Jen 17

Podľa popisu to vyzeralo naozaj veľmi lákavo a perspektívne, no po skončení filmu si môžem bohužiaľ povedať asi len to nepopulárne "čakal som určite viac". Prvá polka filmu je vlastne dokola len a len o tom istom... a dokonca aj tak z nepochopiteľných príčin, ktoré si napokon človek môže jedine domýšľať (a napriek tomu nechápem čo vedie niekoho k tomu aby sa predával, obzvlášť keď nepociťuje finančnú tieseň). V polke prišiel síce určitý zlom, od ktorého sa príbeh konečne rozvíja aj do iných rozmerov, ale ani tu dej nebol nijako obzvlášť pozoruhodný. To vykreslenie počas 4 ročných období síce dávalo nejaký zmysel, ale aspoň na záver som očakával, že celé sa to vystupňuje k nejakému zmyselnému vrcholu. Ale nič... Nebyť odvážnej Marine Vacth a niekoľkých pekných piesní, tak by som bol už vážne sklamaný. Takto je to u mňa aspoň na 2*. (13.01.2014)

Civilné, ticho plynúce, Ozon mi nenúti žiaden názor. Sprostredkuje príbeh, na ktorý si utvoríte názor sami. Nezameniteľne jemná atmosféra, na ktorej majú veľký podiel nádherné francúzske piesne a očarujúca Marine Vacth, ktorej vďaka úžasnému nevinnému pohľadom stačili aj tie priemerné herecké schopnosti. Chcela som ísť s hodnotením vyššie, no po 95 minútach som nedostala to, čo som očakávala najviac - drámu, emócie, nejaké silné vyústenie. Ako všetko nenápadne začalo, tak nenápadne aj skončilo. (20.03.2016)

Nuž, taktiež forma zárobku. Neviem čím to je, ale zatial čo som videl film o nynfomanka, tak bol z francúzskej dielne. Čajka si niečo vyskúšala, chcela viac, zapáčilo sa jej to a už to išlo. Nie nadarmo sa hovorí, že kto ochutná niečo lepšie, do horšieho už nechce ísť. Pekne vystavaný dej, s pútavým úvodom do deja, zlomom, úpadkom a sľubný, záverom. Nie nejak zbytočne naťahované, ale bez väčšej emočne vypätej scény, ktorá mi tam jednoducho chýbala. Nezvrhlo sa to, postavy ostali v medziach scenára, možno ten záver bol prekvapivejší ale rozhodne nie neočakávaný. Ako bolo povedané, experimentovala. A mala chuť v tom aj pokračovať. Je to len o psychológií a ponímaní toho, čo je správne a čo nie v danú chvíľu. 3 z 5 (09.06.2014)

Unáhlené závěry musejí stranou. Na první pohled neškodný evropský zástupce, který na půl druhou hodinku hravě zaměstná divákovy smysly. Velkou zásluhu na tom má představitelka hlavní role příliš krásné prostitutky, svůdná a přesvědčivá Marine Vacth. Třiadvacetiletá herečka balancuje na hranici dětství a dospělosti, nudí se a neví, co s právě objevenou sexualitou. Vydá se tak hodně netypickou cestou. Stále zajímavý tvůrce François Ozon svůj melancholický portrét staví tak, že umožňuje pochopení z různých úhlů pohledu. Odsoudit zasněnou dívku nebude snadné. Pochopit také ne. S látkou Ozon pracuje obratně, protože dívčiny pocity a stavy si dokážeme z letmých náznaků domyslet. Samotný francouzský „znalec žen“ nicméně mohl „vysvětlovat“ v některých pasážích víc. Proto se v závěru nelze ubránit pocitu, že se drží v překvapivě mělkých vodách. I tak mi výsledek stačil. (15.01.2014)

"And then I imagine going into the village, and up into the inn and taking into my bed any men that come there-crude men, big men, old men, boys. Just lying there and taking them one after another, and feeling some magnificent triumph in it, some absolute release without a thought of what happens to your father or your brothers, whether they are alive or dead. In that moment I am purely myself. I belong to no one." Gabrielle de Lioncourt. M83, strach zo slobody, neznesiteľná ľahkosť bytia teenagerskej krásy a film ktorý hovorí o ženskej sexualite viac než stohy spisov Dr. Uzla. 9/10 P.S. Fascinuje ma ako si tu málokto uvedomuje, že toto vôbec nie je film o prostitúcii a nedostatku peňazí... (01.07.2014)