Pád Londýna

Pád Bieleho domu bol jeden z mála súčasných amerických akčných filmov, ktorý sa mi skutočne páčil, po dlhej dobe zase správny akčný film, ktorý vo všetkých ohľadoch akoby vypadol z prvej polovice deväťdesiatych rokov a to vrátane rozpočtu. Takže sa bolo na čo pozerať, stal sa pre mňa prakticky klasikou, ktorú som si už viackrát pozrel a od tohto pokračovania som čakal vlastne to isté, no už tak spokojný nie som. Na prvý pohľad je všetko tak, ako aj má byť, tú úvodnú zoznamovaniu fázu som si užil, keďže hlavné postavy, ktoré som si už obľúbil z prvého dielu zostali totožné, atmosféra je presne v mojom obľúbenom štýle a aj tá zápletka je bez väčších výhrad, aj keď predsa len dôveryhodnosťou je na tom ešte podstatne horšie, ako prvý diel, hlavne tou následnou absenciou bezpečnostných zložiek. No keď sa to už naplno rozbehne, paradoxne ma to už pomaly prestávalo baviť. Tempo je síce mimoriadne svižné, ale práve priamočiarosť je tu rozhodne jeden z hlavných problémov. Tu už hodinu akcia strieda akciu, čo síce znie celkom dobre, ale skutočne by som uvítal aj trochu toho deja. Zatiaľ čo prvý diel bol prepracovanejší, dianie v Bielom dome pomaly gradovalo a hlavný hrdina plnil rôzne úlohy, čo mi naplno vyhovovalo, tak tu už ide len o to zabíjanie teroristov a navyše bez správnej gradácie, takže už ani tým postavám som nedokázal až tak fandiť, než predtým. Čo sa týka akcie, platí tu očakávané všetkého viac, než predtým, s čím bežne nemávam problém, ale tentoraz to filmu skôr ublížilo. Kladov je tu dosť, vizuálne je to v poriadku, či už efekty, ale aj prehľadnosť, po stránke rozmanitosti si tiež nemôžem sťažovať, keďže nechýbajú súboje, prestrelky, likvidácie, naháňačky a ani rôzne deštrukcie, eRkový rating je vždy veľkým kladom a aj výber prostredí mi vyhovoval. Ale celkovo mi to už jednoducho prišlo príliš prehnané. Samozrejme ani prvý diel nepatril práve medzi najrealistickejšie akčné filmy, ale stále sa to dalo v rámci možností tolerovať, hlavný hrdina útočil prevažne na dvojice a väčšej skupine čelil iba ak to bolo nevyhnutné a vždy s využitím momentu prekvapenia, pričom sa často dostal do väčších problémov a smrti unikol len tesne. takže sa tomu v rámci možností dalo celkom veriť. Ale tu už len bez štipky napätia až do konca stereotypne likviduje protivníkov a je mu úplne jedno, či sú dvaja, alebo dvadsiati, takže už mi to pripomenulo skôr počítačové hry na najnižšej obtiažnosti. Preto som si už ani tie početné prestrelené hlavy a brebodnuté hrdlá neužíval tak, ako predtým. A tak po akčnej stránke ma zaujalo len pár celkom kvalitných deštrukcií, aj keď blockbusterom, ktoré sa na ne zameriavajú očakávane nemôžu konkurovať a hlavne ten doslova sadistický prístup hlavného hrdinu. Scéna mučenia dvojice zajatcov z prvého dielu tu bola niekoľkokrát prekonaná a práve na tieto scény si z tohto filmu budem dlhšie spomínať, to tu bolo rozhodne najzábavnejšie. V rámci obsadenia samozrejme nesklamú Gerard Butler a Aaron Eckhart, ale z nových postáv ma už potešil len Colin Salmon, ako šéf Scotland Yardu, zvyšok vrátane záporákov za moc nestojí. Takže ani Londýn v plameňoch nie je vyslovene sklamanie, celkom ma to bavilo, ale klasikou, ako prvý diel sa u mňa určite nestane, keďže zatiaľ čo pri ňom som si najviac spomínal na moje obľúbené Prepadnutie v pacifiku, tak pri tomto pokračovaní zase skôr na pre mňa vlažného Johna Wicka. 63% (15.05.2016) (méně) (více)