Lůno

Fliegaufem nastolené oidipovské drama přivedené do extrému na mě v kině sice působilo do velké míry vykonstruovaně a uměle; na druhou stranu když jsem situaci přijal jako danou, přestal o ní přemýšlet, a na místo toho se zaměřil na motivaci a rozhodnutí hlavních i vedlejších postav, rázem se z Lůna stal jeden z nejpodnětnějších filmů letošního roku. Fliegauf klade otázky etické i morální a přitom sám jako autor zaujímá ambivalentní postoj a nevnucuje nám ani náznakem nějaká východiska či názory. Když se pak po filmu po plátně v naprostém tichu začnou sunout závěrečné titulky, můžete si popřemýšlet nad tím, jaký je váš vlastní názor...a možná zjistíte, že je váš postoj k tématům filmu stejně nejednoznačný, jako vztah Rebeccy a Thomase. (04.09.2011)

Spočiatku som mal z Lona pocit, že takto by sa asi nemali točiť európske artové filmy. Potom som si myslel, že to bude akási špeciálna variácia na 50kové americké paranoidné scifíčka, lenže od toho Fliegauf nakoniec upustil a ukotvil príbeh v dráme. Lono som nakoniec prestal vnímať ako art, pretože si myslím, že ním nie je. Na to je dosť symbolicky jednoduchý (dinosaury asi pochopí každý), priamočiary, má občas ťažkopádne dialógy v angličtine, vopred vieme, čo nám chce režisér povedať, ale pre mňa bolo najdôležitejšie, že som nakoniec uveril postavám ich pocity a dilemy a tak zapôsobil na mňa aj logický záver, kde som sa obával naopak nejakej lacnej symboliky. Ďalšia vec, ktorou Benedek zabodoval je, že sa síce jedná o drámu, ale sci-fi prvok je natoľko dôležitý, že z neho úplne všetko vyplýva a úspešne načrtáva problémy, ktoré môže klonovanie ľudí v budúcnosti do spoločenského myslenia priniesť. Niekedy stačí, keď je film zaujímavý, nemusí byť priamo úchvatne inteligentný, alebo výborný, aby som mu dal vyššie hodnotenie, ako by si objektívne zaslúžil. Možno by nezaškodil vačší nadhľad a menšia sebestrednosť, totiž niekedy v priebehu natáčania si uvedomiť, že netočím ťažký art a prispôsobiť tomu viac tón rozprávania. (24.08.2013)

Působivé obrazy chladného pobřeží, podivné bezčasí, oku lahodící pohled Evy Green, meditativní záběry, „vizionář“ za kamerou a do toho všeho fantaskní téma, kterak svého osudového muže přivede hlavní hrdinka na svět znovu, jako svého syna. I když venku pobíhají klony, všechno je jinak takové, jaké to známe. Navíc natočené tempem hlemýždě, který to zavřený v krabičce dávno všechno přestal pozorovat. Skutečný dramatický efekt se ke mně ale bohužel nedostavil. (31.08.2012)

Prvá polovica filmu, paráda, zato tá druhá sa vliekla, ako v lete na saniach, že už aj Eva Green furt zaspávala. Nechápem, kde vyhrabali takého nesympatického mutanta pre úlohu Tommyho?!! To si ho tam snád' naordinoval sám pán režisér na svoju podobu... V tomto filme si viem dobre predstaviť slovenských cigošov. Oni to tak majú hodené, že otec je zároveň bratom a tak. Vôbec nemuseli behať to točiť k moru. OK, za Evičku päť, za debila mínus päť a dve za prostredie, atmosféru a chatrč, výsledok: 2*! (06.10.2012)

Womb má skvelý/originálny námet, skvelú Evu Green, "menej skvelého" Matta Smitha, skvelý backround (tak filozoficko/psychologický, ako aj čo sa týka nehostinného prostredia, v ktorom sa odohráva). Womb obsahuje viacero úvah, myšlienok, scén, ktoré vyvolávajú otázniky a zároveň rozpaky. Ono to ani nie je o "pochopení", ani "precítení"... To čo mi chýbalo najviac bol určitý koncept, hĺbka, ktorá motivuje človeka odkrývať jednotlivé úrovne, núti diváka k vlastnej úvahe a zamyslením sa. Po dopozeraní mi ostali jedine rozpaky, ambivalencia, nevyváženosť...nehodnotím pozitívne ani negatívne, len konštatujem. To, čo mi je úplne jasné je fakt, že parádny námet prevýšil prevedenie...Btw plagát k filmu je skvelý! (07.06.2012)