The Green Inferno

Prvních 40 minut bylo nesnesitelných. Nedělo se lautr nic, pokud člověk nepočítá plánování nesympatických individuí, které se chtějí jet do deštného pralesa připoutat k buldozeru. Když se pak konečně hlavní hrdinové dostali do spárů rudochů, kterým vládne docela sympatická šamanka a srandovní mistr popravčí, zdálo se, že se začne blýskat na lepší časy, protože seznamovací porcovačka byla opravdu výživná a já jsem doufal, že podobných chuťovek nabídne film víc. Jenže chyba lávky. Děj se pak přesune do klece, kde se vězni baví sraním, honěním, sebevražděním a dalšími podobnými kratochvílemi, kterými dávají najevo, že jsou to retardovaní idioti neschopní souvislejší myšlenky. Jo, občas nějaká krev vystříkne nebo se natáhne střevo, ale nejedná se o nic, co by budilo silnější dojem. Vše korunuje závěr, ve kterém mě hlavní hrdinka opět přesvědčila, že je totální kráva. Nevím, proč jsem od Rotha vůbec očekával něco kloudného. 30% (24.10.2015)

Pižmový gastrofyzik Jiří by řekl: „Nemáte řidiče buldozeru, dejte tam aktivistu.“, ale tady vaří Zdenda. Sice nám trochu zčernal, v obličeji zežloutl a zmenšilo se mu poprsí, ale je to on. Nabídne v kouři uzené filety z nasoleného aktivisty, aktivistku nadívanou zelím či syrového aktivistu al dente. Popřál bych vám dobrou chuť, ale to by číšníka nesměl dělat Eli Roth. Úvod s masivní letákovou kampaní, cirkusáky a alegorickými vozy zvládl v pohodě, s tím on problém nemá, ale jak už bývá u něho zvykem, nedokázal najít rovnováhu mezi černým humorem a porcovacím gore, které je sice explicitní a odvázané, ale v současné době, kdy je dekapitací a podobných prasáren plný internet, už jen těžko šokuje či vzbudí kontroverzi. Kdyby místo sraní v rohu klece a zkouřeného humoru zapracoval na atmosféře, hned by Zelené peklo lépe dostálo svému názvu i odkazu. U scény mezi závěrečnými titulky jsem nabyl dojmu, že při jejím vymýšlení nějaký peruánský domorodec zaměnil Eliho čelní lalok za vajíčko na hniličku.. (01.12.2015)

Nič pre jemnocitné povahy. Aj napriek tomu, že som film ohodnotil silným priemerom si myslím, že má toho veľa čo ponúknuť. Eli Roth to skrátka vie, hlavne čo sa krvavých scén týka, momentálne podľa mňa v tomto smere patrí k absolútnej špičke. Páčilo sa mi aj, ako tu narábal s postupným charakterovým rozvojom jednotlivých postáv a to až do takej miery, že niektorým ten záverečný masaker divák aj podvedome želá. K tomu treba pripočítať výbornú kameru, super prírodné scenérie a zaujímavý domorodý habitat. Pozorný divák si tiež všimne veľmi šikovne zakomponovanú politickú satiru, iróniu osudu hlavnej postavy alebo čierny humor, ktorý aj napriek nepríjemnej situácii všetkých zúčastnených vo mne dokázal vyvolať úsmev na tvári. Škoda toho konca, ten mohol byť ešte dôslednejší, na to, na čo sa divák mohol po celý čas tešiť vlastne ani neprišlo a spravodlivá satisfakcia tak vyletela von komínom. 69/100 Videné v rámci Horror Challenge Tour. (04.01.2016)

Roth je pokrokový rozprávač - ako prvý v kinematografii ukazuje, že obete väznené v klietke kanibalov sa musia tiež občas vykadiť. A že malé kanibalčatá to môže náramne pobaviť. Nie kvôli tejto scéne je ale Green Inferno malomyselným filmom. Tým je pre scénár - súvislosti, nakladanie s postavami, rádoby “wao” bodka na záver, atď. (27.02.2018)

Tak som sa konečne dočkal. Hommage Eliho Rotha, Talianskemu CANNIBAL HOLOCAUST a prakticky celému tomuto kanibalskému subžánru, ktorý sa v 70´s a 80´s rokoch nakrúcal v Taliansku ako na bežiacom páse je konečne vonku. A aký je? Hlúpy, nelogický, nedesí a pôvodnému filmu nesiaha ani len po päty. Netvrdím, že sa nenájdu miesta, pri ktorých by si divák chcel zatvoriť oči, hlavne pri krájaní, pečení a konzumovaní ľudského mäsa, to bolo nepríjemné, scénka pri ktorom som mal chuť si otočiť hlavu alebo zatvoriť oči, ale ináč ostatné scénky, ktoré chceli vydesiť alebo reálne zobraziť niektoré nebezpečné situácie, skončili nesmiernym fiaskom. Prisahám, že som sa nasmial viac ako pri niektorých komédiách... Pretože scénky ako, hnačka v klietke, útok digitálnych mravcov či masturbácia pre upokojenie alebo útek pred niekoľkými desiatkami domorodcov u mňa vyvolali záchvat smiechu. Nemyslím to metaforicky ale doslova. Ale musím uznať, že príroda bola nádherná a domorodci takisto perfektný,realistickejšie to už ani nemohlo, čo sa týka vizuálnej stránky, vyzerať. Zo začiatku mi nesmierne vadil pomalý rozbeh... Skoro 40 minút trvalo, kým sa niečo začalo reálne diať, čo mi prekážalo ale keď sa na to teraz pozerám spätne, malo to svoj dôvod. Nejde o taký ten survivor horror, kde sa hlavné postavy predierajú hodiny džungľou aby ušli z pred pazúrov kanibalov. Toto je čistokrvná vyvražďovačka, kde, keď sa začne zabíjať, už to pokračuje v 5 minútových intervaloch až do konca. Bez toho dlhého intra by snímka trvala maximálne hodinu. Možno sa nám tvorca snažil priblížiť postavy, nech si ich obľúbime, ale to rozhodne nefungovalo IQ postáv priamoúmerne klesala od začiatku, do konca. Malo to tak obrovský potenciál, avšak všetko pohorelo na rýchlo varenom scenári, podľa môjho názoru. Však som s toho mal pocit, akoby to napísal nejaký scenárista béčkových horrorov za 2 týždne. Sklamaný som. (16.10.2015)