Poslední pevnost

Čekal jsem další vězeňskou bombu. Místo toho jsem dostal salut a americkou vlajku, zaštiťující pouze pravé vlastence (vězně). Nefunguje zde nic, co dělá vězeňské dramata zajímavé. Všichni vězni jsou poslušné ovečky Redforda, kterého by ve skutečnosti muklové roznesli na kopytech. Drsnost dozorců, proti které věznové bojují, takřka neexistuje. Suché "gumové" střílení a stání celý den v dešti, je hlavním důvodem vzpoury. No to je mi teda důvod. Závěrečná akce je tak trapná, že pohřbívá alespoň málo, co charisma Redforda dokázalo vybudovat. Konečné pověšení vlajky je vrchol trapnosti. 40% 29.12. 2009 (29.12.2009)

DivX/// Obsazení 4/10 Děj 6/10 Hudba 6/10 Efekty 7/10/// +výborně vystupňované napětí, téma -docela dlouhá stopáž/// Poslední pevnosti jsem se docela bál. Kvůli vězeňskému tématu, hlavní postavě, délce. Ale možná trošku zbytečně. Zhruba po půlhodině mě film chytl a začal jsem si ho užívat. Fakt zajímavé, hlavně k závěru. Trošku tomu chybý větší spád, ale i tak to bylo zase něco jiného./// Celkem 59%/// (27.02.2008)

„Tak to aby som išiel baliť.“ – „Tak to aby ste išli baliť.“ Klišé a stereotypná réžia je jedna vec, zaujímavo vyhrotený psychologický súboj dvoch hrdých, neústupčivých mužov, druhá. Práve dominantné výkony skauta Roberta Redforda a zrejme už navždy nedocenenej hlavy rodiny Sopránovcov, Jamesa Gandolfiniho, robí z POSLEDNEJ PEVNOSTI pôsobivú väzenskú drámu. Pôsobivú, ale nie takú výbornú, ako FRAJER LUKE alebo nedajbože VYKÚPENIE Z VÄZNICE SHAWSHANK. Škoda béčkarského akčného riešenia problémov v druhej polovici (streľba, padanie helikoptér), oproti prvej (inteligentnej) polovici je to značný prepad kvality. (04.06.2009)

Aj keď hodnotenie z mojej strany by k tomu mohlo navádzať, Posledná pevnosť určite nie je ten typ filmu, pri ktorom sa nudíte od začiatku až do samého konca a jedinou motiváciou pre dopozeranie je len dobrý pocit sprevádzajúci hodnotenie snímky v tu prítomnej databáze. Prvá polovica filmu je totiž viac než dobrá a hodnotiť celok len podľa nej by znamenalo navýšiť počet hviezd minimálne o dve. Avšak postupným vyhrocovaním celého deja a približovaním k veľkolepému finále (ktoré si po konečnom zúčtovaní takéto označenie nezaslúži ani náhodou) ide celý dobrý dojem "do kytek". Dôvody na to sú dva. Prvým z nich je príčina vzbury. Nech sa na mňa scenárista ani väzni, ktorí sa cítili tak ukrivdene, no postava veliteľa väznice je trebárs v porovnaní s jeho kolegom Nortonom zo Shawshanku len jeho slabým odvarom a celé povstanie bývalých šíriteľov demokracie v krajinách s nadmerným výskytom ropných ložísk tak nie je postavené na pevnejších základoch, čím pôsobí skrátka umelo. Ani to by však nevadilo, keby bola vzbura aspoň kvalitne spracovaná. Ale kdeže! Pán scenárista si najskôr asi povedal, načo sa snažiť objasniť aspoň prípravy vzbury, nech nevznikajú zbytočne nelogické pasáže (väzni spoza rohu odrazu vytiahnu obrí katapult, to ako vážne?), veď je to absolútne nepodstatné, hlavne že bude divák pri sledovaní úprimne hrdý na oddaných amerických vojakov salutujúcich aj počas vykonávania veľkej potreby. A tak na každom mieste, kde asi došli akékoľvek inteligentné nápady, bol scenár zaplátaný doslova smiešne vyznievajúcim americkým patriotizmom, ktorému korunu na záver dodáva dychberúci výkon Roberta Redforda, ktorý s rozstrieľaným hrudníkom z posledných síl vztýči americký zástavu (ospravedlňujem sa všetkým, ktorí ešte nemali tú česť uprieť zrak na toto dielo a môj komentár ich pripravil o prekvapenie na záver). Takže na záver už len trikrát hurá statočným americkým vojakom a neznámemu režisérovi (týmto sa chcem "veľmi" "pekne" "poďakovať" slovenským televíziám za strihanie záverečných titulkov za účelom obohatenia ich už beztak pestrej ponuky reklám) slovenského dabingu, ktorý sa nesnažil o žiadne absurdné kreácie a pri Redfordovi a Gandolfinim zachoval ich dvorných dabérov. (40%) (06.06.2014)

Kdyby nebylo charismatu Redforda, zajímavosti Gandolfiniho a standrardní práce Goldsmithe bylo by to za míň. Tak zhovadilý a nechutně směšný scénář jsem už dlouho neviděl. Ovšem jestli je v amerických věznicích taková realita, tak to se pak omlouvám. Jak se na takovém scénáři mohl podílet Graham Yost, kterého jsem po Nebezpečné rychlosti a Povodni měl dost rád, tomu nerozumím. (13.08.2005)