Vzpomínky na lásku

"Skutočný tesár postaví svoj domov vo svojom srdci". Neskutočne emocionálny príbeh dvoch ľudí, ktorí navzdory ťažkým životným skúškam našli k sebe cestu. Ich novou spoločnou prekážkou bude omnoho komplikovanejší "protivník". Su-Jin sa po nešťastnom vzťahu so ženatým mužom zamiluje do zamestnanca otcovej firmy. Ten jej city spočiatku neopätuje, no po pár týždňoch pochopí, aké šťastie ich postretlo. Vzájomná súhra, láska a ochota urobiť jeden pre druhého úplne všetko posúva "obyčajný" vzťah do sféry mimo chápania všetkých ľudí naokolo. Toto je príbeh o skutočne láske, ktorý sa stane raz za život, ktorý postretne jedného z milióna. Napriek všetkému sa vo mne bijú, miešajú zvláštne pocity, ktoré je skutočne náročné opísať pár slovami. Film dokáže, keď nie otvoriť, tak minimálne pootvoriť oči, aby divák pochopil o čom vlastne láska je. Ťažko povedať, či ľudia vôbec chápu podstatu vzťahov a vzájomnej náklonnosti. Myslím si totiž, že veškeré "osadenstvo" kráčajúce po tejto zemi, ako po "pódiu divadla", nechápe svoje hlavné, či vedľajšie úlohy. Ak "MOMENT TO REMEMBER" pochopíte, dá Vám odpovede na Vaše otázky. (11.03.2014)

(Director's cut) Bolo pre mna takmer nemozne tento film dopozerat. A nebolo to koli dlzke, ani koli tomu ze by film bol nudny, ci nebodaj zly. Bolo to koli tomu, ze poslednych dvadsat minut filmu som pozeral zo zovretym hrdlom a slzami v ociach. Ten nadherna cistota uprinost a krasa bez akehokolvek patosu ci klise, sposobili to, ze tie posledne dve slovicka vo filme, ktore som vedel ze nakoniec pridu sposobili to, ze som sa skutocne rozplakal. Nadherne je, ze so nemal ten pocit ako pri niektorych filmoch, ktore divaka vydieraju nasilu. Nie skutocnou hlbkou, ale scenami, ktore zarucene funguju. Nie v tomto pripade. Tu su emocie cire, uprimne, nutia vas pribeh brat ako nieco, co sa skutocne stalo. Ta vobec najkrajsia romanticka drama, aka bola kedy natocena a zaroven jednen z najlepsich filmov ake som kedy videl. (10/10) (12.08.2007)

Branila som sa, co to slo. Urputne, zubami nechtami, rukami, nohami, myslou. Hodinu a pol som si myslela, ze sa aj ubranim, ale poslednu tristvrte hodinu som sa poddala, prehrala som na plnej ciare. Uplne som sa zlozila. A to doslova. Zo sedacky na zem, v predtuche, ze ma caka nieco emocionalne neznesitelne. Ano, je to sladke, ano, je to sentimentalne, ano, je to dlhe, ale ja vravim... Cert to vem! Ku koncu som citila az fyzicku bolest z toho, ako som vnimala tu bezmocnost a zaroven tu ohromnu lasku. Momentalne mi dosli vsetky vyrazove prostriedky, ktorymi by som mohla vyjadrit svoj dojem z tohto umeleckeho zazitku, a preto sa radsej poberiem do svojej ulitky... (16.08.2009)

S lehkým srdcem a čistým svědomím můžu dát 5*, protože se hora pohnula. Nejkrásnější scéna je, když spolu ti dva sedí u toho stolečku, on jí naleje skleničku a povídá: "Jestli to vypiješ celý, tak spolu budeme chodit." A když to do sebe opravdu "kopne", dá jí takový krásný polibek! Romantický, dojemný příběh, který mě opravdu nutil ronit slzičky, a já mu to vůbec nezazlívám. Možná je jen dobře, že tam nebyl konec, protože takhle jim člověk může vysnít chvilku společného štěstí, štěstí, kde vzpomínky mají označení jsoucno. Jsem ráda, že jsem monitoru mohla darovat nenucený - snad šťastný - úsměv. (18.06.2009)

Až som sama zo seba prekvapená, prečo dávam plný počet, no po dôkladnej introspekcii a analýze mojich dojmov, dojatí, emócií a sĺz počas filmu nemôžem urobiť inak...po prekonaní prvotných predsudkov zo šikmookých hercov a kórejských filmov mi došlo, že ten film je vážne dobrý po všetkých stránkach. Tematicky výborne spracované, herecké výkony ma takisto dostali, hudba neskotočne príťažlivá a všetko dohromady to vo mne nahromadilo obrovskú paletu emócií... (18.07.2006)