Utajený

„To máš pravdu. Nie je to vôbec vtipné.“ Od kontroverzného nemeckého režiséra Michaela Hanekeho som v čase písania týchto riadkov videl iba nudnú PIANISTKU, ktorej cieľovým divákom určite nie som. UTAJENÝ ma však zaujal. Dostal ma už podozrivo podobný Lynchov (starší) LOST HIGHWAY. Kým Lynch sa však v pôsobivo rozbehnutom príbehu (manželský pár je terorizovaný psychopatom, ktorý sleduje 24 hodín ich dom) klasicky „lynchovsky stratil“ v nezmyselných až neznesiteľných halucinogénnych pasážach, Haneke zostáva verný príbehu, scenáru, postavám a dialógom. V preklade, UTAJENÝ má „normálny“ scenár (čo neznamená, že nezostanete vyvalení z konca). Vynikajúce herecké obsadenie (Auteuil a Binocheová) strieda neznesiteľné napätie, hnané až do desivej absurdnosti (jeden záber na „nehybný dom“ je taký dlhý, až som musel skontrolovať, či sa mi neseklo DVD) a šokujúce scény (krk, sliepka). Posledné minúty nechajú znechutených iba tých, ktorí si neprečítali názov. (14.09.2006)

Prvá polovica filmu naozaj pripomínala obal a jeho pútacie slogany. Toľko napätia, že by z neho vystačili dva horrory. Potom sa ale do deja primiešala mierne nehodiaca sa časť rodinnej drámy a dojem sa skazil aj pomerne smiešny, neopísateľný koniec, ktorý by akoby sám ani nebol. Márne som čakal, či niečo nebude ešte po titulkoch. Možno mierne preháňam, no bezprostredne po filme je pocit takýto. Ale ešte nesmiem zabudnúť na bezchybnú prácu réžie a kameramana, ktorého úderná, občas napätie stupňujúca statická kamera spravila z filmu viac. 80%. (29.07.2007)

Reziserova velka a sikovna hra s divakom (tak "komercnym", ako aj "intelektualnym"). Ku cti tvorcovi vsak ide o poctivu hru, ked castym narusanim vlastnej reality filmoveho priestoru (odrazove plochy, dlhe a svojim sposobom neprirodzene celne zabery, rekvizity suvisiace s filmovou tematikou, pritomnost televizie ako aj narusanie plynulosti sledu obrazov vyuzivanim rychloposuvu ako jednej zo zakladnych funkcii reprodukcnych zariadeni) a vlastne aj velmi presnym nazvom filmu su divakovi permanentne podsuvane indicie k moznemu uchopeniu a konecnemu "rieseniu" predkladaneho diela. Najvacsim "napatim a vzrusenim" tak vdaka tomu bolo pre mna sledovanie (nezamienat s odcudzovanim) divackych reakcii po projekcii... . (09.02.2006)

Rozleptává víc pocit viny, či touha po odplatě? Stojí za zemětřesením středostavovského klidu někdo zvenčí prahnoucí po zadostiučinění, nebo je narušitel dokonce uvnitř? Má vůbec smysl si takové otázky klást, nebo je lepší stát se Hanekeho voyeurskou marionetou? Zatímco normálně bývám moucha, které mistr uchopí křídla mezi ukazováček a palec a udělá škub, v Caché mě jen tak nechal bzučet v zavařovací sklenici s možností pozorovat osobitou manýru komorní narace, statických záběrů a hrátek s interpretacemi. Samozřejmě, spousta lidí ten výhled přes sklo ocení, ale já bych byl radši bez těch křídel.. P.S.: „No animals were harmed in the making of this film (except one rooster)…“ (17.04.2014)

Absolútne iný triler, aké sú k vzhliadnutiu v našich kinách. Napriek tomu svojim spôsobom strhujúci a vonkoncom nenudí. Haneke sa proste s divákom ako vždy pohráva a provokuje ho, ako sa mu zachce. Otvorený a kontroverzný koniec nie je asi najväčšia výhra, záleží asi na nálade a vkuse jednotlivého diváka. Skôr by som vytkol trochu násilne implantovaný rasistický motív. Keď je niekto sviňa, prejaví sa jeho správanie na okolí bez ohladu na rasu. Xenofóbia je ale v kinematografii v móde. (07.07.2007)