1612: Kronika smutných časů

Rusáci se snaží býti velkolepí, a daří se jim to tak nějak na půl. Nápady by totiž byly, jen to zpracování občas uvadá a uvadá a divák nudne a nudne, o ruku se opírajíc, až uvadne a jeho tělo pod tíhou hlavy zvadne a celej nakonec upadne na podlahu. Proč to všecko řikám? Protože mi to u těch jejich velkolepých historických eposů příjde. Pravda je, že Poláci jsou v tomhle ohledu něco podobného, eposy až na půdu a přitom se na to dá docela koukat, proč to u Ruských historickýh epopejí taky tolik nejde. Hlavně se v tom hodně kecá, a ty kulisy mi k tomu všemu zas tolik nesedí. Rus se snaží svojí práci udělat kvalitně, a nápad by byl, jen to zpracování je tak nudné, že je škoda, jak tak nadějný nápad dokáže zazdít. Možná ta délka by se dala trošku ubrat, pak by to bylo hodně kvalitní historický pokoukání, takhle je akorát tak kvalitní a nic víc. (12.03.2009)

Prvá cca polhodina je so svojimi flashbackmi a "mystickými" pasážami nesmierne únavná. Napriek tomu nevypínajte. Potom totiž príde tradičné romanticko-historické dobrodrúžo s celkom výpravnými bojovými scénami, šťavnatou brutalitou, parádnou scénou delostreleckého ostreľovania ruskej pevnosti a hlavne vynikajúcim, drvivo charizmatickým Źebrowskim v úlohe zlého poľského veliteľa. A nakoniec šťavnatý "bozk smrti" (treba vidieť). Nie je to ktovieako dobre napísané ani zrežírované, ale ako výpravná východoeurópska produkcia zobrazujúca udalosti, o ktorých väčšina z nás v dejepise nikdy nečítala, je to rozhodne zaujímavejšie než stodvadsiataôsma verzia legendy o Robinovi Hoodovi či kráľovi Artušovi. (29.05.2008)

Nezáživné, zbytočne zveličené, herecky mdlé. Prvú polhodinu sledujeme ruské dejiny 17teho storočia vo forme extrémneho nadnesenia a nevyváženosti resp. neprehľadnosti flashbackov, ktoré ničia už tak skomolený koncept. Nič, čo by pôsobivosť a záujem o veci minulé tvorcovia upiekli, niet. Následne prechádzame druhým levelom násilia, krvi a otravných rečí. V tomto mi Rusi pripomínajú lacnú televíznu produkciu s o čosi vyšším balíkom peňazí, ale ani základné akčné motívy a prvky ako kvalita strihu a prehľadnosť scén sú len zbožným prianím v tejto enkláve pátosu a nezvládnuteľnosti základných princípov potrebných pre tvorbu historického filmu. Najviac teda trpí divák a námet, resp. jeho potenciálny náčrt v pohyblivých obrazov, kde každá chyba je viditeľná, pretože ju nejde prekryť všeobecnou kvalitou. Hotová strata času. (10.12.2014)

Hovoriť o tomto filme, že sa mu dá toho viacej vyčítať než chváliť by nebolo úplne miestne, je však pravdou, že ak by bol režisér nápaditejší a scenár prepracovanejší výsledok mohol byť ohromujúci. Porovnávanie s rovnako starým Mongolom je z mojej strany diskutabilnejšie; i keď je tu Bodrovov film dosť podobne hodnotení na mňa spravil oveľa lepší dojem ako 1612 a pokiaľ ide napr. o Ohňom a mečom tak kvality tohto filmu sú oproti 1612 nespochybniteľné. Škodou filmu je že inak dosť zaujímavá látka tu bola podaná spôsobom len pre určitý región a možno ani niektorým Rusom či Poliakom už zašlá sláva nič nehovorí; tobôž nie zvyšku krajín do ktorých sa film distribuoval, takže zisťovanie na koľko je historicky presný nie je pre našinca ľahké. I samotný názov filmu nič bližšie neprináša. Veď komu sa už pri vyslovení letopočtu 1612 vybavia súvislosti uvádzané vo filme? To čo treba na filme pochváliť je jeho slušná výpravnosť (pre nás určite hanba, že Bathory i keď z väčším rozpočtom s týmto filmom v mnohom prehráva) veľmi pekne približujúca dobu, taktiež aj slušná kamera, ktorá najväčší priestor dostáva hlavne pri nasmímaní davových a bojových scén. Osobitú kapitolu potom tvorí krásna brutalita príbehu umožňujúca veľmi dôrazne spoznať ako to vyzerá keď vás trafí delová guľa, niekto vám usekne nohu, či ruku a pod. V tejto oblasti sú potom vynikajúco spracované bojové scény (hlavne bitka o ruskú pevnosť), ktoré aj cez svoju reálnosť dávajú filmu i emotívnejšie vyznenie; no a nijak nevadia ani mýtickejšie pasáže. Tu však klady filmu asi končia a handicapmi 1612-tky sú jednak rozvláčny a hlavne v prvej polovici nudnejší dej, taktiež i väčšina hercov hrá tak leda bolo, čo dozaista zamrzí. No a nijak tomu nedopomáha ani množstvo postáv pri ktorých sa dá hovoriť o ich zbytočnosti (vatikánsky mních, starý svätec...). Nanič je tu aj strih, ktorý skôr veľa vecí pokazí čo je úžasne vidieť v záverečnej bitke o Moskvu, kde ani nevieme ako sa zrazu Zebrowski ocitol na šibenici. To či je film veľmi antipolský rozoberať nebudem, skrátka film musí mať svojich dobrých a zlých. Vo výsledku tak skôr zamrzí, že sa nevyužil ponúkaný potenciál čo by z filmu spravilo veľkolepý historický epos, ale to už moc kecám. Takže asi toľko o tomto filme. (15.11.2008)

Na historický film popisující jednu etapu dějin Ruska jsem si bohužel moc co chvíli přepadal jako v Pánovi prstenů, Království nebeském a u Pirátů z Karibiku... Toho mystyčna, poustevníků, obětišť, mlhavých tůní a jednorožců tam bylo víc než dost i když je mi jasné, že pro Ruského diváka to má ve filmu asi větší význam než pro našince otráveného už těmi všemi fantasy filmy... Stejně se mi nechtělo věřit příběhu kterak nuzák pánem se stal a při tom pochytil šlechtické způsoby, naučil se šermu a dokonce válečné taktice a zacházení se střelným prachem (o španělštině nemluvě)... To mi trochu připomnělo kováře Orlanda co se jel kámošit se Saladinem do Palestiny... Tohle všechno film dost sráželo. Co ale bylo vskutku velkolepé byla výprava, vybrané lokace a hlavně bitvy... Nejsem úchyl, ale při sledování boje a průletu dělostřeleckých kulí vojskem případně opevněním města jsem sáhl po tlačítku na DO - Step Slow, které skoro nepoužívám. To co při normálním sledování oko prakticky nepostřehne teď bylo vidět v plné hrůznosti. Ano, když vletěl vystřelený řetěz mezi jízdu nebo pěchotu, nevykřikli vojáci auvajs a nespadli jak vídáme v jiných historických filmech... Tady je to opravdová řezničina, jak se na začátek sedmnáctého století sluší. Kupodivu ač jsem o stopáži dopředu věděl, nepřišla mi tak ukrutná což znamená, že jsem se u filmu docela bavil bez ohledu na čas. 3 slamněné panenky. * * * (31.01.2015)