Bestie bez vlasti

Bohužel, mě Beasts of No Nation až tolik neoslovilo. Nebudu dávat hvězdičky pouze za téma, které na tom bylo jediné to zajímavé. Do nikoho jsem se tam pořádně nevžila, nic to ve mně nezanechalo a už vůbec mi to neřeklo nic o prostředí z filmu. Mnohem radši bych v povídání ve filmu slyšela o co vlastně jde a která skupina je která, místo toho abych poslouchala pořád dokola ty samé city dítěte. (31.10.2016)

Filmový tvorca Cary Fukunaga, v dnešných časoch jeden z najlepších novodobých režisérov, a hoci som videl od neho zatiaľ iba tento jeden film, nebojím sa to tvrdiť už teraz, sa po neúspechu natočiť remake nepodarenej adaptácie Stevena Kinga. IT, vrátil k práci na tomto scenári, podľa knihy, na ktorom pracoval sedem rokov. Je to dosť dlhá doba, uznávam, ale čakanie sa vyplatilo, pretože Beasts of no Nation je veľmi originálny, osobitý a skvelý film. Vojnová dráma z prostredia Afriky nám predstavuje krajinu sužovanú občianskou vojnou. Hlavnou postavu je chlapec Agu, ktorého rodina sa usídlila v bezpečnej utečeneckej zóne. Netrvá dlho a vojna sa dostane až sem, zo dňa na deň sa musia ľudia, ktorý nechcú bojovať, odsťahovať, aby aby neskončili v epicentre krvavých bojov. Aguov otec, a nakoniec aj chlapec samotný, tu zostanú, ale netrvá dlho a sami sa ocitnú v nebezpečí. Vojaci ich pochytajú a aby s nimi nemali veľa práce, obvinia ich z vlastizrady a rovno popravia. Chlapcovi sa podarí nejakým zázrakom ujsť do džungle.Tam sa chvíľku fláka, ale opäť netrvá dlho a natrafí na ďalšiu ozbrojenú silu, tentoraz na povstalcov. Aby Agu prežil a vykonal svoju pomstu za rodinu, pridá sa k povstalcom a po boku svojho veliteľa, perfektného motivačného rozprávača a tak trochu pedofila, bojuje v prvých líniách proti nepriateľom a vyslobodzuje okolité dediny. Ako to v kvalitných vojnových filmoch býva, realistické násilie, strach, trápenie a psychické, už nikdy nevyliečiteľné problémy, sú tu znázornené, takmer dokonale. Tieto následky pod vplyvom vojny, na malom chlapcovi zanechávajú hrozné následky. K tomu sa pridajú ešte drogy (heroín) a máme výsledok, ktorý nieje na konci znázornený, tak hrôzostrašne deštruktívne ako by sa to popri čítaní týchto riadkov mohlo zdať, ale svojim spôsobom to úplne stačí a divákom vkladá, nie vtieravým spôsobom, na pery otázku..." Ako je vôbec možné, že sa v tomto civilizovanom svete môžu diať ešte stále takéto ohavnosti.?" Tvorca má odo mňa veľkú poklonu,preto, že si scenár sám napísal, sám si to zrežíroval a dokonca sám stál na poste kamery. Na jeden projekt je to dosť veľké bremeno, ktoré nie každý dokáže zvládnuť. Myslím, že aj nejakého Oscara by som daroval. Aspoň za výpravu. (25.10.2015)

"O rok mladší DaViD" to vystihol. Pri takomto snímku, ktorý si berie na "paškál" tak serióznu tému, no pritom nedokáže v divákovi zanechať "dieru" na duši, nemožno dúfať v obžerstvo pri konzumácii švédskych stolov. Čakal som od tohto filmu omnoho viac, a tak príbeh Agu-a, ktorý si prešiel dvojnásobnou premenou, v mojej mysli upadne do zabudnutia skôr, ako sa počas spánku prevrátim na druhý bok. (28.10.2015)

Podíval jsem se na to pod vlivem jednoho článku o dětských vojácích a musím říct, že ten stručný článek na mě zapůsobil víc, než dvouhodinový film, který fakta překlápí do příběhu. Ale špatné to není, má to fajn rozjezd, kdy si hrdina ještě užívá bezstarostného dětství, několik silných scén (první zabití, setkání s matkou...) a Idris Elba válí, ale v mých očích by tomu prospělo trochu svižnější tempo. (22.02.2016)