Yeonghwaneun yeonghwada

Tak ty dva zaverecne mordy jsou jen pro silne povahy. Tohle dneska muze vzniknout asi jen v Asii. Pusobiva kamera, coz je u korejskych filmu temer samozrejmost. Namet mi prijde velmi originalni a zajimavy. Spousta vybornych scen. Skoda nekolika hluchych pasazi, celkove se ovsem jedna o velmi dobre akcni drama. (18.06.2022)

Scenaristicky vklad Kim Ki-duka je vo filme citit permanentne vdaka praci s jeho znamymi motivmi ako napr. prelinanie reality s fikciou, zenske postavy casto odsunute iba do pozicie objektu muzskeho zaujmu, tuzba potom, co je nam nedosiahnutelne,resp. odopierane, atd. Pribeh muzskej, arogantnej a mladej hereckej hviezdy, s ktorym nikto nechce v hereckej brandzi spolupracovat na dokonceni jeho najnovsej akcnej gangsterky, az ostava nakoniec iba jedno krajne riesenie - obsadit do pozicie svojho nemesis skutocneho gangstera, ktory si v mladosti kratko s hereckych fachom potykal a odvtedy ho tuzba po znovuhrani nikdy neopustila. Jeho jedinou podmienkou je iba to, ze suboje vo filme budu "naostro". Na prvy pohlad dva odlisne svety, dva protipoly, ktore vsak v skutocnosti maju k sebe blizko. Znova ide o znamy filmovy motiv, ktory je vsak v pripade Rough Cut az slastnym potesenim sledovat. Presvedcivost hereckych vykonov ide ruka v ruke s vyborne napisanymi postavami, u ktorych prelinanie fikcie a reality ma viacvyznamovy charakter - nielen v ramci pribehu (arogantna hviezda hra gangstera, skutocny gangster hra detektiva, navyse mena postav vo filme su slovnou hrackou slov "hviezda" a "gangster"), ale smerom k divakovi i k jeho projektovaniu sa do postav (herec, ktory hra skutocneho gangstera, ovsem mimikou a gestami, ktore identifikuju gangstera filmoveho, t.j. fikcneho sveta). Rovnako i samotny dej filmu neustale zvyraznuje rozkol medzi fikciou a realitou - zatial co natacany film sleduje znamu pribehovu krivku gangsterskych filmov, v linii "realu" sa ju snazi uspesne narusat a obmienat. I vdaka vyssie napisanemu je koniec filmu vyrazne katarzny a dokonale zuzitkovava predtym povedane / ukazane (spociatku mame pomyselnu rozdielnost svetov, v ktorych herec a gangster ziju, vyobrazenu aj ich farebne rozlisitelnym oblecenim, kde herec je v bielom, gangster cely v ciernom, aby v zavere filmu - v osobnom suboji v bahniskach, blato tuto identifikaciu znemoznilo a az uplne poprelo a obrazovo tak zvyraznilo, to co uz pribeh predtym povedal - ze v skutocnosti su ich svety velmi podobne a prepletene). Spominany finalny duel "naostro" je tak z emocneho hladiska horkym kandidatom na "fight roka" (skvele hudobne podfarbenie) a spolu s uplnym zaverom filmu mi v ociach vyprodukoval nefalsovane slzy v harmonickom suzneni s reziserom filmu v ramci predkladaneho pribehu. Rough Cut je mojim korejskym prekvapenim roka (kedze Parkov Bakjwi a Bongova Mother budu servirovane az na jar 2009 :-) ). (11.10.2008)

Ak privriete obe oči nad banálnym, až naivným príbehom gangstra, ktorý zatúži splniť si svoj sen stať sa hercom, tak sa dočkáte celkom fajn filmu, ktorý pekne odsýpa a nenudí. Keby ten záverečný súboj bol naozaj reálny, tak dám aj 4, ale aj natočené to bolo tak, že údery do vzduchu bili do očí. Inak, ak mám vychádzať z filmov, ktoré som videl, tak kórejskí gangstri síce občas niekomu dajú cez držku, no inak sú celkom sympaťáci s dobrým srdcom. Ak sú takí aj v skutočnosti, tak by si asi v iných krajinách ani neškrtli, aj preto, že používajú nanajvýš nože, no strelné zbrane v ich rukách často nevidno... (15.02.2018)

Situácia v kórejskom filme začína byť zaujímavá. Na jednej strane prepady návštevnosti domácich filmov, varovné hlasy vo všetkých možných smeroch, na strane druhej v roku 2008 zaznamenávame viacero prekvapení (viz napr. The Chaser, ale i Kim Ji-woonov The Good, the Bad and the Weird atď.). Rought Cut ma teda prekvapil a chytil ako už dlhšie žiaden film - a kórejský duplovane. Film uvádzaný pod akousi ochrannou hlavičkou scenáristu a producenta Kim Ki-duka má výborný scenár, zaujímavú a hravú réžiu a neuveriteľne "skutočné" herecké výkony, úžasnú hudbu (jemne jazzová trúbka). Rought Cut je jeden z tých filmov, ktorý v sebe spája "realitu" a "filmovú realitu", keď jednu zo svojich línií zasväcuje gangstrovi - filmovému fanúšikovi, ktorý po istých peripetiách, ktoré je lepšie vidieť, než o nich čítať, dostane šancu hrať v gangsterke, navyše po boku svojho obľúbeného herca. Má však jednu podmienku - všetky scény budú "naozaj". To v praxi znamená, že precízna práca choreografov súbojov a tak trochu i režiséra ide bokom a nahrádza ich improvizácia, pri ktorej vznikajú naozajstné modriny, rany a tečie ozajstná krv. Život však ide ďalej, herec i gangster majú svoju vlastnú prácu, vlastné vzťahy, ktoré však už akosi nie sú celkom ako bývali - hranice filmu a reality tak trochu stratili svoje kontúry, aby sa súčasne mohli pripomenúť a zaistiť tak potrebné napätie v deji a iskrenie medzi postavami - to druhé vyvrcholí v scéne, ktorá je doslovným zobrazením toho, že zápal režiséra pre film môže byť skutočne nákazlivý. (11.10.2008)

Niet pochýb o tom, že sa jedná o originálny námet. Bohužiaľ, mňa táto sociálna zápletka jak z nejakej Detroit high school, v ktorej sa musí miestna futbalová star rozhodnúť medzi posledným zápasom v sezóne, či večernou tancovačkou s najväčšou outsiderkou školy, nijak mimoriadne nenadchla. Záverečná tretina ma síce mierne prebrala, no za najväčšie plus nehodnotím samotný obsah snímku, no jeho pointu. Hrať sa na niečo, či byt niečím, čo podaktorí iba predstierajú, sú dve diametrálne odlišné veci. (18.05.2016)