Sindibád a Tygří oči

Posledné zo Sindibádových dobrodružstiev je oproti predchádzajúcim dvom častiam vo viacerých smeroch slabším kúskom. Hodnotím ho však rovnako ako o tri roky staršiu ,,Zlatú Sindibádovu cestu", nielen z dôvodu sentimentu za detstvom, ktoré mám s voľnou Sindibádovov trilógiou spojené, ide tiež o dielo v mnohom nevšedné svojim námetom prostredia. Pravda, samotný scenár je - ako to už býva - slabšou stránkou filmu a v niektorých oblastiach je trocha nedomyslený. Opomenúc hlavného hrdinu, je zaujímavou postava filozofa Melanthia (Patrick Troughton), ktorý je jasným predobrazom Archimeda, dokonca sa na neho raz odvoláva, ako na svojho priateľa. Zároveň je dôležitým Sindibádovým pomocníkom, pretože slávny námorník pôsobí bez neho niekedy bezradne. Väčšie trhliny vidím vo filme skôr v niektorých nelogických pasážach, napr. keď princ Kassim ako pavián napíše na stenu anglicky: ,,I am Kassim", pritom sa dej odohráva v arabskom prostredí. Spomenúť ešte môžem scénu, kedy Melanthius náhodou u seba objaví kľúč k otvoreniu pyramídy, ktorý je v konečnom dôsledku úplne zbytočný, alebo že dôvodom Sindibádovho prenasledovania Zenobiou je vlastne iba obyčajné prerieknutie. Rayovi Harryhausenovi však okrem skvelej trikovej zložky, môžeme byť vďační, ako spoluautorovi námetu, aj za netradičné prostredie, kam sa Sindibád vydáva. Síce bez exaktného pomenovania, zato pomocou mnohých narážok (napr. spomenutie národa Arimaskov) sa dá indikovať inšpirácia bájnou severskou krajinou Hyperborea, akejsi málo známej ,,sestry" slávnej Atlantídy, ktorej širšia neznalosť u širšej verejnosti je zapríčinená aj absenciou výraznejšieho hollywoodskeho trháku. Pokiaľ sa ho možno niekedy v budúcnosti dočkáme, bude v náčrtoch prezentovaná, bez toho, žeby išlo o hlavný zámer tvorcom, v tomto predposlednom z Harryhausenových počinov. (02.12.2007)

Sindibád je tu největší sympaťák a dostal k ruce nejkrásnější ženu z celé volné trilogie, ale to je z kladů skoro všechno. Třetí díl má příliš pomalé tempo a nesoudnou stopáž, takže na něm jdou slabý scénář a nijak zvlášť povedené herecké výkony vidět až příliš zřetelně. Pár zajímavých atrakcí a pohádková atmosféra to úplně nezachraňuje, protože i když je obojí přítomné hlavně ve druhé půli, ta první je zábavnější - jen z toho prostého důvodu, že film ještě nezačal nudit. (12.07.2024)

Přestože jsem velkým milovníkem práce Raye Harryhausena (zde vyráběl triky, je spoluautorem scénáře a celý film produkoval), musím uznat, že zde VÍCE než v jeho jiných filmech (v ně počítaje i ´Souboj titánů´) zub času hlodal a hlodal. Poutavá atmosféra nechybí, příjemně staromódně vyprávěný příběh upoutá, ale triky (zejména všechny přední/zadní projekce) mají diskutabilní hodnotu. To se nevztahuje na loutky rozpohybované pookénkovým snímáním, ty jsou opět perfektní a zde vyniká zejména oživlá zlatá socha s hlavou býka, obří mrož a souboj pravěkého obra s tygrem. (27.07.2011)

„Kapitán, kapitán, ten pavián vie hrať šachy!“ – „Nekrič, ja viem, dal mi dvakrát šach mat.“ Niektorí nevedia, kto bol Ray Harryhausen. Tým rozhľadenejším sa marí čosi o SÚBOJI TITANOV – a frajeri vedia, že to bol hollywoodsky trikár a producent, ktorý tvoril nezabudnuteľné filmové monštrá pred nástupom počítačových efektov, ktoré znamenali koniec jeho kariéry. SINDIBÁD A TIGRIE OKO patrí k jeho menej slávnym počinom (podieľal sa na ňom ako producent, tvorca monštier a autor námetu). A právom - napriek tradične skvelým netvorom (a paviánovi) a výraznej vizuálnej stránke (ľadové peklo, pyramída) ponúka až príliš drevené herecké výkony (u mužov stačí mať svaly, ženy sa zasa musia kúpať nahé), tempo príliš stagnuje, scenáru chýbajú ostrejšie hrany a vôbec, celé je to prekvapivo málo výpravné (hrdinovu posádku netvorí snáď ani desať mužov a zlosynovia, vyrážajúci po ich stopách, sa počítajú na tri kusy, vrátane kovového Minotaura). (02.02.2008)

Jeden z najlepších fantasy filmov 70. rokov. Tento prívlastok si z hrdosťou zaslúži. Bájne fantastické svety a v nich ožívajúce prečudesné tvory, mágia a kúzla. To pravé orechové fantasy. Nemôžem nespomenúť triky profíka vo svojom obore, Raya Harryhausena, aj keď ho spomínam dosť často a už to znie obohrato, ale nedá sa ináč, vizuálna stránka je proste strhujúca. (20.10.2010)