Reklama

Reklama

Schůzka se smrtí

  • Velká Británie Appointment with Death (více)

Obsahy(1)

Keď nájdu Emily Boyntonovú mŕtvu - otrávenú - na archeologickom nálezisku pri Mŕtvom mori, podozrivých je hneď niekoľko osôb. Hercules Poirot sa ujme celého prípadu. Boyntonová bola príšerná žena, ktorá predtým pracovala vo väznici ako dozorkyňa. Panovala nad svojimi troma dospelými nevlastnými deťmi, s ktorými sa vyberie spolu so svojou matkou na prázdniny do Európy a Svätej zeme. Jej syn sa však v Jeruzaleme zamiluje do doktorky Kingovej, s čím Boyntonová nesúhlasila... (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (33)

bloom 

všechny recenze uživatele

K poirotovským filmům se vrátil Anthony Shaffer, scénárista Hitchcockovy Zběsilosti nebo Slídila s Michaelem Cainem a Laurencem Olivierem. Podílel se na scénářích všech filmových Poirotů od Vraždy v Orient Expresu. Pak vznikly ty tři televizní filmy, násilně převedené do současnosti, ale tady se Hercule vrací v parádě odpovídající právě filmům jako je Smrt na Nilu nebo Zlo pod sluncem. Osobně se mi nejvíce líbil sir John Gielgud, který v tomto filmu dělal Poirotovi "watsona". Následující rok ovšem po Ustinovovi, který držel poirotovské žezlo celých deset let, přichází jistý herec, který si v tom jednom špatném televizním filmu zahál inspektora Jappa... ()

*CARNIFEX* 

všechny recenze uživatele

Súhlas. Toto je jedna z najslabších Christeoviek, pričom Ustinov ako hlavná postava v podobe Poaróta, ani zďaleka nemá takú charizmu, ako v prípade Dávida Sucheta. Zásadný problém tohto počinu, je však "nuda" a tak nejak nijak extra zaujímavý prípad, bez výraznejšej, hlbšej pointy s motívom vraždy. Pre nadšencov príbehov Agáthy to bude dostatočná skúsenosť. Pre tých čo požierajú všetko v rámci krimi "vyšetrovačiek", len priemerná záležitosť. ()

Reklama

Arsenal83 

všechny recenze uživatele

Jedna zo slabších Christieoviek, ale stále ok. Zaujímavá debatka, ktorá bola v roku 1937 na stole a na stole je aj dnes: "Palestínu rozdeľovať na dve časti? Nemali sme to radšej nechať tým Turkom?" Svätá pravda, len tým Turoom by som to nedával. Po tisíce rokov sa tam tlčú Semiti proti Semitom a riešenie v nedohľadne. Pre Ustinova posledná filmová inkarnácia Hercula Poirota a ako detektívka v televízii na RTVS tak akurátn nemá čím uraziť, hoci rozpočtový deficit, ktorý sa stale viac prehlboval miestami badať. ()

Anderton 

všechny recenze uživatele

Prvá polovica je reklamou cestovnej kancelárie na viaceré letné destinácie a tá druhá už právoplatnou detektívkou. Pretože až v polovici stopáže dochádza k "vytúženej" vražde. Prečo na predstavenie postáv a ich vzťahov nestačí 20 minút mi film neodpovedal, navyše ak sú aj tie vzťahy načrtnuté viac menej iba pre potreby žánru, čiže tak, aby sme pochopili vždy vďaka jednej scéne, že motív mal každý. Ustinov ide na autpilota a poznám hard core fanúšika všetkých kníh a filmov, ktorý ho ako Poirota absolútne odmieta. Mne osobne neprekáža. Záverečná poznámka ohľadom ľudí, ktorí prišli k slobode a musia sa s ňou naučiť žiť možno metaforicky patrila konkrétnemu blízkovýchodnému konfliktu, ale ruku do ohňa by som za to nedal, v kvalitnejšom spracovaní by vyznela dôveryhodnejšie. Samozrejme poteší hviezdne obsadenie, záver je zase viac logickou dedukciou, ako nevyvráteiteľným dôkazom. ()

misterz 

všechny recenze uživatele

Možno to už bude znieť ako obohrané klišé, no Peter Ustinov na Davida Sucheta alias Hercula Poirota ani zďaleka nemá. To je aj hlavný kameň úrazu tejto verzie inak geniálne napísaného scenára od Agathy Christie. Jediné čo sa mi tak zdalo je, že tu bola v porovnaní s novšou verziou lepšia hudobná zložka. Tá tu bola vskutku ušiam lahodiaca. Slabší nadpriemer. 70/100 ()

Galerie (31)

Zajímavosti (26)

  • Režisér Michael Winner sa stal známym pre násilné filmy, preto bol tento film tak trochu výnimočný, k čomu povedal: "No áno, tu neuvidíte Lauren Bacall ako chodí s guľometom a strieľa všetko naokolo. Je to naozaj po rokoch môj prvý film, ktorý bude na krv chudobnejší." (Arsenal83)
  • Časť filmu sa natáčala aj v The American Colony Hotel v Jeruzaleme, ktorý založil starý otec Petra Ustinova v roku 1902. (m.a.t.o.)

Reklama

Reklama