Modrý anděl

Tento film je na svoji dobu natočený výborně. Určitě jeden z těch, na které se nikdy nezapomene. Přechod herectví z němého fimu do zvukového musel být obzvlášť pro herce hodně těžký.Myslím ale, že Marlene Dietrich časem zrála a krásněla a stávala se zajímavější, zde se mi až tak krásná nezdá a zpěv jí moc nešel. Proměna z nesympatického profesora v nesympatického klauna byla příliš rychlá, než aby se jí dalo na 100% uvěřit a bylo mi ho líto, ale také jsem mu to svým způsobem přála. (05.09.2009)

Nie som filmový kritik a preto nedokážem náležite oceniť obdivovanú hru svetiel a tieňov charakteristickú pre obdobie nemeckého filmového expresionizmu, nie som ani alfa samec, aby som kvalitu filmu posudzoval podľa dlhých a krásnych nôh Marleny Dietrich. A nedokážem sa na film pozerať očami divákov v tridsiatych rokoch minulého storočia. Mám oči a vkus vygenerované 60 rokmi sledovania filmov a tie mi hovoria, že tri hviezdičky lepšie charakterizujú môj celkový dojem z filmu, než predošlé, podľa dávnych spomienok udelené štyri. Pričom chápem nadšenie filmovej kritiky i väčšiny mojich obľúbených užívateľov, ale ani to ma neprinúti hodnotiť film inak, ako podľa svojho súčasného dojmu. V prvej, školskej časti, filmu som si všimol inšpirujúci vplyv filmu na Fričovu tvorbu. Dokonca ani Mazánek nechýbal. (03.03.2018)

Vážený profesor Rath, ktorého mimochodom študenti z GYMPLU, prezývajú UNRATH, čo znamená niečo ako „špina” , zakrátko zahodí svoju doterajšiu - uznávanú kariéru profesora za hlavu, "vyjsť na psí tridsiatok" , tak sa tomu správne hovorí... Študáci po večeroch - navštevujú miestny - neprístupný ( pre profáka ) KABARET, kde sú totálne mimo z krásnej speváčky - menom: LOLA LOLA, ktorá je extrémne krásna, extravagantná, hriešna, zvodná, úžasná + disponuje neuveriteľne - krásnymi - dlhými nohami, ktorými si opantá všetkých na predstavení. Profákovi to nedá a zájde na predstavenie, kde sa zamiluje do Loly, je z nej zbláznený, ale Ona ho má za debila. Aj napriek tomu sa vezmú, s učením je rázom koniec, a teraz, za niekoľko rokov, stúpne samotný profesor Rath v kariérnom rebríčku na samotné DNO, odkiaľ sa odlepiť, bude nemalý problém. Stane sa z neho ATRAKCIA, z ktorého sa smejú. Nemecké - super - hviezdy - MARLENE - EMIL a režisér - von STERNBERG, ukazujú, ako môže dopadnúť človek s vysokým postavením, ak si začne vzťah - s nesprávnou ženou, ktorá ho totálne zrazí z cesty, akákoľvek dôstojnosť a morálka - je preč, ľutuje, čo si začal, ale, či sa dá niečo ešte robiť, je otázne ? Marlene Dietrich sa stala po snímku MEGA - HVIEZDA z NEMECKA, ktorá emigrovala do USA, inak by ju zlanárili - kolegovia - nadšený producent - Goebbels. To sa našťastie, nestalo, a tak takáto provokácia zo strany postavy Lola Lola, sa už neopakovala, tým pádom, môžme ďakovať - nemeckej spoločnosti UFA, s producentom Erichom Pommerom, ktorý mimochodom produkoval i mega - nákladný - science - fiction, Fritza Langa - METROPOLIS. V Nemcoch bolo niečo uvoľnené, čím si nelámali hlavu, keď nakrúcali filmy. Taká - nefalšovaná odviazanosť. V snímku podáva mimoriadne - kvalitný herecký výkon, Emil Jannings ako profesor Rath, utrápený, deprimovaný, v depresiách sa aktuálne nachádzajúci - bývalý PEDAGÓG, ktorý si latku nastavil príliš vysoko, alebo sa mu pod tou jeho váhou - jednoducho zlomila, a teraz nevie, čo ďalej. Marlene disponuje parádnym sexappealom, takže extra - hrať nemusí, stačí prednosť, ako vyzerá na plátne, vtedy z nej nespustíte oči, doslova si užíva túto provokáciu. K tomu i spieva, a tak popritom je to dokonalé dielo. Veškerá ťarcha je na Janningsovi, ktorý musí bojovať s veternými mlynmi ! Josef von Sternberg - vytvoril snímok, ktorý osloví každého - vnímavého diváka. (19.11.2015)

Heinrich Mann je především autorem dvou, řekl bych přímo epochálních románů: Professor Unrat oder Das Ende eines Tyrannen (zvaný tež Modrý anděl), z roku 1905, a Der Untertan (Poddaný), z roku 1918. A i když je to ten druhý, který ve mně rezonuje dodnes, je mi i ten první neobyčejně blízký - tako jako škola je mi neobyčejně vzdálená, i když nepřestala být generátorem mých špatných snů.... Nedávno jsem jel na kole přes Proseč, a na obědě "U Toulovce" jsem si s pocitem bezpečí a jisté radosti vzpomněl na Rudolfa Fleischmanna, který jako nejmladší radní prosadil, že "1935 odhlasovala obecní rada v Proseči nadpoloviční většinou příslib domovského práva německému emigrantu, Heinrichu Mannovi... Dne 24. dubna 1936 složil Heinrich Mann v Marseille přísahu jako nový československý občan". (Most k novému životu: # ČSR v letech 1933-1939 - strana 173) (14.07.2017)

(1001) Jestli se někdo narodil k tomu, aby byl dojemný až k slzám, tak to byl Emil Jannings. Stačí mi, abych viděla, jak se spokojeně usmívá u snídaně a už vím, VÍM!, že budu brečet řeky mocné jak Anduina. Jeho schopností je nechat svoji postavu prožít všechny emoce zcela a úplně. A celý tenhle film je o tom: vášnivě a až na dno. Zajímavé mentální cvičení o odhodlání, obětavosti, posedlosti, slabosti a síle (!). Aneb jak to vypadá, když člověk začne dohánět něco, co celý život zanedbával. Navíc je to všechno krásně snímané, od stehen v punčochách po sochy na hodinovém orloji. U některých femme fatale starých filmových časů jejich popularitu nechápu, ale způsob, jakým se Marlene dívá a pohybuje... Jednomu by to rozhodilo priority. A na všechno dohlíží smutný klaun. (02.05.2015)