Bang Rajan 2

Je to priemerný historický bojový film, ktorý je pokračovaním vydarenej jednotky. Má celkom dobrý príbeh pokračujúci tam, kde skončila jednotka, obyvatelia thajských dedín chcú žiť v mieri, ale barmskí dobyvatelia im to neumožňujú a navyše chcú dostať ich mnícha, ktorý je pre thajský ľud veľkou morálnou podporou. Spracovanie ma ale moc nezaujalo, film má príliš pomalé tempo, dej nie je tak dobrý ako by mohol, má minimálnu gradáciu a chýba mu jednoznačný cieľ, keďže sa venuje niekoľkým skupinám ľudí, ktoré majú odlišnú prioritu, musím povedať, že miestami som sa aj nudil. Ale úplne iná je posledná štvrťhodina, ktorá je už presne taká, aká má byť, konečne som pocítil emócie a začal fandiť postavám, zatiaľ čo dovtedy boli moje pocity úplne chladné. Akcie tu nie je málo, ale je iba priemerná. Jedná sa prakticky len o väčšie bojové scény, ktoré pôsobia tvrdo, ale krv je príliš digitálna, nesadla mi kamera, predposledná akcia v daždi má až nepríjemný vizuál a úplne amatérske efekty a sklamalo ma aj minimum obmien, celkovo pôsobí akcia dosť stereotypne. Nie je zase zlá, pozerať sa na ňu dá, ale je tu len preto, lebo tu byť musí, nič viac. Herecké obsadenie ma vôbec nezaujalo, herci nie sú zlí, ale nie je tu jediná postava, ku ktorej by som si vytvoril nejaký vzťah a to je v tomto žánri problém. Z réžie občas cítiť snahu, ale celkovo sa nad priemer nedostane a technická stránka je na tom podobne. Ale aspoň hudba je celkom slušná. Škoda, jednotku mám veľmi rád, má omnoho lepší dej, zaujímavejšie postavy, krásnu hudbu a hlavne je emocionálna, no toto pokračovanie je po všetkých stránkach horšie. Ale na priemer to aj tak stačí. 54% (26.08.2011)

Krvavejšie, akčnejšie a brutálnejšie pokračovanie už nadpriemernej jednotky. Musím to povedať, že Thajčania sa zlepšili takmer vo všetkom. V Bang Rajan 2 je oproti prvému filmu omnoho viac využitých počítačových efektov a musím povedať, že nie sú na škodu. Film priamo nadväzuje tam, kde skončila jednotka. Dokonca sú si s jednotkou takmer vo všetkom identické, až na už spomínané technické vylepšenia. Výrazne sa posunuli aj v soundtacku a celkovo v zvukových efektoch. Čo bolo v jednotke mínus, tu je obrovským plusom. Opäť vsadili na romantické jadro, ale tu tá naviazanosť na postavy nezafungovala až tak. Akčným scénam jednoznačne pomohla práca kamery, ktorá je tak isto na vysokej úrovni. Počítačové efekty dodali na masovosti a násilnosti. Samozrejme sa vyskytlo pár nevydarených záberov, ale neskazilo to celkový dojem. Pre milovníka historických jatiek bez váhania plný zásah. (02.02.2011)

Na začiatok trochu suchej histórie, lebo vo filme vám to nikto nevysvetlí..:) V roku 1763 zasadol na barmský trón král Manga z dynastie Alaungpaya. Jeho prvým cielom po znovuzjednotení Barmy bolo podrobiť si všetky okolné siamské mestské štáty. Najvážnejším protivníkom bolo tradične najsilnejšie siamské (Thajské) mesto Ayutthaya, akési srdce Siamu. Preto sa král Manga rozhodol dať dokopy historicky najpočetnejšiu armádu akú kedy Barma mala- až okolo 200 000 vojakov. V roku 1765 konečne ťaženie začalo. Stategickým plánom krála bolo zaútočiť na Ayutthayu s dvoch strán. Po ceste mali obe armády postupne ničiť menšie sídla, mestá a pevnosti aby sa kliešte nakoniec zatvorili u brán Ayutthaye a spoločne obe armády konečne mesto zničili. Zo západu velil barmskej armáde generál Mang-Maha-Noratha, ten velil vojsku okolo 100.000 vojakov. Kedže prechádzal riedko osídleným a politicky nestabilným územím (niektoré menšie mestá prešli na barmskú stranu), bez väčších problémov sa prebil až k Ayutthaye. Dalších necelých 100.000 mužov prichádzalo zo severu pod vedením generála Nemeao. Ten však narazil na oveľa väčší odpor. Celé desiatky dedín a menších miest urputne vzdorovalo, až sa nakoniec všetci spojili v ústrednej horskej pevnosti Bang Rajan opevnenej palisádou. Vraj až neuveriťelných osemkrát behom rokov 1765-66 obyvatelia Bang Rajan odolali útokom obrovskej barmskej armády. Keď Bang Rajan v roku 1766 padol, barmský vojaci konečne obklúčili Ayutthayu. Tá dokázala vzdorovať na rozdieľ od Bang Rajanu iba sedem mesiacov a padla. Barma ju tak totálne zničila a vyrabovala, že do dnešnej doby zostali z veľkého mesta len ruiny pre turistov... A tak sa po totálnom rozprášení a zničení hrdinskej dediny Bang Rajan vraciame do Siamu 18. storočia znova... Na rozdiel od prvého dielu, ktorý bol kompaktnejší dejovo (obrana jednej dediny proti vlnám barmskej armády), a celkovo vizuálne klasickejší, sú tu vo veľkom použité dnes tak populárne digitálne filtre a "CGI efekty" ala 300" a vôbec nie na škodu. Síce sa ukázali slabšie počítačové triky (prvý diel bol takmer úplne bez trikov a efektov) napriek tomu je to brilantný moderný film, ktorý som pozeral jedným dychom. Páčil sa mi záver, kde symbolicky sa k poslednej skupine pridajú padlí hrdinovia z jednotky. Rovnako ako v jednotke sú tu charakterovo čiernobielo vykreslení dedinčania, a kostrbatá romantika ale teraz navyše výborne zakomponovali do deja zvyšky rozprášenej thajskej armády, ktorá po dobytí a zničení Ayutthayie (1767) viedla ešte akúsi zúfalú partizánsku vojnu. Inak je to vlastne iba rubanica, síce na historicky vernom pozadí, ale rubanica. Mne to ale teraz vôbec nevadilo! Skvele som sa na rozdiel od EU/US podobných filmov (Centurion) bavil a film si určite ešte s veľkou chuťou pozriem minimálne raz. A to u mňa znamená jasne najvyššie hodnotenie. (21.08.2011)

Ačkoli je vidět, jak moc se tvůrci snažili, aby pokračování předstihlo originál (změna barevného tónování, digitální efekty, zasazení akčních scén do jiného prostoru), nepodařilo se. Jednak partyzánské výboje nemají tu působivost jako sebevražedné bránění jedné vesnice, jednak se film na dlouhou dobu "zadře" na emocionálním ždímání (které je pohříchu mimobitevní) a závěrečná sekanice v dešti už výsledný dojem nezachrání. (19.11.2011)

Tak nám na Phúket zase vtrhli Barmani a jedinou překážkou v máčení oliv do Martini je jim opět partička nezvykle rezistentních vidláků z nějaké thajské prdele. Ti od posledně potrénovali přesilovky, nabrousili srpy a kladiva, přibrali do party militantního budhistického kněze, aby jim jeho filozofické žvásty poskytovaly morální podporu a takto posílení to zase dávají té barmské juntě pěkně sežrat. Bodejť by ne, když jejich největší bijec je stošedesáticentimetrový čahoun s velmi pěknými, těžkotonážními padesáti kily i s botama! A tak se chlapci hezky mydlí, v přestávkách si odskočí ke své kudlance na poctivou porci Zenu, zameditují a hurá zpět opíchat si každý svých šedesát až sto okupantů. A já se prostě někdy neubráním úsměvu při pohledu na ty snědé, anorektické zabijáky, svírající ve svých rachitických ručičkách cep na rýži, kterým ukazují těm neschopným Barmanům, jak správně namíchat pořádný Siam libre. (12.04.2011)