Matka

Jun-ho Bong se pomalu ale jistě stává největší režisérskou jistotou na jihu Korejského poloostrova. I přes nesporné kvality mě ale Mother moc zpočátku nebavila což naštěstí zachránila v poslední dramatické půlhodince, ve které se zúročil všechen předešlý vývoj postav a jejich motivací. Mother si jistě pozornost zaslouží, protože nám Jihokorejci dlouho nic tak zajímavého nenabídli. 70 % (03.01.2011)

Je to nadpriemerná mierne kriminálne ladená dráma. Má dosť dobrý príbeh o staršej žene, ktorá má už len svojho syna trpiaceho mentálnou zaostalosťou a tak keď je obvinený z vraždy mladého dievčaťa, keďže bol posledný, kto ju videl nažive, urobí všetko preto, aby ho z toho dostala. Spracovanie nie je zlé, ale ani o výraznejšej spokojnosti hovoriť nemôžem. Táto zápletka sa mohla podať viacerými zaujímavými spôsobmi, kľudne to mohol drsný thriller, prepracovaný kriminálny film, emocionálna dráma a podobne a síce najbližšie to má práve k tej dráme, ale v tomto prípade mi to nesadlo práve najideálnejšie. S nadpriemernou dĺžkou nemám žiadny problém, ani na okamih som sa nenudil, po celý čas sa to drží v nadpriemere, takže skutočne na žiadne slabé miesto som nenarazil, lenže problém je, že celé je to také nevýrazné, s minimálnou gradáciou, možno až príliš priamočiare, pozerá sa na to dobre, ale výraznejšie ma zaujali asi len dve situácie vrátane zvratu a to je predsa len trochu málo. A preto mi ani jednotlivé žánre neprišli práve najlepšie podané, kriminálna línia je až moc jednoduchá, o napätí tu vôbec nemôže byť ani reči a ani dráma si ma moc nezískala. Herecké obsadenie nie je zlé, Kim Hye-Ja v hlavnej úlohe, k tomu Won Bin ako jej syn, obaja to zahrali veľmi dobre, lenže ich postavy si ma moc nezískali a vedľajšie postavy mi už prišli skôr len také obyčajné a to aj Jin Goo, ktorý máva väčšinou síce menšie, ale aj tak zaujímavé úlohy. Réžia a technická stranka sú rozhodne kvalitné, Bong Joon-Ho je len predsa veľmi schopný režisér a aj tu vidno, že mu všetko vyšlo tak, ako aj bolo v pláne, len mne to tentoraz až tak dobre nesadlo. trochu mi to prišlo ako návrat k štýlu jeho prvého filmu a mne práve viac sadli jeho počiny medzi nimi. Určite tento film nemôžem výraznejšie kritizovať, kvalita mu nechýba a aj po opakovanom pozretí sa mi na to pozeralo dobre, ale s trochu upraveným scenárom by mi to sadlo určite viac. 64% (11.03.2013)

„Matka” a materinská láska, to sa k sebe určite hodí, alebo čo je zrelá žena, venujúca sa akupunktúre s kultúrou samých ihličiek, ochotná urobiť všetko preto, aby »očistila« meno svojho dospelého syna v koži večného dieťaťa, obvineného z obzvlášť závažného trestného činu - brutálnej vraždy dievčiny Moon Ah-jung, z Dievčenskej strednej školy Seorin, to jest z druhého ročníku a štvrtej triedy, za čo by mal niesť teda zodpovednosť práve Yoon Do-joon, ktorý tesne pred spáchaním tohto ohavného skutku popíjal v bare Manhattan, kde čakal na príchod kamaráta Jin-taea, ktorý sa síce vôbec neukázal, keď ju istý čas potom ešte i sledoval, a tak nemá dostatočné alibi preukázať svoju nevinu, kvôli čomu je naň zakrátko na to vznesená obžaloba, priznanie sa a väzobné stíhanie, s ktorým sa ale absolútne nedokáže zmieriť Hye-ja, jeho mama ? Začne sama vyšetrovať na vlastnú päsť, kedy sa postupne dozvedá, že zavraždená nebola žiadne «neviniatko» , rozplieta spleť tajuplných indícií so všelijakými vodítkami, ktoré ju postavia pred najťažšie rozhodnutie svojho, doterajšieho života ! Hneď v úvodnej sekvencii totiž pozorujem protagonistku tancovať na akejsi lúke, že nasledujúce sú už iba "retrospektívne" , kde sa takmer až v samom závere dozviem, čo jej de facto predchádzalo, samozrejme, že som dychtivo nepretáčal dopredu, ale trpezlivo som si počkal, čiže medzitým som sa zoznámil so všetkými postavami a prostredím, pričom › anekdota › na golfovom ihrisku Royal Palace Country Club, sa dokonca niesla v humornom duchu, za čo mohol jednoznačne čierny Mercedes-Benz so značkou 5293, ktorý skoro usmrtil jednu z postáv, aj so psom, ba ani k tomu nezastavil a ušiel, a preto sa tiež schyľovalo i k danej pomste, ktorá na seba nenechala dlho čakať... Priam, fantastické vysporiadanie sa so situáciou. / Režisér geniálneho filmu Parazit, to jest Bong Joon-ho, je tým typom tvorcu, ktorého by mal nadšenec filmu, poriadne spoznať od základov, teda od jeho rannej tvorby. To sa teraz následne aj stalo, keď som začal s Matkou z roku 2009. Už tu dosť vidieť, ako sa rád piplá so sústredenými zábermi, ktorými nás zároveň aj povedzme, zavádza, skrátka - hrá sa s nami, ale ešte nie som pritom u zrodu tohto brilantného rukopisu, ktorý na mňa čaká až o tri kolá naspäť. V 4. oscarovom triumfe, v podstate spojil všetko dohromady, s čím má bohaté skúsenosti, ale mňa najviac zaujíma to, ako si tento štýl vlastne osvojil. Idem na to trochu netradične, a to od konca na začiatok, aby som teda systematicky, políčko za políčkom, pozorne nasával talentované vízie výnimočného filmového autora, tým pádom sa jedná o autorské filmy. (26.11.2020)

Scénář: Eun-kyo Park, Wun-kyo Park, Joon-ho Bong .. Matka a retardovaný syn v mlýnku morálních rozporů. Ruka ruku myje, když je to v rodině. Žánrově zase nevyhraněné, jak je u Joon-ho Bong obvyklé (tentokrát v dobrém) a obrazově velice vymazlené. Herecky taktéž zdatné. Spokojenost. (25.10.2009)

Další z četných pohledů na téma "matka/syn", a také zde je v presu mezi synovskou láskou a nepřejícím prostředím. A tak jako obvykle prodělává matka i zde jistý vývoj (jistým směrem - z Mrs Marplové v plastových rukavicích, aby nezanechala vlastní otisky, se mění v brutálního zabijáka s hasákem). A kdyby nebylo akupunktury, kdo ví, jak by to všechno dopadlo... A morální poučení? Retardovaný bez matky bude na tom vždycky hůř než blbeček s matkou. (03.04.2016)