Neviňátka

♫ We lay, my love and I / Beneath the weeping willow / But now alone I lie / And weep beside the tree / Singing "O Willow Waly" / By the tree that weeps with me / Singing "O Willow Waly" / Till my lover returns to me / We lay, my love and I / Beneath the weeping willow / But now alone I lie / O willow I die / O willow I die... ♫ (28.12.2008)

Nebavilo ma to. Nechápal som tomu. Zostarlo to. Výprava zámku v lone prírody a blízke jazero majú niečo do seba, poteší tiež chytľavá pesnička a film obsahuje asi dve celkom fajn tiesnivé scény. Ale inak nuda podložená nezaujímavým scenárom, mdlými dialógmi, čudným koncom a s postavami, ktoré by si zaslúžili hodiť takú tú hnusnú lepkavú mucholapku do vlasov za svoje nechutne hysterické vrieskania, z ktorého ma boleli korene zubov. Jamesova kniha bola sfilmovaná viackrát, ale vyložene odporúčam azda len seriálové spracovanie The Haunting of Bly Manor od Mikea Flanagana (a už ono nie je žiadny zázrak, ale snaha sa mu nedá uprieť). (28.10.2019)

Vyloženě áčkový horor, s vypečeným scénářem, pevnou režií a skvostnými herci (s veškerou úctou k Deborah Kerr, prim tu hrají ta dvě malá neviňátka, hlavně ten kluk je hotovej brácha Damiena :-). Film, co děsí tak nějak vnutorně, nesnaží se vás šokovat nebo znechutit, naopak, pomalu se vám zadírá pod kůži a na konci už si vás vodí, jak jen on chce. K tomu mu, kromě výše zmíněného, pomáhá i ten obrovský barák se spoustou temných koutů a ústřední vyloženě creepy písnička. Jo jo, proč jen už se dneska takto vkusné horory netočí... (hluboký povzdech) :-) (29.03.2015)

Ukážkový znepokojivý gotický horor, ktorého scenár spolu-napísal môj obľúbenec a majster južanskej gotiky Truman Capote. Krásne znepokojivý príbeh, mrazivý podtext pomaly bublajúci na povrchu a najmä geniálna nedopovedanosť príbehu, ktorý necháva vo viacerých otázkach človeka na pochybách. Síce film trochu zostarol (dialógy a patetickí herci), napríklad taká hudba je hrôzostrašne nadčasová. (28.05.2012)

Neviniatka stoja na atmosfére, pokiaľ niekto očakáva skutočnú hrôzu založenú na ľakačkách či zdeformovaných tvárach duchov a príšer, musí si pustiť niečo omnoho aktuálnejšie. Scenár sa snaží udržať všetko v rovine nejednoznačnej čitateľnosti, a tak si "pravdu" budete musieť zložiť sami a u viacerých divákov sa bude líšiť. Claytonovi, Archibaldovi a Capotemu ale išlo o vyjadrenie pomocou metafor skutočných vzťahov medzi deťmi a dospelými v reálnom svete, ktoré nie sú ani zďaleka tak polarizované, ako si možno mnohí rodičia nepriznajú. V tom, ako sú tieto dve deti vo svojom stále útlom veku vyspelé, bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú ovládané mŕtvymi, je film neuveriteľne nadčasový. Posadnutosť bývalými zamestnancami nám oznamuje taktiež nie príliš jednoducho prijateľnú pravdu, a to, že naša výchova sa skladá aj z kopírovania našich negatívnych vlastností našimi deťmi. Mimochodom film atmosférou a pomalým tempom, ako aj ženou v hlavnej úlohe a dvoma deťmi, pripomenie The Others, Aménabar sa v Neviniatkach asi husto inšpiroval. (21.03.2020)