Přehlížený

Celkom mam rad tieto tipy filmov. Je o chlapcovi, ktory sa dostane do konfliktu s partiou, ktora ho brutalne zbije. Na druhy den pride do skoly, ale vsetci ho ignoruju, nikto ho nevidi a nepocuje. Pochopi, ze je mrtvy. Ano, ziadna novinka, pripomina mi Ducha, ale aj ine podobne filmy, ale na jedno pozretie sa oplati. Reziser Goyer (Blade:Trinity) opät urobil par chyb, hlavne k zaveru, ale da sa to odpustit. (16.05.2007)

Goyer po Blade Trinity sa nám vôbec nezdokonalil. Veľmi to nevadí, má totiž v rukách zaujímaví námet. Scenár mohol byť aj viac prepracovaný, ale berme to tak, že je to film pre deti, teda násťročných. To niečo medzi životom a smrťou je celkom dobre zobrazené, síce som bol najskôr trošku prekvapený ako sa veci menia podľa vnímania hlavného hrdinu ale v skutočnosti sa nemenia vôbec. Myslím že to tu ešte nebolo použité a preto ma to aj celkom zaujalo. Napríklad hrdina v bezvedomí môže hýbať vecami ale pre živého človeka ostávajú nehybné, alebo keď sa prechádza pomedzi ľudí, naráža do nich, ľudia sú odstrčovaný ale pokračujú ďalej akoby nič, ale v skutočnosti prejdú ako keby do nich nikto nestrčil. Tým pádom sa filmári vyhli veľmi šikovne akýmkoľvek trikom. Niežeby vo filme žiadne neboli, určite tam sú len proste netreba čakať že niekto tu bude prechádzať cez steny alebo ľudí ako by sa na film s neviditeľným patrilo. V podstate tento film ani nepatrí do kina ale prečo by sme si neužili aj trošku menej ctižiadostivý film. Pozerá sa na to dobre keď sa príliš nechce premýšľať a rýpať v deji. Lenže keď tento režisér naozaj dostane sfilmovať Magneta – veľká pecka to zrejme nebude. (12.09.2007)

Na rozdiel od predchádzajúcich i nasledujúcich Goyerových filmov, tento má dušu, hoci je možno najotrepanejší. Mám pokušenie hodnotiť vyššie, než by si zaslúžila mdlá réžia. Mladosť a smrť, to neprestane fascinovať a hlboko zasahovať, zrejme až dovtedy, kým sa ma prvé neprestane dotýkať a druhé bude smrteľne blízko. Z prirodzenosti, nečiernobielosti, vierohodnosti a ľudskosti postáv PREHLIADANÉHO by sa mohli učiť scenáre, ktoré dokážu totálnu plochosť a primitívnosť zakryť dvojhodinovou smršťou šokujúcich zvratov a prekvapení. (01.09.2014)

Duchársky thriller o mladých pre mladých, v ktorom absolútne nič nefunguje tak, ako by chcelo. Goyerova réžia sa dala prekusnúť v treťom Bladeovi, ktorý sa netváril ako niečo viac než dementná zábava. The Invisible však chce byť vážnou, napínavou a emocionálne odzbrojujúcou drámou, pričom na všetkých frontoch načisto zlyháva a vyvoláva akurát trpkosť, nedôveryhodnosť a miestami posmievačný úsmev. Produkčná hodnota filmu je solídna, rozhodne nejde o lacné béčko, a Justin Chatwin má kúzlo mladíckej osobnosti (a dostáva tu podstatne viac priestoru než v "technickej" Vojne svetov), no Goyer to všetko pochováva. Pri filmoch ako tento si človek najlepšie uvedomí, v čom spočíva umenie naozaj kvalitnej réžie... Dajte prednosť emocionálne funkčnému Butterfly Effectu alebo atmosféricky zaujímavému Donniemu Darkovi. (30.06.2007)

Rozhodne to neni becko a fakt, ze bych se na to podival rad znovu, vypovida o tom, ze bych to uplne nezatracoval. Filmarsky to neni buhvi jak povedene(ono se ani neni cemu divit, kdyz se podivate na portfolio pana rezisera, který by se opravdu raději měl držet psaní scenaru). Ovsem skryte kouzlo to melo. Ta nenavist a soucasne ten magnet mezi Margaritou Levievou a Justinem Chatwinem, ktery je ve filmu citit uz od prvnich minut, je patrny a fakt, ze k naplneni obou techto emoci nikdy nedojde, dava pribehu daleko vetsi velikost. A ac to neni objektivni davam 4* ackoliv by si to z pohledu ciste ryzi filmariny zaslouzilo tak max. 2*. (04.03.2008)