvesťou však bola 130 minútová stopáž, na základe ktorej si človek veľmi rýchlo uvedomí, že musí ubehnúť minimálne jedna tretina filmu, aby sa samotný dej konečne nejak rozbehol. Thajská tvorba (až na asi akčné filmy) je proste taká, pričom obzvlášť pri hororoch ide z polovice prevažne viac o drámy, než horory v pravom slova zmysle. Inak tomu samozrejme nie je ani v tomto prípade, kedy možno doslova takmer 90 minút skočiť, a “nič sa nestane”. Ja osobne nebudem žasnúť nad krvavou vložkou v kúte, toto mi dokáže ponúknuť aj kresťansko rodinný seriál pre dospievajúcu mládež: “ Seven Heaven”. Mňa pre tento krát Thajci nijak extra nenadchli, pričom také explá či hixplá plné gore scén im idú ďaleko lepšie. Ako relatívne funkčný, 30 minútový kraťas by to možno šlo, nuž ale takto sa mi to posudzuje naozaj ťažko, keďže 3/4 sú úplnou stratou času. Sklamaný, no tretiu hviezdu pochopím .. (02.10.2021)

Najlepší thajský hororový režisér Banjong Pisanthanakun (niežeby tá konkurencia bola v Thajsku akokoľvek veľká) sa po 8 rokoch vrátil k žánru horor a moje očakávania boli vskutku obrovské. Čo iného čakať od režiséra aj mimo Thajska kultových snímkov ako Shutter alebo môj obľúbený Alone. Namiesto klasickej thajskej duchariny však tentoraz dostávame possession horror natočený ako found footage ... a za seba musím povedať, že som čakal rozhodne viac. Prostredie thajských pralesov síce dokáže stále zaujať, no najväčším problémom tu je prestrelená 130 minútová stopáž. Áno, to čo sa deje v The Medium poslednú pol hodinu sú skutočne výživné hororové jatka, ktoré dajú spomenúť na to najlepšie čo sa v tomto hororovom subžánri urodilo. Je to napínavé, odrazu to dostane správne temnú atmosféru, slušné gore, a kto sa bojí označenia found footage, tak nemusí, pretože pri tomto filme si len málokedy spomenie, že sa vlastne jedná o found footage. Film túto formu využíva výhrade iba k tomu, aby mohol do diania zapojiť aj kameramanov, inak je prehľadný, profesionálne natočený a vyhýbajú sa mu všetky neduhy found footage filmov ako roztrasená, rozostrená kamera a neprehľadné zábery. Avšak čo z toho, keď k záverečnému hororovému infernu sa divák musí dopracovať 100 minútami skrz naskrz priemerného diania, kde obzvlášť prvá hodina je nezáživné, až útrapné sledovanie thajskej dievčiny, ktorá občas divne menštruuje, občas sa podivne chová, ale celé by to išlo zostrihať do 10 min. scén než tejto zbytočnej dlhej expozície, ktorá neponúkne ani nič zaujímavé, ani nevybuduje vzťah k žiadnej z postáv. Následujúca pol hodina síce prinesie klasické scény nočného videnia kamery, kde je všetko štandardne zafarbené do zelena, ale tam si zase dáva logika pridlhú dovolenku (svoju posadnutú, evidentne šialenú dcéru nechám po dome voľne pobehovať dlhých 7 dní? Nevadí, že mi uvarí psa a unesie dieťa?!). Pokiaľ sa však po tomto divák prepracuje až k spomínanej záverečnej pol hodinke, tento horor sa mu náležite odmení ako som písal vyššie. No nemôžem sa zbaviť dojmu, že v prípade Medium mal režisér až príliš prehnané ambície a film svoju 130 minútovú stopáž nijako neobháji. Toto totiž nie je žiaden hororový epos s prepracovaným dejom hodný takejto dĺžky, ale obyčajný possession found footage akých sa už urodili stovky. A tento je výnimočný iba prostredím a zasadením do akejsi thajskej dediny. Mať to štandardných 90 minút, je to rozhodne intenzívnejšie a atmosférickejšie. Kvôli záveru by som rád s hodnotením išiel vyššie, ale jednoducho nemôžem. Fakt je ten, že v predošlým minútach ponúka The Medium iba čisto priemerné (medium?) strašenie. CELKOVO: 6/10 (20.09.2021)

Wychcanbaba Jebatbuddhu je na hlavní pracovní poměr zaměstnána jako šamanka, tedy pozemský náměstek a supravodič mocné bohyně thajského panteonu jménem Nawalprachy Tupywidlaku. Jedná se o dost lukrativní dědičnou definitivu, kterou má dle tamějšího zákoníku práce záhy převzít její neteř Puberkrawka Seruwamnagong, sveřepě však odmítající svou budoucí tradiční roli vymatlávání už tak vymatlaných vesničanů a teplé doživotní místečko v útulném džunglovém kanclu, plném zkažených vajec, kohoutích hlav a vonných tyčinek. Profiteta však zjistí, že se holka chová jak piča nikoliv kvůli jejímu věku obvyklé hormonální dysbalanci, nýbrž proto, že si na ní řádně zasedl jiný nájemník z druhé strany religiózního spektra, a s ohledem na svou specializaci vykuřování hloupých labilů a zahánění jejich psychických poruch pomocí černé vaječiny se okamžitě rozhodně toho hajzla patřičně povymítat… Začíná to jako poměrně vleklý dokument o nesympatické šamanbábě, který máte chuť po čtyřiceti minutách vypnout a následně vrazit dálkový ovladač pěkně hluboko Buddhovi do prdele, aby už vás náhodou nelákalo nudit se dál. Chyba! Kdo si počká, dočká se naprosto parádní, mrazivě temné démonické vybíjené, při jejíž tvorbě sice tenhle Banjoband Pissnarektum nepokrytě nakupoval u VY-NI-KA-JÍ-CÍ-HO španělského REC 2, ovšem ve výsledku mu téměř pochcal záda. (13.05.2022)

Fiktivní dokument, kde si známý thajský režisér povypůjčoval ze všech možných slavných FF a kupodivu rozhodně nevytvořil nepoživatelný guláš.  Atmosféra houstne  velmi pozvolna, pravý horor přijde na řadu až po znovunalezení zmizelé Mink ve druhé půli a to nejdrsnější se vejde do poslední půlhodinky, ale tvůrcům se daří pomocí drobných znepokojivých detailů udržet pozornost diváka celou dobu.  Srovnání s REC pak zcela na místě a místy bych řekl, že Pisanthanakun svůj vzor překonal, a to ať už SPOILER v nešťastném osudu nebohého pejska Lucky (jaká to ironie) či malého Ponga. V zápalu pro věc se tedy tvůrcům docela vytratila řekněme až elementární logika - matka s děckem hlídá posedlou, posedlá nebyla nikdy spoutána..., ale to se dá vzhledem k jinak báječně děsivému působku  rozhodně odpustit. Čtyři. (29.06.2023)

Tak som po takmer dvoch desaťročiach od Shutteru videl nový film Banjonga Pisanthanakuna. Pôvodne som jeho thajsko-kórejskému hororu chcel dať len 3*, ale veľkolepé finále ma usvedčilo v tom, že veľmi dobre od samého začiatku vedel, čo chce dosiahnuť a ako najlepšie na to. Všetko tomu podriadil, vrátane miestami možno až príliš pomalého rozprávania (film má viac ako dve hodiny). On sa však v skutočnosti musel zastaviť. Pri postavách. Pri dialógoch. Pri scénach, ktoré zdanlivo nie sú dôležité. Kebyže to neurobí, nefungovalo by to. On to ale urobil. Preto to funguje. Finále je monštruózne. Čiastočne mi pripomenulo kraťas Safe Haven. A to už je vážne čo povedať. Filmy o posadnutí nie sú moja šálka kávy, pozriem si ich, ale spravidla ich nehodnotím ako geniálne počiny, ale toto ma oslovilo, bolo to silné. Nie málo tomu dodáva i exotické prostredie, ktoré je pre našinca originálne. Takže 4* možno nie sú až také stopercentne čisté, ale 3* by boli málo. (08.01.2022)