Režie:
Damián SzifronScénář:
Damián SzifronKamera:
Javier JuliáHudba:
Gustavo SantaolallaHrají:
Darío Grandinetti, María Marull, Mónica Villa, Diego Starosta, Héctor Drachtman, Rita Cortese, Julieta Zylberberg, César Bordón, Leonardo Sbaraglia (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Šest divokých historek spojuje téma drobných i větších nespravedlností a křivd, kterým se člověk nemůže bránit, nechce-li překročit hranice zákona či dobrých mravů. Čeho je ale moc, toho je příliš. V různých situacích se hrdinové filmu dostanou do bodu, kdy už jim dojde trpělivost. Vezmou věci do svých rukou a s lidskou malostí, byrokracií či vypočítavostí si to vyřídí s intenzitou rozzuřeného zvířete. Černá komedie koprodukovaná bratry Almodóvarovými si podmanila diváky festivalu v Cannes i Karlových Varech. Není divu. Nervy totiž můžou rupnout každému a pocity hněvu jsou stejně univerzální jako uvolňující účinek smíchu, který se dostaví při každém z šesti překvapivých rozuzlení. (Aerofilms)
(více)Videa (8)
Recenze (908)
Kdysi jsem navštívil psychiatra a se znepokojením se ho ptal, jestli jsem v pořádku, pokud dnes a denně čelím čím dál tím intenzivnějším tužbám zakroutit svým potomkům krky. Ujistil mě, že to patří k údělům téměř každého rodiče a má to taky. Jemu prý pomáhá alkohol a když už nebudu vědět, kam dál, místo sečných, bodných a střelných zbraní je lepší vytáhnout nějakou kuličku a žmoulat ji v dlaních do úplného uklidnění. Hrdinové argentinských filmových povídek ke smůle své či svého okolí kuličku nepoužívají a svým emocím dávají plný průchod okořeněný typickým jihoamerickým temperamentem. Tuhle černou komedii, která se dívá na neduhy společnosti a lidské slabosti s jízlivým nadhledem, považuju za nejpříjemnější filmové překvapení roku 2014. S humorem Divokých historek jsem se tak nějak ztotožnil a především hrdinovi první povídky závidím jeho nekompromisní tah na branku, protože jen málo z nás má schopnost tak dokonale věci dotáhnout do konce. Ze 6 povídek jich 5 považuju za vysoce nadstandardních, jedna poněkud nezapadá do poetiky a humoru celku a buď měl scénárista trochu přidat na nadsázce a komediálním vyznění, nebo ji měl vyřadit úplně. Ale to nic nemění na faktu, že i tenhle kousek o zkorumpovanosti systému jsem si užil, byť jinak než u těch ostatních. Celkový dojem: 90 %. ()
Konečne po dlhej dobe vynikajúca čierna komédia, bavil som sa ako už dávno nie. Užil som si všetky poviedky a keby nebolo dvoch slabších (potkaní jed a ponuka) tak s prehľadom idem do plna. Ale aj tak som na vážkach medzi 4 a 5 hviezdami, pretože tie zvyšné boli extra super nátresk, ďaleko prevyšujúce všetko, čo som od tohto snímku očakával. Všetky historky spája satirický pohľad na spoločnosť ako celok, prípadne sa zameriava na jednotlivca a jeho zlyhania, pričom spôsob spracovania a priblíženie týchto tém divákovi je neobyčajne zábavný a inteligentný. Toto proste treba vidieť. 89/100 ()
Po skúsenosti so Szifrónovým filmom by som mal zrejme prehodnotiť poznámku pri Jarmuschovom Coffee and cigarettes v zmysle, že jednotný režisér poviedkového filmu dáva istotu udržania akej-takej latky. Nájsť podobne nevyrovnaný film by znamenalo vyhlásiť medzinárodné pátranie. Úvodný "Pasternak" (90%) funguje ako skvelá ironická anekdota s takmer do dokonalosti obrúseným finále a intertextuálnym vtipom pre znalcov literatúry. Už nasledujúce "Las Ratas" (Potkany, 40%) však skĺzava do umelej kŕčovitej repetície a dostavuje sa neblahý dojem sledovania prostoduchej telenovely, oboznámenej s termínom "spoločenskej kritiky" len z veľkej diaľky. S tretím "El más fuerte" (Najsilnejší, 100%) sa však film ešte mohutnejšie navracia do brázdy dômyselnej satiry a dokáže presvedčiť o reálnosti situácie, ktorú dynamicky vyhrotí do brilantnej pointy a privodí tak predčasný vrchol, ku ktorému sa už po zvyšok stopáže ani nepriblíži. Nasledujúce "Bombita" (Bombička, 40%) je len smutným vykonštruovaným pokusom, ktorý padá na hlúpo zvolenej modelovosti a skutočné nešvary banalizuje, zatiaľ čo nám predostiera hrdinu na míle vzdialenému všednosti, s ktorým sa nemožno identifikovať, pretože je sám problémom. "La Propuesta" (Ponuka, 60%) sa ešte snaží navrátiť do koľají civilnosti a jej protagonistu možno dobre pochopiť; čo jej podlamuje nohy je predovšetkým záver, podtrhávajúci agitujúce vyznenie. Posledné "Hasta que la muerte nos separe" (Kým nás smrť nerozdelí, 80%) sa utrháva z reťazí, ale rozpútané peklo vyznieva mierne do stratena, čo vynahrádza pre mňa napriek všetkému nečakaný a úsmevný záver. Zaokrúhleným aritmetickým priemerom (mínus 5%, strhnutých za rozpačitosť celého tvaru, skrývajúceho sa za jednotnú koncepciu): 65% ()
Skutočne neskutočné, ako sa dajú poňať príbehy obsahujúce prvky čierneho humoru. Originalita sa v tomto prípade nezaprie, len nerozumiem tomu, z akého dôvodu, keď som doslova fanúšikom takéhoto druhu vtipu, som sa ani raz nezasmial. Teda ak sa neráta úškrn. "Wild Tales" mi rozhodne prišiel skôr ako polodokonalá, smutná, frustrujúca dráma v ktorej sa hlavné postavy cudzím pričinením, či vlastnou hlúposťou dostávajú do úplne bezradných situácií, než film, ktorý by mal mimoriadne pobaviť. Alebo som len skrátka nebol vhodne emocionálne naladený a tak ma ponúknuté prvky humoru minuli na 100 honov. ()
Sestava několika filmových povídek, které spojuje pouze téma a to spíš formálně,někde je víc grotesky, někde zas není humor vůbec, ale vzhledem k faktu, že povídkových filmů je jako šafránu a ještě je méně těch dobrých, asi se to nedalo udělat o moc líp. Jen škoda, že poslední dvě povídky byli příliš dlouhé, kratší stopáž by pomohla. Během psaní tohoto komentáře chcípla jedna moucha. Prostě mi přistála na klávesnici a zřejmě pošla stářím. Budiž ji odpadkový koš lehký ()
Galerie (93)
Zajímavosti (13)
- Film bol natočený v priebehu 8 týždňov. (Laslo)
- Když řidič Audi bere z kufru nářadí na výměnu kola, v odrazu levého světla lze vidět dva členy štábu. (imagoo)
- Jedná se již o třetí film s Ricardem Darínem (Simón), který byl nominován na Oscara. Další dva filmy Syn nevěsty (2001) a Tajemství jejích očí (2009) jsou rovněž z Argentiny. (KidWithGun)
Reklama