Pod vlivem lásky

Nezvyklý a místy totálně ujetý žánrový mix, který pobaví i dojme, ale pro leckoho bude asi nestravitelně dlouhý a nejsem si jist, zda jsou všichni zdejší diváci fanoušci tosatsu. :-)) Ani já nemůžu říct, že bych byl po celou dobu nadšený a baštil všechny scény, ale jsou tam pasáže, které jsou mimořádně skvěle zpracovány. Výsledkem je, že i přes jistou roztříštěnost pocitů a dojmů nakonec shledávám, že čtyři hvězdy by nebyly pro originální a odvážné Love Exposure dostatečným oceněním. (22.06.2014)

Erekce je pravda a láska. Buďte hrdý na svý kinky. A hledejte za nimi své rodiče. Bůh to tak chtěl. A já ten film miluju. Popisně velmi sedí oficiální text distributora v obsahu výše, což považuju za největší překvapení filmu. (13.01.2024)

Skrátená verzia komentára: Postmoderný epos o láske._____Jednoslovná charakteristika: fotogenický (kto nepozná pravý význam tohoto termínu, nech si ho nájde, teraz je tá správna chvíľa). Práve som oficiálne dopozeral dosiaľ najdlhší film, s akým som mal tú česť. A nutno povedať, že Sonov opus magnum s veľkorysou stopážou 237 minút je asi najkomplexnejším filmovým zážitkom od Pálfiho Dámy a páni, finálna verzia - a aj ten má ešte k hodnotenému kúsku ďaleko. GE-NI-TÁL-NE, chcelo by sa zakričať a dodať, že si Sono tentoraz šňupol viac, než je zdravé. A v tomto štýle by sa dalo pokračovať: Tá mnohovrstevnatosť! Tie témy! Tá nadnesenosť a nadsadenosť! Tá emocionálnosť! Tá krvavosť! Tá objemnosť! Tá parodickosť! Tá satyrickosť! Tá brutálnosť! Tá perverznosť! Ten humor! Tá dramatickosť! Tá symbolickosť! Tie hojne rozsiate odkazy! A tak ďalej a tak ďalej... lenže to o filme samotnom nič nevypovie. Takže zavrhujem všetko doteraz napísané a skúsim to znovu: Sono je momentálne zrejme najvýraznejší a najvýznamnejší japonský režisér autorských filmov (teda s jasne rozpoznateľným rukopisom) vôbec. A možno nie len v rámci Japonska. Triptych Ai no mukidashi využíva opäť konceptu troch hlavných postáv (metaforicky vzaté môžu byť parafrázou na trojjedinosť Boha, keď ich činy a myšlienky sú vo filme opakovane označované za božské) a často na diváka vyťahuje trojité heslá ako opatrnosť-neviditeľnosť-smelosť (vzťahujúce sa na umenie voyeurstva Tosatsu) alebo viera-nádej-láska (vzťahujúce sa na náboženský symbolizmus, duchovný presah a vo filme citovaný 13. list Korinťanom). Tri postavy evokujú Noriko a Hazard, rozdelenie na kapitoly opäť Noriko a... to druhé som teraz zabudol. Každopádne je to celistvý hardcore prierez Sonovou kinematografiou a učinený doslovný orgazmus. Nosná téma je láska a všetko, čo s ňou súvisí, a tak sem jednoducho nahádzal, čo ho napadlo - neštandardnú rodinu, jedincov s úchylkami a podivnými chúťkami, popkultúrne odkazy na anime (Hellsing scene rulez), hentai, ostrý výsmech náboženstva, náboženského fanatizmu a sektárstva, týranie detí, vzostupné šialenstvo, moderné Japonsko a Japonci, násilie, pornopriemysel, voyeurizmus, bomby, nohavičky... Nazdávam sa, že popísať tento film tak, aby som spomenul aspoň 50% toho, čomu sa venuje by zabralo viac než 20 normostrán a stále by to nebolo dostatočné. Sono ultimátne vyspovedal všetky svoje ja a výsledok má jednoducho šmrnc a punc provokatérskej dokonalosti poetiky oplzlosti. Ergo je to rozhodne niečo, čo už druhý raz za život nezažijete. Poznámka: v komentári som nepoužil žiadnu hlášku ani citáciu z filmu, vybrať jednu v konkurencii takých ako Ztopoř své srdce., Jdi a konej hříchy! alebo Všichni zvrhlíci byly stvořeni jako sobě rovni. je nemožné... a diabolské, čo je v rozpore z božskosťou filmu. Nič takéto už nikto nikdy nenatočí, tým som si istý. Takže si to budem musieť pozrieť znova. 100%_____POZNÁMKA: Komentár potrebné od základov prepracovať. (17.06.2014)

První shlédnutí filmu Ai no mukidashi jakožto lehce přiopilá a s lehce přiopilými spoludivačkami na mě zapůsobilo poněkud jinak, než shlédnutí druhé v naprosto střízlivém a osamoceném stavu - obojí však velmi silně. Stále je to film, ve kterém je obsaženo naprosto všechno - vtip, láska, bitky, sex, víra, zoufalství, perverze, bezmocnost, ale hlavně láska... prostě život ve více či méně absurdní rovině. Napodruhé ve mě ale po skončení zůstaly pocity vážnějšího rázu, byť jsem teď byla přes prvotní šok a pobavení schopna vidět ve filmu i spoustu nedokonalostí. Ty byly ale s přehledem převálcovány naprosto skvostnými hereckými výkony a přinejmenším osobitým příběhem a 'poselstvím' filmu. Celek je něco naprosto epického, ve kterém si troufám tvrdit najde něco každý. Pro mě to bylo ověření toho, jak snadné může být rozložení lidské psychiky do poslední molekuly. Zakončení mě zahřálo u (mého bohužel čím dál tím víc skeptického) srdce a nechalo v něm kousky naděje. Co víc si od filmu přát? (20.01.2012)

Yu prišiel o matku vo veľmi mladom veku. Tesne pred tým ako umrela, požiadala ho o poslednú vec. Nakoľko bola silno veriacou kresťankou, jej prosbou bolo, aby si našiel životnú partnerku, ktorá bude svojimi vlastnosťami čo najviac podobná Panne Márii. Splní Yu matkinu prosbu? To, že Šion Sono točí špecifické snímky, nie je nič nové pod slnkom. "Love exposure" taktiež nie je výnimkou. Ta stopáž 4 hodín je neskutočne odrádzajúca a ešte ťažšie sa hľadá odhodlanosť dopozerať ho do úplného konca. K záveru ma "hnala" len zvedavosť z rozuzlenia. Na úvod. Tento film určite nie je pre každé oko diváka. Kto nemá skúsenosti s týmto režisérom, absolútne mu neodporúčam tento snímok sledovať. Toto nie je bežný, otrepaný romantický príbeh s pointou hľadania lásky, ala Pretty Woman. Nato zabudnite! Eroticko kresťanská zápletka príbehu síce originálna, no miestami pôsobí nudne, pomerne dosť divne, dramaticky choro, romanticko svojsky - proste - ako to len Sono vie. Napriek tomu, že podaktoré filmy, ktoré som od neho videl, ma naozaj zaujali, ba dokonca bavili, pustil som sa aj do tohto "experimentu". A viete čo? Každý deň nie je nedeľa. (08.02.2014)