Motýlek

88 % - neuveriteľné. Možno neviem doceniť kvalitu, možno sa na samotný snímok pozerám zlou optikou, no od filmu, zameraného na útek z väzenia, som očakával záživnejšie spracovanie. Po väčšinu času som sa nudil, pričom na taký "Shawshank", sa "Motýlek" nechytá ani omylom. Dovolím si tvrdiť, že ešte aj remake z 2017, bol o niečo "zábavnejší". Tretia na hrane z rešpektu, či úcty. (15.11.2018)

Franklin J. Schaffner viac ráz počas svojej kariéry zadaptoval bestseller niektorého slávneho spisovateľa a pohyboval sa pritom v rôznych žánrových plochách - napríklad v prípade Pierra Boulleho a jeho Planéty opíc šlo o science-fiction a zároveň alegóriu ľudskej civilizácie, vo filmovej verzii románu Robina Cooka Sfinga o odpočinkový dobrodružný thriller. Z veľkej časti autobiografický Motýlik Henriho Charrièra však už bol priveľkým sústom a potvrdil mi mierne pochybnosti ohľadom Schaffnerovej režijnej metódy. Z dnešného pohľadu konzervatívny prístup fungoval v prípade Planéty opíc, ktorá je okrem niekoľkých momentov prevažne statická, zaberá relatívne krátky časový úsek a stojí mimo hercov na dialógoch a kostýmoch (respektíve maskách). V Schaffnerových odľahčenejších filmoch zasa na seba strhávajú pozornosť rýchlo sa meniace lokality, s tým súvisiace napätie a zmeny nálad. V Motýlikovi sa však ako problematický ukázal aspekt, s ktorým Schaffner až tak často nepracoval, a to je vývoj postavy. McQueenova fyzická premena je len povrchnou zásterkou toho, že sa skutočný charakter Motýlika nijak výrazne nemení a vnútornú prázdnotu zapĺňa len hercova charizma. Desivosť výjavov krutosti dementuje častý humor a vyvoláva tak rozpačité pocity. Záver, ktorý sa snaží dojímať nás nad dvoma starnúcimi mužmi je už len naťahovaný a rozhodne som z neho nemal pocit, že by som si týmto nikdy nechcel prejsť. A to by som zrejme mal mať. Stranou formy by som nemal väčšie negatíva až na už spomínanú konzervatívnosť, prejavujúcu sa i tu - jedinou relatívne zaujímavou je scéna nočného úteku, ktorá sa aspoň trochu snaží pracovať s viacerými plánmi (a ide jej to na výbornú, preto zamrzí, že je jediná). Nízkemu hodnoteniu definitívne napomohol i záverečný predtitulkový komentár. 55% (12.05.2015)

Henri Charriere prezívaný Motýľ vydal v roku 1969 autobiografický román "Papillon". Je to príbeh o neprávom na doživotie odsúdenom mužovi a jeho pokusoch utiecť z ťažkých väzení vo Francúzskej Gauyane. V roku 1973 tento dobrodružný väzenský román previedol na filmové plátno režisér Franklin J. Schaffner. Do hlavných úloh obsadil Dustina Hoffmana a Steve McQueena. Filmová adaptácia je celkom podarená, ale tí čo mali možnosť čítať pôvodnú literárnu predlohu tam iste najdú hodne nezrovnalostí a skreslení. *** (31.10.2017)

(1001) Celistvost filmu je hodně narušená tím, že první půlka je hodně jiná než ta druhá. To bude přežitek z knihy, ta je rozsáhlá a vypráví dobrodružství jednoho člověka. Film by měl být podle mě užší, a ono to vypadalo, že je, že to bude vězeňské drama, nicméně po hodině a půl sledování jsem byla vyvedena z omylu. Tenhle násilný skok, kdy jsem si nejdřív zvykala na drsnou bezvýchodnou atmosféru mezi čtyřmi stěnami a najednou prásk, on svádí na pláži indiánku, jsem nakonec překonala za pomoci skvělé práce, kterou odvádí technický tým a hlavně herci. Steve je hrdina, ale Dustinův slaboch (alespoň mě) potěší ještě víc. (20.06.2009)

Výtečná klasika, která mě hodně bavila i napodruhé (byť ta směšně nevěrohodná barva"krve" ve filmu ten dojem dost sráží dolů). Sice by to asi mohlo trochu kratší a místy je u toho člověku lehce fyzicky nevolno, ale jinak je to hodně silný příběh, podpořený skvělým herectvím, výborným soundtrackem a nádhernými lokacemi. Btw. předlohu neznám, ale přijde mi zajímavé, že zde hodně lidí píše, že se filmový Motýlek nepovedl - pokud mohu soudit, ten film dokonale funguje i bez znalosti knihy, a to je podle mě jeden ze znaků dobré filmové adaptace. (26.12.2018)