Chaplin se vrací z flámu

Kéž by i moje cesty z flámu byly takhle zábavné. Zatímco já se dopotácím domů, fláknu sebou na postel a spím, tak Charlie je jako postavička z počítačové hry a musí překonávat překážky, aby se do té postele dostal. Když se konečně vypořádá s vycpanými zvířaty a napodesátý se vyšplhá po schodech, tak ho sejme obří kyvadlo a on spadne znova do předchozího levelu. (01.06.2010)

Možná, že se v tom někdo pozná. :) One A.M. je jedna z těch grotesek, které utkví divákovi v paměti, protože Charlie tu ztvárnil netradičně osobu z lepší společnosti a krom malé roličky taxikáře tu hraje pouze on. A vystačí si. V podroušeném stavu se Chaplinovi stávají nepřítelem dveře taxíku, ale také celý jeho dům. Scény se schody byly sice až moc rozvláčné, avšak pád z nich poprvé a podruhé pobaví. Srandovní je, že opilci se nedaří dostat se do horního patra tou nejjednodušší cestou, kdežto tou nejkostrbatější ano. Vycpaná zvířata a bicí hodiny pobavily, stejně jako Charlieho skládací postel. (12.05.2015)

„Keď som pozoroval husárske kúsky “Tuláka” , ktorý má ešte po ráne, v sebe nejaké to promile, ako sa intenzívne snaží, už pomaly hádam že aj unavený, dostať sa konečne do postele, pričom vyjsť po schodoch, je vskutku veľké umenie, keď okolo neho sú samé vypchaté zvieratá, tak to nie je nič absolútne jednoduché, skočiť s náručou do obľúbeného zlo/ zvyku nás všetkých..., a tak som si rýchlosťou svetla spomenul na niekoho, koho nerád poznám, a verte mi, že takýto “alkoholik” býva oproti mne, ktorý sa koľkokrát snaží dobiť do „Bastily” , a ani zďaleka to nie je také komické a vtipné, skôr lepšie povedané : „Na zaplakanie” ! , ale aj to je určitý druh komédie... Majstrovská nadčasovosť snímku, že takto nejak to je odjakživa, a aj to tak bude i na veky vekov. Amen” . (27.12.2017)

Chaplin si dá trochu do nosa, čo bude mať v jeho prípade neprekvapivo takmer až smrteľné následky. Zrazu sú všetky veci v jeho dome jeho nepriateľom a to až takým absurdným spôsobom, že sa tomu nedá vôbec veriť. Asi sa s vačšinou nezhodnem, ale v tomto prípade si mohl dať viac záležať na predmetoch, ktoré po dome poumiestňoval a mohla to byť vačšia sranda. V roku 1916 to ale jednoznačne stačilo a grotesku určite videl aj Rowan Atkinson, ktorého mi tu Chaplin dosť pripomínal. Ak by som ako 12 ročný videl prv Chaplinovky, tak by to bolo samozrejme naopak. (16.10.2013)

Riadne podgurážený Charlie ledva vystúpi z auta. Zdanlivo jednoduchá vec - dostať sa domov a ľahnúť do postele sa stáva v jeho prípade obtiažnou záležitosťou. Veľkými prekážkami sú postupne dvere taxíka, domové dvere, otáčavý stôl, podklzujúci koberček, schody,vypchaté zvieratá, kyvadlo nástenných hodín a posteľ. Umne prepojené a svižne nadväzujúce gagy v krátkom filme vytvorili srandovnú historku o opilcovi, ktorému všetko uteká pod rukami, nohami, istotu neposkytuje ani zvyšok tela. Chaplin si tentoraz vystačil sám so sebou (až na nehybného taxikára v úvode) a napriek tomu dokázal skvele zaujať a pobaviť. (19.08.2005)