告白
Režie:
Tecuja NakašimaScénář:
Tecuja NakašimaHudba:
Tojohiko KanahašiHrají:
Takako Macu, Jošino Kimura, Masaki Okada, Ai Hašimoto, Mana Ašida, Jukito Nišii, Hirofumi Arai, Juiko Karija, Maaja Kondó, Rena Nónen, Kaoru Fudžiwara (více)Obsahy(1)
Yuko Moriguchi je učitelkou na střední škole. Její život se zhroutí poté, co je její čtyřletá dcera nalezena mrtvá v bazéně. Yuko časem zjistí, že se nemuselo jednat o nešťastou nehodu, ale že její dcerka mohla být zavražděna dvěma studenty, které shodou okolností sama vyučuje. Rozhodne se školu opustit, ale ještě předtím se třídě přizná, že viníky rozhodně nehodlá nechat nepotrestané. Šokující drama z prostředí japonské školy podle stejnojmenného románu Kanae Minato. (Sesshoumaru)
(více)Videa (2)
Recenze (288)
Už som si myslel, že na poli thrillerov nejde v súčasnej dobe vymyslieť nič originálne, až som sa dostal opäť do Ázie a zhliadol film Confessions (prečo len som ho tak dlho odkladal?). Inteligentný a premyslený mix drámy a thrilleru, vo svojej podstate neuveriteľne napínavá "konverzačka" s nepredvídateľnými 106. minútami a logickými zvratmi v každej piatej minúte, kde divák naozaj netuší aký smer film naberie v ďalšom zábere. Japonci, resp. celkovo Aziati už dávno pochopili, že psychický teror je tisíckrát účinnejší, než fyzické mučenie (i keď aj to občas zaberie, viď napríklad taktiež skvelý, aj keď úplné odlišný Dream Home z Hong Kongu). Oceňujem: vynikajúci scenár, ktorý dokáže aj z prednášky jednej učiteľky vytvoriť napínavú úvodnú polhodinku / výborné herecké výkony od dospelých hercov po nezletilých žiakov / štýl podania príbehu cez "spovede" jednotlivých protagonistov spolu s perfektným audiovizuálnym štýlom - hlavne úžasný strih a kameru s veľkým počtom spomalených záberov, ktoré nepôsobia len estetickým dojmom, ale majú aj zmysel a vytrvávajú filmový zážitok, na ktorý budem dlho spomínať a určite si ho ešte niekoľko krát doprajem. Mínusom je miestami podivná hudba (prečo tam Japonci napchali anglické piesne? veď práveže originálne japonské piesni by dotvorili o to lepšiu "zvrátenú" atmosféru a podčiarkli by hlavne pre západného diváka možno miestami inú motiváciu postáv ako je zvykom z US thrillerov. Radiohead sú fajn, ale sem absolútne nesedeli. O cca. 10-15 minút by som film taktiež skrátil, čo by pridalo na väčšej dravosti, pretože zhruba v 3/4 snímku nastupuje tendencia pokukávania po stopáži. To sú však len drobné muchy na inak výbornom filme. Takže bude to "pop" alebo "boom"(kto videl pochopí)? = plný počet hviezdičiek udeľujem naozaj len pár krát ročne, a tu mi k tomu ešte niečo málo chýba. Celkovo teda krásnych 4,5* a ďakujem sám sebe, že som si o filme vopred nezisťoval žiadne informácie, ani trailer, dokonca ani len jeho obsah. PS: s prirovnaním k Parkovej "sympathy" trilógii veľmi nesúhlasím, téma pomsty je síce spoločná, ale inak sú filmy natočene úplne iným štýlom, pre mňa osobne takmer až neporovnateľným (Oldboy, Mr. Vengeance boli skvelý, bohužiaľ Mrs. Vengeance už v mojich očiach výrazne pokulhávala). PS2: okamžite si idem zohnať knižnú predlohu od Kanae Minato. PS3: Dúfam, že toto nenapadne nikdy nikoho "remakovať". ()
Tak takový filmový zážitek jaký jsem zažil u tohoto filmu, jsem opravdu dlouho nepocítil. Jeden z nejlepších filmů co sem v poslední době viděl. Člověk jen zíral s otevřenou pusou a hltal a hltal a když už si člověk myslí, že ví jak to skončí, nemá pravdu. Opět se potvrdilo, že asijská kinematografie má hodně co nabídnout. ()
Študenti jednej z tried strednej školy, "A" a "B", zapríčinia smrť dcérky, triednej učiteľky. Za svoj skutok nie sú trestno právne zodpovedný. Presto všetko musia byť potrestaný! Výborný príbeh a nápad, no to čo ma brzdí k lepšiemu ohodnoteniu je jeho spôsob spracovania. Síce originálne, no zároveň akési, ja neviem, mdlé? Thriller bez mrazivej atmosféry? Proste mňa tento snímok nezasiahol tak, ako by mal. Potešil hlboký pohľad do duše určitých postáv. Spolu s tým však súvisí aj určitá prehnanosť, dôvody konania mi prišli "prepísknuté", ba priam pritiahnuté za "vlasy". Sledovať "Kokuhaku" vďaka neskutočným, detským, hereckým výkonom či vizuálnemu spracovaniu vyslovene nenudilo, som rád, že som tento film videl, no už by som si ho druhý krát nepustil. Nechápem, milujem drámy, no toto išlo akosi mimo moje zmysly. Jednu ★ navyše pridávam len vďaka rozuzleniu. Tak to má byť! ()
Neviem, či dnes na školách funguje mliečny program. V časoch školskej dochádzky sme denne na desiatu dostávali zadarmo sáčik s mliekom. Neskôr pribudol makom posypaný sladký rožok. Pre spestrenie mlieko sem-tam nahradil ovocný kyslomliečny nápoj Dolinka. Mlieko bolo dodávané v umelohmotných prepravkách. Vždy jedno-dve umelé vrecká pri prenose v prepravke praskli a mlieko z nich vytieklo. Hodiny roztečená biela maglajzovitá sračka na dne prepravky smrdela jak fras. Čo sme sa s týmto darom spoločnosti navyvádzali nechutností! Pravda je, že nám do mlieka triedna učiteľka nevstrekla krv nakazenú HIV vírusom. No po škole sa aj tak motalo pár zástupcov pedagogického zboru so sadistickými sklonmi. Výchovnými metódami, ktoré si s rozkošou skúšali na nás, spôsobili v detských dušiach trvalé jazvy. Je jasné, že Kokuhaku je hyperbolické posolstvo. No trefne odzrkadľuje nielen úroveň dnešnej mládeže bez mravného kódexu a odvahy, vzhliadajúcej sa často len vo svojich ochraniteľských rodičovských vzoroch. Pre ich pozornosť urobia čokoľvek. Takmer totožná spoločnosť krutých detí a učiteľov na stredných a základných školách, bez morálky a súcitu, bola i v ČSSR. ()
Galerie (75)
Photo © Toho Company
Zajímavosti (5)
- Aj keď je obsadenie filmu skoro plné detí vo veku 13 rokov, v Japonsku je neprístupný deťom do 15 rokov. (ChArLeNe)
- Kokuhaku je natočeno podle stejnojmenné knihy Kanae Minato z roku 2008, které se prodalo více než 700 000 výtisků. (Sesshoumaru)
- Režisér Tetsuya Nakashima chtěl do hlavní role herečku Takako Matsu tak moc, že prohlásil, že bez ní by film vůbec nebýval vzniknul. (Sesshoumaru)
Pokúsim sa o drobnú charakteristiku a ľahké načrtnutie kontextu, na ktorý by sa mal pri deviatom celovečernom filme Tetsuyu Nakashimi brať zreteľ. Ako to zvyknem robiť, vopred upozorňujem na možné spoilery a odporúčam ďalej čítať len tým, ktorý už film videli. ////////// [Film-tradícia] Kokuhaku je filmom, ktorý sa opiera a čerpá z bohatej tradície ázijskej "kinematografie pomsty", pričom je úmyselne konvenčný a konzervatívny, či dokonca obstarožný až spiatočnícky. Dramatický trojuholník preberá z naratívu antickej tragédie a z jej troch základných princípov - jednota deja, miesta a času - porušuje len jediný, teda čas. Príbeh, členiteľný na niekoľko aktov, sa neodohráva behom hodín a dní, ale týždňov a mesiacov. Súčasný, chronologicky rozprávaný dej s časovými posunmi sa len na pár výnimiek sústredí do prostredia stredoškolskej triedy (a v závere telocvične), ktorá sa stáva uzavretým fikčným svetom filmu. Všetok ostatný dej mimo územia školy, úzko súvisiaci s primárnou líniou, sa spolu s násilím odohráva len v retrospektíve narušujúcej linearitu časovej osi. V tomto prípade retrospektívne zábery vrážd Manami a spolužiačky suplujú "mimozáberové" obrazy smrti a zabíjania v antickej dráme, kde sú len predmetom rozhovoru ako udalosti, ktoré sa stávajú minulosťou, ale vplývajú na súčasnosť. Koncept titulných spovedí viacerých postáv pripomína dialogický vzťah v tragédii a v istých pasážach sa približuje zboru. Fabula je obostretá shakespearovským motívom "za všetkým hľadaj ženu" a Yuko Moriguchi sa postupne, tak, ako v dávnych japonských legendách, stáva nenávistným démonom pomsty. Podobne i Shuya je na jednu stranu dospievajúci chlapec s oidipovským komplexom (ako poznamenáva i jeho spolužiačka), na druhú stranu pripomína chladnokrvný vražedný detský prízrak z hororov. V prípade Naokiho je to nielen vnútorná, ale i neskoršia fyzická premena prostredníctvom kvalitného namaskovania, ktorá zastupuje klasické divadelné líčenie. Je preto logické, že sa Nakashima sústredí na dôkladné psychologické a melodramatické vrstvy a v rovine štýlu sa vďaka tomu výrazne odlišuje od ďalšieho výrazného žánrového príspevku z toho istého roku - brutálneho a explicitného exploitation snímku Akmareul boattda z dielne juhokórejského režiséra Jee-woon Kima. Môžem preto s istotou povedať, že tento film do bodky napĺňa význam výrazu "japonský" - ten skutočný, neúprosne konzervatívny, uzavretý a nemilosrdný, ktorý predvádza nefalšovaný pomalý klimax. ////////// [Film-pohyb] V opozícii voči relatívne nízkej miere obsahovej invencie základnej premisy stojí až manieristicky vycibrená vizuálna zložka, v ktorej významovom epicentre, snímanom majstrovskou kamerou, stojí pohyb. Pohyb determinujúci a takt udávajúci. Tak, ako vzduch rozčesávajú spomalene letiace krabičky s mliekom, neviditeľné prúdy premieňajú náladu v triede, nepozorovane prevracajú vzťahy, určujú vývoj postáv. Figúrky sa pohli po líniách, šachová partia je rozohraná. Na koho to slovo padne, ten musí ísť z kola von. Detská riekanka, ktorá dala základ mnohým "hrám na hrane". Hrám, v ktorých sa dáva dôraz na pohyb a stratégiu. Jeden nesprávny ťah a všetko je stratené. Na začiatku je udaný zločin a páchateľ, na konci čaká trest. My sledujeme to uprostred. Vývin. Rast. Gradáciu. Jasný konštrukt, obohnaný ostnatým plotom jedinečného stretu osobnej a kolektívnej nenávisti, ktorá ústi v šikanu a vyhrážky. Auditívny obraz, zložený z ambientných, pomalých skladieb a vnemovo rušivých dynamických melódií (pre lepší obraz viz. výpis niekoľkých interpretov v Hrominovom komentári) dopĺňa oku lahodiace spomalené zábery. Vyhranená veľkoleposť a mohutnosť, sprevádzajúca príbeh jednej spravodlivej odplaty. Aspoň takou sa tá Moriguchina javí. Lenže zrýchľujúci pohyb je nezastaviteľný, vymyká sa spod kontroly a kruh násilia sa uzatvára, spečatený krvou - avšak nie krvou nevinných, lebo tu nie je nikto, kto by bol nevinný. Nevinnosť, detská nevinnosť, tá je nenávratne stratená. ////////// Kokuhaku sa dá vyčítať mnohé. Podobne ako v prípade vyššie spomínanej snímky Jee-woon Kima zachádza aj v tomto prípade samotná pomsta do krajnosti, no je ešte citeľnejšie preexponovaná vo svojej genialite, ako sa to snaží snímka vnútiť divákovi. Avšak audiovizuálna estetika, paralelizujúca presne načasovaná montáž, artová mechanika, vnútorná výstavba a vzorová práca s časovými líniami a odhaleniami, podávanými bez narušenia atmosféry zbytočne dramatickými momentmi, a zomknutosť fabuly, preukazuje výnimočnosť filmu. A predovšetkým fakt, že je to film hrdý na svoj pôvod a žánrové korene, pričom je absolútne odlišný od ostatku režisérovej filmografie. Sebavedomý a komplikovaný, ako jeho márniví antihrdinovia. 95% () (méně) (více)