Znovuzrození

Působivé psychologické sci-fi se zajímavou atmosférou a jasným poselstvím - člověk by rád tak často měnil svůj zaběhnutý život, aniž by si uvědomil, že vlastně neví, co chce, a že snad dokonce je spokojen s tím, co má. Ale nepřijde na to někdy dřív, než už je pozdě. Scéna bakchanálií mi přišla divná - zbytečně dlouhá a ani mi nepřišla jako oslava života. Ostatně - on sám se vzápětí doma na večírku taky totálně opije, ale už to není podáváno jako oslava života. Prostě mi tam některé věci a myšlenky neseděly, a být to o dvacet minut kratší, je i to poselství podle mne zřejmější. Navíc nenabízí film protiváhu - ano, přizná, že velké procento lidí se chce vrátit, že je velký neúspěch, ale už dál neřeší hypotetickou situaci nového začátku a vlastních rozhodování, kdy si člověk konečně uvědomí, co skutečně chtěl, co je jeho "oslavou života". Takže film podle mne zůstal jen na půl cesty a rozhodl se pro co nejjednodušší konec, jenž nesouzní s celkovým dosavadním zaměřením. (16.04.2016)

Veľmi originálny nápad, ktorý sľuboval prepracovanejší scenár a podľa mňa aj iný typ spracovania. Frankenheimer to trochu prestrelil s tým artovým chladným vizuálom a nedokázal ma do svojho scifi sveta emocionálne vtiahnuť, ako sa mu to podarilo jeho inými filmami. Film si už príliš nepamätám, takúto ťažkú látku asi treba vidieť viac krát a možno potom pozmením názor. Zatiaľ ale iba za tri vychladnuté artové hviezdy. (27.06.2012)

Nesmírně podivná, civilní a zároveň psychedelická SF, trochu kafkárna, trochu a la P. K. Dick. Vyznění je o to pikantnější, že Rock Hudson hrával v těch nejpřeslazenějších maloměšťáckých filmech a najednou dostane takovou kládu. V němčem mi to připomínalo Muže, který spadl na Zem. Dá se sehnat i v našich videopůjčovnách. (27.09.2004)

Presne, ako som sa intenzívne nechával unášať na atmosfére The Manchurian Candidate z roku 1962, práve od Johna Frankenheimera, kde bol dôraz kladený na maximálny účinok desu, tak to isté platí aj pre tento počin s Rockom Hudsonom v hlavnej úlohe, kde sa čudujem, čo ho presvedčilo ísť do tohoto projektu, ktorý na mňa pôsobil tak duševne nevyrovnane, že mal som problémy pri niektorých scénach sa jednoducho na to celé vykašlať. Pomerne silné scény, sprevádza určitá kontroverzia ( za všetko vraví scéna zo suda, či záverečná, posledná ... ), ktorá vo mne vzbudzovala otázniky preto, ako po celý čas pracuje scenár, ktorý si dovolí urobiť hocičo a herci sú toho doprovodom, ktorí ma úprimne desili, čo Rock je v tom zainteresovaný až tak, že by rád začal opäť znovu, ale ... V dnešnej dobe nie sú účinky také, ktoré by diváka zrazili k zemi, ale ja som sa dobrovoľne odhodlal podstúpiť toto riziko, ktoré mňa osobne vydesili, až to nie je pekné, lebo tá atmosféra a kamera Wong Howa, je dokonalá v zachytení strachu a hrôzy, ktorá funguje v tomto prípade tak, ako som chcel, čo povyšujem toto Frankenheimerovo temné dielo k povinným skúškam napätia, že niekedy samotný majster Alfred Hitchcock by sa červenal a prikývol by na výborne odvedenú prácu !!!! (01.06.2014)

Niekedy ísť si za svojim snom tak úplne nestačí, pokiaľ nemá človek možnosť voľby. Na nápravu však už môže byť neskoro. Výborne zrežírovaný film s pekným a príhodným čiernobielym prevedením, pričom príbeh v zlomových chvíľach veľmi účinne dopĺňa aj hudba. Temná a depresívna rozprava o ľudskom spoločenstve. 75/100 (21.12.2015)