Samuraj

Zmes westernu a džidai geki, špagetti westernu, gangsterky a postmoderného násilia. Tu ani nejde o to, koľko mŕtvych sa v Samurajovi ocitne, ale v koľkých záberoch po sebe sa mŕtvoly, respektíve ich efektné "vyrábanie" objaví. Tak jednoduché, až je to vďaka Kitanovmu prístupu komplikované. Množstvo nerozoznateľných ksichtov, ktoré majú prsty v ďalekej minulosti a súčasnom bezpráví. Ak by som sa z toho dokázal viac vysomáriť, bol by som asi touto hyperštylistickou hračkou o niečo viac unesený. Pozrieť si to znova a zapisovať si, kto je kto, sa mi bohužiaľ nechce a ani to nestojí až tak za tú námahu. Bavilo ma to na druhej strane viac, ako napríklad podobne ladený, avšak omnoho rozťahanejší a do seba zahľadený "západný" Kill Bill. (23.02.2014)

„Ani s očami dokorán otvorenými vôbec nič nevidím” • Dovolím si tvrdiť, že Takeši "Masér" Kitano, doposiaľ vytvoril nielen svoju vari najambicióznejšiu snímku, ale zároveň vskutku i svoje snáď najlepšie kinematografické dielo, ktoré v žiadnom prípade už nikdy viac ani žiadne nasledujúce viacej neprekoná, keďže to už nie je možné, nakoľko sa takýto mimoriadne oceňovaný a vydarený, jidaigeki, akčný počin, podarí nakrútiť iba raz za život, podobne ako jeho predchádzajúcim nasledovníkom, ktorých「majstrovské diela」, sa zväčša pravidelne vyskytujú v naprosto renomovaných, filmových rebríčkoch, trebárs Wellesov Citizen Kane, ďalej povedzme i také Hitchcockovo Vertigo, či dokonca i Felliniho La Dolce Vita, alebo aj Coppolov The Godfather, pričom tým práve teraz sledujem najmä to, že sa síce Zatōichi, kvalitatívne týmto majstrštykom ani zďaleka nepribližuje, či nevyrovnáva, ale je s takou veľkou vervou a láskou divákom sprístupnený, t.j. nakrútený, že si svoje smelé stanovisko obhájim asi v takom zmysle, že sa v tomto príklade predsa jedná o režisérovo『Opus magnum』, aby sme boli odteraz konečne na tej správnej vlnovej dĺžke, skrátka, aby sme si poriadne rozumeli, čo má tým vlastne recenzent na mysli? • Predstaviteľ tohto slepého šermiara, znovu sedí na dvoch stoličkách a je mu dobre, čo to trepem, až na troch/štyroch, áno, aj v strižni spája tieto jednotlivé políčka dohromady vo fascinujúcej, strihovej skladbe... Nie, ešte sa rovnako osvedčil i po scenáristickej stránke (s niekoľkými esami v rukáve), čo sa konkrétne teda týkalo celkového vývoja udalostí a línie vzťahov medzi postavami, čím azda napokon prechádzam i k samotnému dianiu, v ktorom je možné ponachádzať viacero zaujímavých postáv, nielen v podaní samotného protagonistu, ale aj v podobách vedľajších (anti)hrdinov: hazardného hráča Šinkičiho, osobného strážcu Hattoriho Genosukeho a jeho ďalších, temných prisluhovačov, no najmä prostredníctvom optiky「dvoch gejší」, na ktorých je v podstate priamo postavený základný kameň, jednoducho povedané, od nich sa to celé odvíja, kryštalizuje, až sa to v samom konci komplet vykryštalizuje v tanečnej sekvencii, ako vystrihnutej z Milionára z chatrče, a tak aspoň viem, kým sa Danny inšpiroval? • Proste je vidno, že si na tomto vynikajúcom filme dali všetci zainteresovaní, čiže z hľadiska - hereckého - hneď pred kamerou, no súčasne i z toho režisérskeho, a to rovno za ňou, extra záležať, že bola absolútna radosť sa tomuto snímku s miestami komickými prvkami, počas 2. skvelých hodín, venovať, až som si normálne želal, aby sa tá záverečná sekvencia o malý kúsok ešte trošku natiahla. • Maestro, nakrútili ste zásadný film Vašej kariéry, ktorým ste ma nezvyčajne potešili. Vrelá vďaka Vám za to patrí. PS : Technické zložky, akými sú kamera & zvuk, sú kategóriami samými o sebe, veď potom uvidíte a budete počuť. (15.04.2023)

„Zostria sa nám zmysly, keď zatvoríme oči.“ Bál som sa, že Kitanov SAMURAJ nebude vôbec môj tip filmu a kým som nabral odvahu pozrieť si ho, ubehlo niekoľko týždňov. Nakoniec som sa odhodlal... a po dvoch minútach som bol takmer užasnutý. Snímka ma zaujala svojou nekompromisnou krvavosťou, ktorá je však taká akosi... viem, bude to zniesť asi zvláštne, ale krásna. Kitano miesi žánre, že by sa iní pekári čudovali, čo je to za šialenca, výsledkom je však kvalitné cesto a skvelá karamelová buchta. Maséri ešte nikdy neboli tak cool. (17.01.2006)

Nestárnoucí Kitano se znovu vytáhnul jak po režijní tak i po herecké stránce a nám se dostala do rukou, nápaditá Akční - komedie, které nechybí kvalitní příběh a ani dobře provedené samurajské souboje. Po zkouknutí Zatôichiho jsem si musel hned koupit katanu, a oboje stojí za to jak film tak katana :), hold takovej dopad to na mě mělo. Ale zpátky k Zatôichimu, po uspěšném a velkolepém filmu Ve Spárech Yakuzy a mimořádném snímku Loutky se Kitano trošku odvrátil od vážného pojetí a užívá si více akce i když toto srovnání myslím Japonskou umírněnou Akcí a Ve Spárech Yakuzy ji taky nebylo po málu, srovnání s Killem Billem by bylo příhodné. Od Zatôichi si každý příznivec jak Kitanovi tak i samurajské tvorby odnese jistě hodně zajímavých zážitků, kterých Zatôichi nenabízí po málu a rozhodně se jedná o kvalitní snímek. 85% (15.03.2009)

Ani druhý film, ktorý som od Takeshi Kitana videl, mi neposkytol dôvod, aby som hodnotenie zdvihol nad tri hviezdičky. Samurajský príbeh rozdrobovali vedľajšie línie a za tie sekacie scény by sa nemusel hanbiť ani Tarantino. Akurát som pri nich nezachytil nadsádzku s trochou humoru. A bez tých dvoch ingrediencií mi to pripadalo viac trápne, ako zaujímavé. Dúfal som, že pri chýbajúcom leitmotíve počas filmu, príde aspoň ohromujúci záver. Namiesto neho prišiel záverečný stepový dupák, u ktorého som sa vzdal nádeje, že pochopím jeho zmysel. (25.03.2011)