The Covenant

Lone Survivor meets Jarhead. A Guy Ritchie po pomerne slabom tohtoročnom Operation Fortune, kde iba recykloval všetky svoje nápady, dokazuje, že je režíjny chameleón a servíruje tentoraz skutočnú pecku, v ktorej paradoxne jeho režíjny rukopis takmer nebadať. Namiesto hravej, uvoľnenej réžii na ktorú sme od Ritchieho za tie roky ako diváci zvyknutí, dostávame chlapácky, vojenský film z Afganistanu silne vsádzajúci na čo najväčší realizmus, pomerne nehollywoodsky podanú akciu, kde je kladený dôraz skôr na taktiku a prežitie, než hrdinské vypálenie čo najviac nábojov. A keď už sa zdá, že Covenant nemá čo ponúknuť, tak sa pretaví do fukčného survival thrilleru a následnej záchrannej akcie, avšak postavenej na dojemnom príbehu dvoch postáv, na ktorých osude vám bude záležať. K druhej polovici mám síce pár výhrad - od v niektorých momentoch zbytočne prehrávajúceho Jakea Gyllenhalla (predramatizované kričenie do telefónu), čo skôr pripisujem scenáru, než jeho hereckým schopnostiam, až po pomerne mnoho náhod (záchrana príde vždy v momente, keď postavám dôjde poslený náboj), ktoré narúšajú ten realistický look, ktorý sa filmu darí po väčšinu času držať. Vo výsledku som však spokojný a po odťažitom začiatku som si v závere dokonca želal, aby ten film mal namiesto dvoch hodín pokojne aj štyri hodiny a jednotlivé kapitoly rozpracoval dlhšie, detailnejšie (survival časť natiahol na viac ako 20 minút, psychologický dopad na postavu Gyllenhaal domov do USA na viac ako 2 scény atď.), no chápem, že v takom prípade by z toho už skôr bola miniséria, než kino film. CELKOVO: 8/10 (02.07.2023)

Po vynikající "antiritchieovce" Wrath of Man omračuje Guy Ritchie další zcela seriózní látkou, tentokrát na poli válečného thrilleru z období války v Afghánistánu. Upřímně moc nevyhledávám tvůrce, kteří na sílu dekonstruují svůj osobitý styl, jenže Guy Ritchie se ukazuje jako naprosto kompetentní a áčkový režisér i ve vážných polohách. Ten timing v akčních scénách je neuvěřitelný a nápadité zakomponování jednoduchého, ale v klíčových scénách sugestivního soundtracku, přispívá k prohloubení emocionální intenzity v klíčových pasážích. Military thriller jako z partesu, který do popředí svého dění sympaticky staví hodnoty jako je loajalita, respekt a schopnost dostát svým závazkům. Hodně silné 4*. [80%] (30.05.2023)

Přímočarý a předvídatelný válečný akčňák o pravých chlapech (nejen) pro chlapy. Ritchie má nepochybně na víc, po nemastné a neslané Operaci Fortune však jde o po všech stránkách solidní žánrovou zábavu, která si zaslouží pozornost. Do dějin se to sice ničím nezapíše, cílovka by ale měla být vesměs spokojená. Nechápu, proč to u nás nešlo do kin. 70 % (23.05.2023)

Film bych rozdělil na dvě části. První část je dobře natočenej válečnej survival. Druhá o něco kratší část je spíš dramatem o pocitu viny, o bezmoci a touze oplatit pomoc. V druhé části se divák větší akce dočká až v posledních minutách. Pochválit bych chtěl kameru a hereckej výkon Dar Salima. Jake Gyllenhaal se mi do toho filmu až tak nehodil. Na to, že jde o celkem jednoduchej příběh jsem se celkem bavil. Guy Ritchie's The Covenant to má u mě za lepší 3hvězdy. (19.05.2023)

Stále mi behal po rozume Mayday s Butlerom, kde som tiež čakal akčnú nálož a napokon som sa dočkal prekvapivo komorného príbehu o netradičnom chlapskom spojenectve, ba miestami až priateľstve. Ale samozrejme s tým, že The Covenant je predsa len iná liga (sorry, Jean-François Richet). Áno, aj tu som sa tešil na strhujúcu akciu a nie, ani tu som sa jej nedočkal. Ako v Mayday, aj v The Covenant akcie je relatívne málo a jednak to, čo tu je, nie je žiadne enormne strhujúce divadlo, to si treba napísať na rovinu. Ako-tak zasiahne azda len prepadovka v lome a finále pri priehrade, ale obe scény nie ani tak kvôli špičkovej bojovej choreografii (ktorá tu proste nie je), ale skrátka z dôvodu, že vám záležalo na postavách... a škrie vás každá preliata kvapka krvi. Sakra vám na nich záleží najmä na konci. To už ich máte zadreté pod nechtami a ste zvedaví, ako to skončí. Želal som si, aby sa to skončilo dobre... ale toto je film Guya Ritchieho. Najviac ma nudila stagnujúca (paradoxne najakčnejšia) dlhá pasáž, kedy dvojica uteká pred presilou a pokúša sa z posledných síl ako-tak vyrovnať skóre. Občas ma zarazila biedna práca s logikou. Neverím, že ak by Taliban hľadal osobu X a poznal by jej brata a vedel by, že ten brat vie, kde sa osoba X nachádza, že by to z neho nevydoloval. Brat síce vysvetlí, ako je to možné, ale aj tak som nechápavo krútil hlavou. A ak by som bol vojak na úteku pred smrteľne nebezpečnými nepriateľmi a vedel by som, že odhalili dom, v ktorom som sa cez noc ukrýval, fakt by som sa následne naprieč stavbou neprechádzal vystretý a tak, aby ma videli z diaľky X kilometrov, aby ma mohli zamieriť a luxusne trafiť do hlavy. Film teda trpí nielen divnou (ne)logikou, ale i nevyrovnaným tempom. Je ale pravda, že to až tak nevadí, lebo postavám úprimne držíme palce a režisérovi sa perfektne podarilo vystihnúť ten pocit, keď viete, že ste niekomu dlžný za záchranu života a viete, že ak mu to nesplatíte (nech to stojí, čo to stojí, pokojne aj váš život), nebudete sa už nikdy pozrieť do zrkadla. Je tu viacero strhujúcich a intenzívnych scén, paradoxne nie akčných, ale psychologických. Napr. keď sa isté dve postavy po X mesiacoch znova stretnú, prebehne ich prvé stretnutie len s malým množstvom slov. Napriek tomu im všetky emócie dokonale čítate z tvárí. A manželkin preslov sa možno zaradí medzi najsilnejšie scény hollywoodskej kinematografie roku 2023. Veľmi dobrá hudba. Inšpirované skutočnými udalosťami. Chýbal mi dodatok z obdobia, čo sa stalo „potom“. Ale možno to bolo správne rozhodnutie. (03.09.2023)