Zámecká zrůda

Spleť lovecraftovských motívov, takmer dramatickej antickej dejovej výstavby, komornej rodinnej tragédie, závoja temnej minulosti a pôsobivých hororových propriet v technickom televíznom béčku s úchvatným zámockým geniom loci. V prvej polovici dominuje práve ona tragická rovina rozpadajúcej sa rodiny, ktorej hlavou je John Reilly, brilantne stvárnený Jeffrey Combsom. Prenasledujú ho jeho vlastné skutky - autonehoda, za ktorú je zodpovedný, a pri ktorej nešťastne umrel ich malý syn, a dcéra oslepla. Jeho vzťah s manželkou je v troskách a jeho vnútorní démoni postupne nachádzajú svoju materiálnu podobu v alkohole a prostitútke, s ktorou je žene neverný. Na druhej strane je rovnako temná minulosť zámku, v ktorom sa skrýva jej odkaz - dlhé roky týrané, zdegenerované monštrum väznené medzi štyrmi stenami chladnej cely ("Nešťasten ten, komu vzpomínky na dětství přinášejí jenom strach a smutek. Ubohý ten, komu se při pohledu do minula vybavují pouze hodiny osamění v rozlehlých a ponurých komnatách se zahnědlými draperiemi a tísnivými řadami prastarých knih…" - H.P. Lovecraft : Vyvrženec), niekdajší člen rodiny, na ktorom si vojvodkyňa kruto vybíjala svoju vlastnú nenávisť zmiešanú s nešťastím a tragicky nenaplnenou láskou. Keď monštrum uniká, čelí konfrontácii s realitou - svojmu odrazu v zrkadle, ktoré mu odhaľuje jeho znetvorenú podobu (motív sebauvedomenia si vlastného hrozivého výzoru je dominantou Lovecraftovej poviedky, ktorú vyššie citujem). Tým sa jeho osud prepája s Johnovým - aj on je svojim spôsobom monštrum, ktoré zapríčinilo smrť nevinného dieťaťa a druhé obralo o šancu na plnohodnotný život. Tieto motívy sa ďalej prepájajú, keď netvor, absolútne vymknutý spod kontroly, ktorá so smrťou vojvodkyne zanikla, započne sériu brutálnych vrážd. V jeho konaní sa však dajú badať príznaky ambivalentných motivácií - sprvu akoby sa svojimi činmi snažil ochrániť rodinu, prebývajúcu na zámku; zároveň je však poháňaný fyzickou, sexuálnou túžbou a zúfalým hľadaním lásky. Medzitým sa John pod vplyvom navracajúcich sa spomienok na mŕtveho syna dostáva na pokraj šialenstva, čím vytvára paralelu medzi besnením netvora a vzostupným chaosom v jeho mysli. To všetko spolu maľuje hrozivý portrét rodinnej histórie, poškvrnenej zradou, neverou, nenávisťou a, nakoniec, ako to v správnom horore má byť, aj krvou. Americko-talianska koprodukcia bohužiaľ neuchránila film pred lacným televíznym vizuálom a Bandovou hudbou, ktorá kolíše medzi pár pôsobivými motívmi a komickými, nepríliš dôstojnými melódiami, ktoré do scén príliš nezapadajú. Naopak, veľkým plusom je prostredie zámku a atmosféra, ktorú filmu prepožičiava, spolu s pomaly gradujúcim dejom až do šialenej záverečnej 35-minútovky, kde o detailné, skvele vyvedené gore rozhodne nie je núdza. Posledných 20 minút však bohužiaľ stvrdzuje status béčka hojnejším výskytom nelogického konania postáv (keď už tretí človek odchádza po jeden pohár vody bez toho, aby mu to prišlo krajne podozrivé a znepokojivé, začína to byť skutočne komické), čo je obrovská škoda, pretože v opačnom prípade by som vďaka, mimo vyššie spomínaných plusov, vynikajúcemu obsadeniu, skvelej maske samotného netvora a príbehu vychádzajúceho naďalej i z iných Lovecraftových diel šiel bez problémov na plný počet. Som však i tak veľmi príjemne prekvapený. 85% (24.10.2014) (méně) (více)