Rozvod po italsku

Rozvod po italsku je výrazně lepší než Manželství po italsku. Je pravda, že mu chybí Sophia Loren, ale celkové zpracování, vyznění a děj jsou výrazně lepší. Manželství po italsku je svým pojetím snad ze všeho nejblíž grotesce a absurdnímu humoru. Ačkoliv zde hraje Marcello Mastroianni nejedná se o klasicky italskou komedii - není tolik uřvaná, s přehršle hádkama a podobně. A právě proto je výrazně lepší než jiné klasické italské komedie s Mastroiannim a taky právě proto se mi Rozvod po italsku vcelku líbil. 70% (23.12.2009)

"Ak to nepovieš, nebudem môcť zaspať." "Áno, milujem ťa. Dobrú noc." "Ako veľmi, Fefé?" ... "A dosť!"     Výborná čierna komédia s trefnou satirou talianskej spoločnosti vtedajšej doby, smerovanou predovšetkým na južanský (sicílsky) malomestský naturel. Je plná šteklivého sexuálneho napätia a používa hojnú dávku cynizmu, robí to ale veľmi vtipným spôsobom. Marcello Mastroianni (Fefé) je ako vždy perfektný a zaujala ma aj pôvabná Stefania Sandrelli (Angela), u ktorej sa ani nechce veriť, že mala vtedy len 15 rokov, keďže vyzerá veľmi vyspelo.     "Naozaj ťa zase bolí hlava?" (01.05.2023)

Agramonte: 18 000 obyvateľov, 4000 analfabetov. 1700 trvalo i prechodne nezamestnaných. 24 kostolov, ak si dobre spomínam. Medzi nimi niekoľko barokových stavieb zo sedemnásteho storočia. / Muž v najlepších rokoch, ktorý je k tomu i fúzkatým človekom, a ako tak ďalej pozerám, i mimoriadne prefíkaným barónom menom Cefalù, našťastie k nim vonkoncom nepatrí, nakoľko je vari automaticky gramotným pri svojom titule, predovšetkým kvôli tomu má najskôr úplne iné starosti, pričom je zrejmé, že jeho 12-ročné manželstvo s Rosaliou, je v totálnych troskách. Najradšej by sa s ňou (i)hneď rozviedol, no bohužiaľ rozvod absolútne neprichádza do úvahy, keďže v katolíckom Taliansku sa jedná o nemožnú predstavu v danej veci, a práve preto treba "vymyslieť" niečo naprosto nové, čo by v podstate mohlo zvrátiť toto, nepriaznivé rozpoloženie. Taktiež sa patrí podotknúť zrovna i to, že má na to veľmi patričné dôvody, pretože priam horí neuveriteľnou túžbou po svojej pokrvnej sesternici Angele Calogerovej z blízkeho susedstva, vlastne má na ňu priamy výhľad, kedy sa napokon schyľuje k incestu?! \ Režisér Pietro Germi sa vďaka tejto "čiernej komédii" stal oscarovým laureátom, lebo Divorzio all'italiana obdržala cenu Akadémie za pôvodný scenár, keď mu ešte asistovali i ďalší dvaja scenáristi. Vskutku, ale nebyť priamej účasti famózneho Marcella Mastroianniho, tak som presvedčený o tom, že by sa tento konkrétny snímok určite nestal takým legendárnym. Áno, scenár, ale hlavne herec v hlavnej úlohe, sú jednoznačne tými najsilnejšími atribútmi tohto počinu, i keď na druhej strane rovnako uznávam, že Daniela Roccová je v skutočnosti oveľa atraktívnejšou, než si vôbec dokážem predstaviť, čím chcem zdôrazniť najmä to, že pre účely filmu bola zámerne zamaskovaná, ale i napriek tomu ma neustále niečím fascinovala, skrátka nebola až tak zhovadená, ako tie dnešné fifleny na televíznych či trebárs povedzme i na streamovacích obrazovkách, ktoré sú síce na prvý pohľad strašne sexi, no akonáhle sa ráno prebudia, tak by sme ich snáď nechceli ani stretnúť, tak by sme sa brutálne naľakali? / Ešte (zo)pár viet k tomuto filmu: Najväčší dôraz je kladený na to, či sa protagonistovi podarí docieliť svoj stanovený cieľ, t.j. všelijakými prostriedkami sa vehementne snaží o to, aby bol vo svojom konaní úspešným, má k tomu od začiatku nakročené, čo je v konečnom dôsledku pre zúčastneného diváka skutočne číra a nefalšovaná radosť sa tomu všetkému prizerať, aj keď s obsahom trochu drsnejšieho humoru. Zároveň by som tiež pochválil i nadmieru vydarený, český dabing, ktorý čoraz viac podtrhoval celkové dojmy, ktoré sú v mojom prípade - nadštandardné, ako by sa mohlo podľa výsledného hodnotenia zdať. PS: A odkaz na La dolce vita je samostatnou čerešničkou na torte! (11.10.2022)

Klasické dílo italského již vyzrálého italského neorealismu v černobílé, jež mu sluší. Ve své době byl příběh podnikavého polomafiánského šlechtice protestem proti tomu, že italské zákony nepřipouštěly rozvod, ale současně také svědectvím o stavu pokrytecké prudérní morálky na největším ostrově Středozemního moře. Maloměsto Agrigento (jak říká ichvypravěč Mastroianni, 18 000 obyvatel, z toho 4 000 analfabetů), se od francouzských Zvonokos či českého Kocourkova neliší ničím, snad jen dobou děje a místním vševědoucím mafiánským kmotrem. Zachycení atmosféry kolem uvedení proslulého Felliniho SLADKÉHO ŽIVOTA v místním kině je jen dalším bazálním kamínkem této pomyslné mozaiky malosti a zapšklé provinciality. Mastroianni tu skvěle splývá se svou rolí lehce znuděného rentiérského kavalíra v nejlepších letech; úspěch filmu by bez něj byl nepředstavitelný. Unylá výrazně italská krása Stefanie Sandrelli i rozkypělý květnatý patos Pietra Tordiho jsou dalšími hrozinkami na dortě tohoto dnes již klasického díla. Díla smíchu, který co chvíli tuhne do vážného výrazu hluboce zamyšlené divákovy tváře. (18.04.2010)

Snímek stojí na výborném Marcellu Mastroiannim, který zde naplno ukazuje svoje herectví, o to zajímavější je skutečnost, že to je ve snímku komediálním, i když jeho podtóny jsou také dramatické. Přece jen, zabít manželku není zrovna zábavný čin. Marcello Mastroianni ale všechno skvěle táhne v příběhu, který nenudí. (11.11.2016)