Režie:
Bahman GhobadiScénář:
Bahman GhobadiKamera:
Saed NikzatHrají:
Shahab Ebrahimi, Faegh Mohamadi, Allah-Morad Rashtian, Hossein Rashid-Ghamat, Rojan Hosseini, Saeed Mohammadi, Murat ÇelikObsahy(1)
Hanareh, Mirzova žena, ktorú veľmi ľúbi, ale dlho ju nevidel, sprevádza kurdských utečencov a potrebuje Mirzu. Z toho dôvodu sa traja muzikanti Mirza, Barat a Audeh vydajú hľadať Hanareh do irackej hraničnej oblasti, v ktorej žijú Kurdi. Cestou ich čakajú nástrahy v podobe zlodejov, ktorým musia čeliť. Tí im zoberú teplé veci, hudobné nástroje a peniaze a tak hľadajú pomoc v kurdskom utečeneckom tábore. Po čase sa sám Mirza vydá napospas nehostinnej krajine, aby našiel svoju starú lásku Hanareh. Dej sa odohráva v zimnom období, niekde v iracko-iránskych horách počas vlády Saddáma Husajna. (Frontman)
(více)Videa (1)
Recenze (4)
║Rozpočet $-miliónov║Tržby USA $141,243║Tržby Celosvetovo $174,000║ ()
Väčšina Ghobadiho filmov, ako aj tento, je o utrpení kurdského národa pod agresiou Saddáma Husajna. Aj pre toho, kto nepozná osud Kurdov, môže byť tento film silným zážitkom. Takmer všetci účinkujúci sú prostí ľudia z kurdských jednoduchých dedín, ktorí zažili peklo náletov a útok chemických zbraní na vlastnej koži. Najviac ma nadchla scéna bláznivého učiteľa, ktorý vysvetľoval deťom v mínovom poli, čo je to lietadlo ... "- Boli ste už v lietadle? - Ja nie, ale môj brat pozná človeka, ktorého synovec bol ... a keď sa budete dobre učiť, jedného dňa sa doňho posadíte tiež." ()
ocenenia : MFF Cannes 2002 - uvedené v sekcii "Un certain regard" ()
Celý svět točí post-katastrofické filmy, jenom Kurdové ne. Nebo se mýlím? Asi ne: zatímco křesťanský svět řeší různé varianty na Apokalypsu budoucnosti, pro Kurdy se stala skutečností (a nejen pro ně - snažíme se vylidnit a rekolonizovat Afriku; snad se tam najde, vedle USA a Číny i nějaké místo pro Evropskou unii). To o všem není ten důvod, proč se mi tento film tak líbí. Není to ani pop-music, která, byť zde jiná, přináší všem lidem na světě totéž. Je to soudržnost a pospolitost lidí, u nás už dávno nevídaná. Tam, kde bych si představoval počátky totalitních bojůvek - kromě cizích zlodějů - byla zachována tradiční rodová morálka i přes kobercové bombardování a používání bilogických zbraní (které se našim inspektorům nepodařil odhalit v míru ani po válce). Ti kdo dosud věří v pravdivé informace médii, ať si dobové zprávy porovnají s tímto filmem - pravda není v počtu mrtvých,ale v osudech dosud žijících, přeživších... O rok později: už jsem zapomněl, co se mi na tomto filmu tak moc líbilo. Po druhém shlédnuté bych svoji recenzi pojal asi trochu jinak. Vždyť se nejedná jen o velký film, ale také o velký čin. ()
Galerie (2)
Photo © Colifilms Diffusion
Reklama