Zkažená mládež

Ťažko pozerateľný a pochopiteľný film. Myšlienka a spracovanie boli pomerne jednoduché, ťažko sa chápe to, čo vo filme prebiehalo. Nadarmo budeme argumentovať na úkor konania postáv, keď raz bol film inšpirovaný skutočnosťou, divák s tým nič nenarobí, ostáva mu akurát nečinne sa pozerať, cítiť ako počas deja tuhne krv v žilách a uzmieriť sa s tým, že niečo podobné sa stáva už asi bežnou súčasťou dnešnej doby. Estónsky snímok má navyše aj veľmi dobrú technickú podporu, kamera je vždy na správnom mieste v strede diania, strih pôsobil dospelo, réžia provokatívne. Herecké výkony mladých hercov boli postačujúce na tento typ filmu, dialógy boli trošku ošúchané, ale celkový dojem je veľmi silný. 85%. (31.05.2009)

Dosť provokatívny film o šikanovaní mnohí porovnávajú so švédskym Zlom, ale toto je niečo úplne iné. Tu je reálnosť dosť hmatateľná, školské lavice, budovy, systém, to všetko je blízke i nám- krajinám bývalého východného bloku. Že v závere dôjde k niečomu silnému je jasné takmer od úvodu a každou minútou a kopancom do zadku Jozefa je to ešte jasnejšie. Pravidlo, že ak sa vo filme objaví zbraň, tak bude s veľkou pravdepodobnosťou použitá, sa tu potvrdila. Mal som problém s niektorými detailami príbehu, preto nehodnotím tak veľkoryso. Ťažko uveriť, že nikto okrem Kaspara sa Jozefa nezastal, u dievčat mi to zvlášť nedá. Kaspar nemal problém rozdať i prijať pár úderov, preto trochu divne vyzerá scéna, kde sa dvomi spolužiakmi nechá v pohode zavrieť do klietky a prizerá sa kopancom do Jozefa. Záver mnohým iste pripomenie podobný film zo školského prostredia Slon, ale v ňom je zaujímavý iba ten záver, tu si estónci vedeli ustrážiť kvalitu po celú stopáž. 80%. (07.12.2012)

Sedm dní stačilo Bohovi, aby stvořil svět. Sedm dní stačí na to, aby se z obyčejných žáků stala Zkažená mládež. Syrová brutalita aneb šikana mezi žáky byla a vždy bude. Někdy to dopadne dobře (myslím tím, že se věci mezi žáky urovnají a stanou se přáteli), někdy to vyústí v katastrofu jako na škole Columbine. Závěrečné mrazivé minuty ve mně zůstanou ještě dlouho. (09.01.2011)

Kolik šikany se dá snést než se začne střílet? V mém případě stačí jeden urážlivý pohled a mé kolty nekompromisně promluví. Jenže já jsem vyrovnaný jedinec a Joosep s Kasparem k tomu teprve musí dojít. Jejich cesta trvá na můj vkus příliš dlouho, je plná těžce stravitelného ponížení, ale finále bylo balzámem pro mou duši. Jak já bych si rád do těch značkových pitomců zastřílel. (09.10.2015)

Populární Columbinský biathlon dorazil i do Estonska! Vystřelit si dneska ze spolužáků už není žádná legrace. Mohli by to nepochopit a vrátit vám to devítkou. Kde jsou ty zlaté časy, kdy poctivá šikana končila maximálně ředitelskou důtkou. Smolko a Zbořile, každopádně se ale omlouvám a doufám, že naše "přátelství" na základce negativně neovlivnilo váš vývin a vyrostli jste v kvalitní, nenarušené jedince bez zbrojního pasu. (27.07.2010)