Hyouka

Po posledním dílu Šóšimin Series mě popadla strašná chuť si znovu pustit Hjóku a musím říct, že i po všech těch letech si jí skvěle užívám. Mám rád Orekiho, ta postava je mi tak strašně blízká, že si občas připadám, jako by ke mně promlouvalo mé vlastní já. Protože já nejsem líný, já jen konzervuji energii a když už něco musím dělat, tak to chci mít co nejdřív z krku, abych měl co nejvíc času na sebe a na další konzervování energie. Mám rád i zvědavou Čitandu, je to přesně ten typ dívky, co vždycky znamenal trable a co vás nakonec svojí energií strhne a dokope k tomu něco dělat. Kdo by odolal tomu vražednému pohledu do hlubokých zářících očí plných zaujetí a emocionálnímu „I‘m Curious!“. Naprosto Orekiho chápu, taky jsem potkal pár takových holčin, které dokázali nemožné, donutit mě abych se na 100 % snažil. Chemie ústředního páru mě hodně baví. Stejně tak jí však doplňují i vedlejší postavy, u kterých nemám dojem, že hrají jen křoví, ale do samotného příběhu a řešení drobných i větších každodenních záhad, dokáží i zajímavě přispět. Samotné příběhy také mají své kouzlo, jsou dobře podané, občas se dá jejich pointa i předem uhodnout (i když tentokrát to mám jednodušší, protože jsem seriál už před lety viděl, a tak moje paměť občas zafunguje dřív, než nějaká dedukce) a zase, i když se řeší věci často triviální, je to prezentováno tak, že se u toho vůbec nenudím. Co musím hodně pochválit jsou produkční hodnoty. Animace je výborná, už od prvního dílu mě dokázali autoři překvapit mnohými nádhernými záběry, kdy se například prolíná fantazie s realitou a je to veskrze kouzelné (první setkání s Čitandou, Čitanda jako anděl…). Stejně tak umí autoři používat i různé styly animace, třeba když vám chtějí nastínit nějaký příběh z minulosti. Na anime z roku 2012 zkrátka animace příliš nezestárla, nebo spíš uzrála jako víno (přeci jen Kyoto Animation prostě umělo a umí). Co mi však dělá ještě větší radost je hudba. OST mi zní skvěle plus mám rád i klasickou hudbu a do seriálu o kroužku klasické literatury (kde se paradoxně většinou řeší všechno možné, kromě literární klasiky) bych si nedokázal představit asi ani žádnou lepší. Navíc tady toho Beethovena, Bacha (které jsem v anime poznal, ale jsou tam i další motivy, které bych už bez dohledávání nedal) a další opravdu umí použít, aby ladily do atmosféry jednotlivých scén, které pak tak krásně rámují. Zkrátka i po těch letech je pro mě Hjóka stále 9/10. (17.09.2024)

Houtarou chce svoj život žiť tak, aby ušetril čo najviac svojej energie. Preto ak niečo nemusí urobiť neurobí to a ak musí snaží sa to urobiť čo najrýchlejšie. Akonáhle sa zoznámi s Chitandou v klube klasickej literatúry tak jeho plán minúť čo najmenej energie dostáva obrovské trhliny. Chitanda je totiž dievča, ktorú zaujímajú záhady čo sa stanú na škole kde študujú. Houtarou nedokáže odolať Chitandinému očnému záblesku a uspokojuje jej zvedavosť. Do klubu sa pridajú ešte dvaja členovia Satoshi a Mayaka, ktorý sú priatelia hlavného hrdinu. Záhady sú výborné aj keď sa skoro všetky odohrávajú v školskom prostredí. Hyouka dokáže bohužiaľ zabaviť len týmito záhadami a postupne skĺzava k záhadám, ktoré nikoho nezaujímajú. Postavy sa spolu rozprávajú, ale ide hlavne o riešenie danej záhady. Občas rozmýšľajú nad svojimi povahami a nad tým aké miesto majú v tomto svete. Hyouka skúša použiť pre mňa už videnú temú v anime a to otázku talentu. Niekto ani najväčšou snahou nedokáže prekonať niekoho kto sa len ulieva a je nakoniec lepší. Hyouka si nastavila svoju vlastnú latku príliš vysoko. Obrovská chyba niektorých neskorších záhad je, že sú vykonštruované len aby nejaké boli a netýkajú sa hlavných hrdinov. Kedže je jedno či sa daná záhada vyrieši tak anime stráca dych. Anime otvára vždy nejakú novú tému a potom ju neskôr zabije a nedokončí. Všetky diely síce na seba nadväzujú, ale nedokončujú sa otvorené témy. Hrdinom ako to mám rád vidíme do hlavy, že si môžeme prečítať ich myšlienky (najmä Orekiho). Cítil som aj vývoj jednotlivých postáv. Mne vadí to, že problémy jednotlivých postáv sa neriešia a nejako sa na ne zabúda. Záhady sa síce vyriešia, ale vzťahy a problémy medzi hlavnými hrdinami nie. Interakcie medzi postavami sú tlmené a je to škoda. Prvé záhady, ktoré sa týkali hlavných hrdinov, alebo boli výborne premyslené sa mi páčili (záhada strýka či film). Zmena prostredia či festival už priniesli bohužiaľ nudu bez akéhokoľvek posunu. Načrtnutie už spomínanej témy talentu bolo tiež krátkodobé. Milujem samozrejme takto premyslené príbehy a záhady, ale toto proste nestačí. Za prvú polovicu a milé charaktery som spokojný s týmto anime. (Hodnotenie 3,5) (13.04.2015)

Z na první pohled velmi slabého námětu se vyklubalo nečekaně sympatické slice-of-life anime. Dokonalá animace a voice acting podtrhují maximálně pohodovou atmosféru. Byl jsem zaskočen tím, že onen detektivní námět byl neskutečně povrchní co se týče úrovně "případů", nicméně ta jejich jednoduchost je paradoxně jejich hlavním kouzlem. Jde skutečně jen o záminku pro interakci čtyř hlavních hrdinů a ta je díky záhadně chytlavým dialogům velmi zábavná. (24.06.2013)

Oreki Hotaro je tichý a nie veľmi spoločenský človek, ktorý má rád tajomstvá a záhady. Keď mu staršia sestra odporučí pridať sa do klubu starej literatúry, rozhodne sa tam nastúpiť aj keď nerád. V klube sa zoznamuje s Chitandou Eru a dvojicou známych priateľov z nižšej strednej školy. Pre štvoricu tak začínajú nové kamarátstva, bláznovstvá, záhady a zážitky, na ktoré sa rozhodne nedá zabudnúť.. Celkový dojem: Príjemný, krásne zanimovaný seriál plný lásky, priateľstva, záhad a všetkého, čo veľa z nás v detstve zažilo. No veď kto sa v tom nevidí? :-) . Každopádne je Hyouka veľmi krásne anime s mladými ,,detektívmi", ktoré si obľúbi snáď každý, či už má rad detektivky alebo nie. Aj keď je pravda, že miestami má toto anime nudné a nezaujímavé pasáže, či hluché miesta alebo nedoriešené záhady, či iné okolnosti, rozhodne si to nenechajte újsť. Moje hodnotenie: 76% (06.10.2017)

"Watashi kininarimasu!" Hotaro Oreki, Eru Chitanda, Satoshi Fukube a Mayaka Ibara sa na začiatku školského roka stanú členmi Klubu klasickej literatúry. Namiesto toho, aby čítali a diskutovali o dielach klasikov, sa však venujú riešeniu najrôznejších záhad a tajomstiev, na ktoré vo svojom okolí natrafia. 22-dielne anime z dielne štúdia Kyoto Animation z roku 2012 divákovi prináša pozoruhodný mix, spájajúci v sebe príbeh, odohrávajúci sa viac-menej v školskom prostredí, s odľahčenými dramaticko-kriminálno-mysterióznymi prvkami, pričom mysterióznosť v tomto prípade možno chápať skôr ako tajomstvá, ktorými sa štvorica zaoberá. Na pozadí postupne sa rozvíjajúceho väčšieho príbehu sa každá z epizód zaoberá prakticky iným "prípadom", pričom z kvalitatívneho hľadiska možno nájsť lepšie (zaujímavejšie) a horšie (menej zaujímavé) časti, pričom tými najlepšími sú jednoznačne tie, ktoré sa odohrávajú počas školského festivalu. Viac než samotné prípady sú však v prípade tohto anime dôležitejšie postavy, keďže tie sú "hnacím motorom", vďaka ktorému tento počin pôsobí zaujímavo a príjemne. Hotaro Oreki dokáže napriek svojej snahe o "úsporu energie" zaujať svojimi dedukčnými schopnosťami, neustále zvedavá Eru Chitanda prináša do seriálu dávku roztomilosti, Satoshi Fukube dokáže vždy ponúknuť viac či menej potrebnú informáciu a Mayaka Ibara, ktorá sa snaží získať si Satoshiho srdce, je takisto nápomocná. Hyouka je príjemným, príbehovo ľahším počinom s dobrými hlavnými protagonistami. V náznakoch seriál zachádza aj do romantickej roviny, obzvlášť potom medzi Hotarom a Eruou, ale výraznejšie ju nerozvíja. To však až toľko nevadí a zábavné sú aj tieto náznaky, ktoré sú doplnkom príbehu čoby celku. Veľmi pekné je toto anime aj po vizuálnej stránke. (11.02.2023)