Tichý experiment

Hammer se sice znovuzrodil, ale s ohledem na kvalitu jeho nových filmů si říkám, jestli neměl raději zůstat pohřbený. S výjimkou Woman in Black (která ale vzhledem k režisérovi, jehož měla k dispozici, zůstala také spíše pod očekáváním) nám prozatím servíruje samé průměrné zbytečnosti. A nejinak je tomu v případě The Quiet Ones. On ten film má poměrně pěknou výpravu a celkovou retro stylizaci, režisér se snaží budovat atmosféru ... ale přes všechnu snahu to na mě vůbec nefungovalo a šíleně jsem se nudil. Opravdu, já si nevybavuju, kdy naposledy jsem se u hororu (s nenulovými ambicemi) tak strašně intenzivně nudil. A to není tím, že by se v něm nic nedělo - ono se v něm vlastně pořád "něco" děje, ale tím, jak nezáživně je to celé podané. Monotónní, nevzrušivé, bez rytmu a jakékoli gradace. Nadto s notně opotřebovaným námětem a nezajímavými postavami. Což mi a priori nevadí, pokud to filmaři něčím kompenzují. Tady není nic, jen otravné střídání klasického filmu s dobovými "found footage" záběry. Hroznej vopruz. (22.05.2014)

Bohuzel je to jeden z tech filmu, kde vsechno splyva. Je to mistama dost neprehledne a v jedne chvili se dej zastavi a preslapuje na miste a divak ztraci zajem o nasledujici udalosti. Mistama vas zvuk ohlusi a tak se leknete, ale jinak nas neceka nic co jsme v poslednich letech nevideli nejmene petkrat. (21.05.2014)

Brian je mladým, ambicióznym kameramanom spoločnosti "El Audio Visual Department", túžiacim po jedinej veci. Natočiť film, ktorý zaujme širokú masu ľudí. Jedného dňa ho osloví miestny, univerzitný profesor Joseph Coupland, ktorý ho žiada aby sa podieľal na tvorbe dokumentu, skúmania, mladej, psychicky labilnej Jane Harper. Tá by mala podla profesorových predbežných výsledkov, doposiaľ z neznámych dôvodov, disponovať kinetickými schopnosťami. Napriek tomu, že školská rada experiment vyslovene zakáže, profesor prenajíma starší, opustený dom v rekonštrukcii, aby pokus, raz a navždy dotiahol dokonca. Ako domrviť "skutočný" prípad, aneb repete rubriky "Ako to nespackať". Bolo miestami až smiešne sledovať tie predvídateľné, nefungujúce lakačky, či snahu o budovanie atmosféry (povešaný mackovia na špagátiku? To snáď nemysleli vážne). Až na pár scén v záverečnej 10 minútovke, je "The Quiet Ones" je veľmi nevýrazným snímkom, ktorý napriek snahe o neustále dianie "niečoho", neponúkol nič, čo by som si pamätal. Napínavejšie pôsobí aj reprízovaná "Súdna sieň". Neverím, že toto niekoho naozaj vystrašilo. Kiež by som bol tak zhovievavý ako moji horor kamaráti a rozdával hviezdičky jak karty pri mariáši. No bohužiaľ - 40%. (26.06.2014)

Strašne nudná záležitosť. Najradšej by som dal iba 20%, ale nebolo by to fér, lebo v živote som videl už stovky ešte horších a ešte nudnejších hororov – hoci sa tomu ťažko verí, viem. Na Tichom experimente navyše je zopár vecí, ktoré sa dajú oceniť. Napríklad to, že nejde o bezmyšlienkový slasher, ale o komorný horor s dôrazom kladeným na atmosféru. Poteší tiež Jared Harris v titulnej úlohe, hoci nehrá nič moc postavu. Niekoľko scén je znepokojivých a mierne strašidelných. Čiže nie úplný prúser. (03.02.2017)

The Quiet Ones ma v podstate oslovil iba prostredím, v prvom rade na univerzitnej pôde a neskôr v tmavom nepríjemnom baraku. Tiež ma oslovil atmosférou - nehovorím však o atmosfére v podobe napätia, strachu a podobne (tá bola veľmi dlhý čas na nule, následne trošku gradovala, no len jemne), ale skôr o atmosfére vyplývajúcej z prostredia, hercov a roku (taká tá typická chladná, strojená, nevrlá britská atmoška, tá sa mi vždy páči). Čo sa týka námetu na film - v prvej polhodinke mi nejak nešlo do hlavy o čo vlastne tým ľuďom ide, potom som si to poskladala a príbeh ma nezaujal (hoci vyvrcholenie ohľadom Evey celkom ušlo). Film stavia prevažne na atmosfére (ktorá ako som povedala nedokázala vzbudiť napätie, či strach) nie na krvavých alebo šokujúcich záberoch. Ako celok ma The Quiet Ones bohužiaľ veľmi neohúril. (29.09.2014)