Ten chlap je magor!

Je to celkom dobrá kriminálna dráma od Takeshiho Kitana. Má dosť dobrý príbeh o drsnom detektívovi, ktorý má kvôli svojim nekomprimisným metódam neustále problémy s nadriadenými, čo ho ale aj tak vôbec netrápi, keďže autority ho nezaujímajú. Práve získa nového kolegu a začne riešiť prípad vraždy drogového dílera, ale čoskoro si uvedomuje, že s tým súvisí celá zločinecká organizácia, no aj tak túži dostať hlavne vraha, kvôli čomu je schopný urobiť čokoľvek. Spracovanie sa mi páči, už od úvodnej sekvencie som vedel, že toto bude presne pre mňa, síce celá tá kriminálna línia nepôsobí až tak dobre, ako by mohla, keďže vyšetrovanie je tu podané predsa len trochu jednoduchším štýlom, ale v rámci tohto filmu s tým nemám problém. Celý film stojí v prvom rade na samotnej postave detektíva, ktorá je skvelo zvládnutá, zločincov nadovšetko neznáša a tak rád používa násilie, ale k tomu aj ten jeho arogantný prístup, spôsob, akým jedná s kolegami, sestrou a podobne, toto ma veľmi bavilo a situácií tohto typu je tu plno. V druhej polovici to ešte osvieži výborne zvládnutá chémia medzi ním a zabijakom a k tomu ešte ten vydarený nekompromisný záver, bavil som sa skutočne dobre. Spokojný som aj po stránke akcie, samozrejme nejaká výrazná akcia sa tu moc čakať nedá, je hlavne v štýle tohto žánru, ale aj tak ma všetky tie naháňačky, alebo mlátenia podozrivých bavili. Herecké obsadenie je na tom dobre, Takeshi Kitano si to celé zobral pre seba a je tu skutočne výborný, ale sadli mi aj všetky vedľajšie a záporné postavy. S réžiou a technickou stránkou som spokojný, príjemná vizuálna stránka, ale hlavne tá atmosféra, ktorá sprevádza väčšinu Kitanových filmov. Kitano už svojim prvým plnohodnotným filmom nastavil úroveň dosť vysoko a jasne ukázal, akým smerom sa bude jeho kariéra uberať, takže som rozhodne spokojný. 76% (02.09.2013)

Výskyt chlpatého mikrofónu v obraze či jeden desne neprofesionálny strih (pohovor u šéfa) sa dá ospustiť, Kitano sa tu učil režírovať :-) Pohodové tempo fimu, ktoré hlavná postava symbolizuje chodením po meste, je adekvátne k prehladnosti zápletky a orientácii medzi postavami. Violent Cop je jednoduchá krimi s tradičnou žánrovou story, ale netradičnou hlavnou postavou. Tá je jej alfou a omegou, vytvára 80% divákovho pôžitku z filmu, robí ho osobitým. Kitano vytvára postavu, ktorá v tvári neprejavuje žiadne emócie a jej reakciou na okolie je buď ignorácia, alebo útok. Postavu, ktorá úspešne uživí tucet ďalších filmov s ním a zadefinuje nový kult osobnosti. Ak vám tento kult nič nehovorí, na štyri hviezdy tu zabudnite. (22.01.2012)

Takeši Kitano ve své první režii představuje špatného poldu jménem Azuma, který běžně kašle na svoje povinnosti, pujčuje si od ostatních peníze a nevrací je, hraje hazardní hry a neposlouchá rozkazy. Když ale dojde na chytání zločinců, tak se nebojí podezřelé zmlátit tak, aby se sami šli přiznat nebo zločince rovnou přejet při jeho zatýkání. Násilná povaha Azumy se projevuje prakticky ve všech činnostech, které provádí, což z první poloviny filmu dělá docela komickou parodii na dirty harryovské poldy, protože Azuma se slušně chová jen ke své sestře a k lidem od kterých chce peníze. Od začátku vyšetřování nového případu spojení drog a vražd se ale příběh pohybuje spirálou stupňujícího se násilí až k velmi brutální variaci na příběhy o pomstě a druhá polovina filmu už neobsahuje prakticky žádný humor. První kitanův film se nezaobírá zrovna nějakou velkou životní pravdou krom té, že dva se perou se stupňující se intenzitou zatímco třetí se na konci dost cynicky zasměje, ale i přes očividné začátečnictví v režírování filmu je to dost zdařilý a zábavný snímek, který navíc dokáže překvapit jak hlavní postavou tak samotným vývojem příběhu. Už v prvním filmu ale člověk může vidět ty klasicky kitanovské absurdní vtípky a s příběhem nesouvisející komické záběry a scénky jako v tomto filmu třeba prvňáci házející plechovky z mostu na loď a nebo Azumovo setkání prakticky s jakoukoli vedlejší postavou. Takže určitě za to violent cop stojí. (04.12.2010)

Poměrně nevyzrálý kousek o násilném policajtovi, který trošku prohrává v půtkách s psychologickým prokreslením jednotlivých postav a zbytečně pracuje s liniemi, jež nejsou pro samotný film zas tak podstatné a jejich vyústění je navíc jasné na míle dopředu (sestra). I ten přechod od karikatury buddy movie k pomstě osamělého vyděděnce působí nakonec přece jenom dost tendenčně a celá tahle ceděná poetika bijící se s násilným baletem postrádá velký kus mistrovy pozdější režijní sevřenosti. (21.12.2005)

Myslím si, nie, dokonca som o tom priam presvedčený, že Takeši Kitano, si svojim「režisérskym debutom」, mimochodom nastavil latku tak hodne vysoko, až som z toho mimoriadne prekvapený, čo mi vlastne jeho Ten muž, pre zúrivosť, rovno popod nos naservíroval, čo ma tentoraz mierne vyviedlo z rovnováhy, keďže je miestami táto obzvlášť násilná, brutálna a surová snímka, v niektorých momentoch (scénach) až tak extrémne nepredvídateľnou, že si za to tento režisér a herec v jednej osobe, jednoznačne zaslúži palec nahor, nakoľko si v tomto prípade vôbec nekládol servítku pred ústa, čo inými slovami znamená predovšetkým to, že divák môže čakať od tohto drsného thrilleru úplne čokoľvek, a vedzte, že je tomu presne tak! • V jadru recenzie by som sa chcel najskôr venovať iba tomu, čo mi v podstate tento počin priamo pripomínal: „Povedzme niečo v priamej kombinácii legendárneho Serpica, čo sa teda týka toho skorumpovaného, prehnitého systému a rovnako aj celkovej formy v podobe drsných, francúzskych, kriminálnych príbehov, aké trebárs nakrúcal renomovaný filmár Jean-Pierre Melville s Alanom Delonom v hlavnej úlohe, ktorému by vskutku tento inšpektor Azumi, akoby hneď z oka vypadol”. • Skrátka, film by sa mohol zároveň pochváliť, či dokonca popýšiť i veľmi silným antagonistom v podaní Kiyohiroa, ktorého stelesnil japonský herec & hudobník - menom Hakúrju, pričom môžem popritom tiež podotknúť i to, že sa to zrovna pri jednotnom čísle vonkoncom nekončí, pretože ďalší, temní prisluhovači, sú schovaní niekde za rohom, odkiaľ sa kľudne môžu znenazdajky vynoriť, keď to daná postava ani neočakáva, no vždy sa stane to, čo človek najmenej očakáva. • A na samý záver snáď môžem dodať sotva len to, že sa po skončení tohto filmu, cítim stále akosi mizerne, či skľučujúco, a tak by sa dalo celkom povedať, že tvorca predsa splnil svoj konkrétny účel v tom rozsahu, že ma svojim prístupom nenormálne šokoval, a pritom sa jedná iba o debutový príspevok na poli hraného, celovečerného filmu, ktorým sa posunul razantným krokom vpred, a čo mi potom ešte ponúknu i jeho nasledujúce, filmové lastovičky...? Dokáže sa prekonať? (29.04.2023)