Kam se poděla sedmá rota?

Áno, pobavil som sa, ale zas nie tak ako som čakal. Skutočne vtipných scén je minimum, skôr sú tu sympatické a výrazné postavy s vtipným vystupovaním. Celý čas som mal dojem, že sa film nevie rozhodnúť či chce byť vojnovým filmom alebo komédiou a tak nie je ani jedným. Citeľne mi chýbala tiež gradácia a určité smerovanie filmu - je to len súbor úsmevných príhod, ktorý po pol druhej hodine náhle skončí. 6+/10 (21.08.2011)

Žánr válečné komedie je pro mě záhadou. Tak buď byla válka strašlivá událost, naprosto tragická etapa dějin, při které zahynuly miliony lidí a celý svět utrpěl obrovské a nevyčíslitelné škody a mělo by se k ní přistupovat vážně, a nebo to byla děsná prča a švanda a natáčet o ní veselé taškařice je tedy naprosto v pořádku. Snad by mělo platit jedno, nebo druhé. Ovšem je vidět, že v téhle naší fantasy realitě jdou oba protiklady skloubit jako po másle. (03.01.2021)

Ve svem hodnoceni se shoduju se svymi rodici - Francouzi si z druhe svetove valky (a zejmena sami ze sebe) dokazi udelat legraci. At uz jde o Sedmou rotu nebo Velky flam s de Funesem. Nejen ze jsou tyto filmy vtipne, ale jejich humor je nekdy pekne kousavy (v pripade tohohle filmu scena s prodavacem), a proto prezily i svoji dobu. Jen skoda, ze tahle doba velkych francouzskych komedii uz skoncila... Anebo ne? (21.08.2011)

Ústup v týlu nepřítele, nebo čtyřčlenné kleště? Francouzi se s těmi 6 týdny ponížení vyrovnávají po svém, třeba humorem s občasnou střelbou do vlastních řad. Co na tom, že Němci jsou tu takoví idioti, že kdyby se jim ve Vítězném oblouku zasekl tank, zrušili by tažení a vrátili se do Berlína.. Možná jsem čekal něco víc sofistikovanějšího, ale oproti našemu „Stůj, nebo se netrefím!“ je to pořád neuvěřitelná hlína.. (16.01.2017)

Najprv som sa vskutku dôkladne zoznámil s dvomi [ne]obyčajnými francúzskymi [jeden ale s talianskymi koreňmi] rádovými vojakmi: Pithivierom v podaní Jeana Lefebvrea a konkrétne i s Tassinom v podaní Alda Maccionea, na ktorých v podstate i [ne]priamo dohliadal hlavný seržant [v civile ako povedzme vedúci železiarstva] Chaudard v podaní Pierre Mondyho, a snáď až následne potom sa im do cesty ["konečne"] prikmotril aj istý poručík / letec: Duvauchel v podaní akéhosi Érika Colina, kedy zrovna toto »vtipné kvarteto«, sa nachádzalo nielen na akejsi križovatke pred nemeckým Wehrmachtom, ale zároveň sa taktiež i vehementne pokúšalo s touto nepriaznivou situáciou aj niečo patričné urobiť; skrátka: 7. rota zo 106. spojovacieho pluku, sa teda i čochvíľa hneď ocitne v absolútnom nemeckom zovretí, a k tomu i pomerne dosť rýchlom zajatí, keď práve týchto troch, resp. štyroch protagonistov, môžeme kľudne považovať za jedných zo šťastnejších, ktorí sa i napriek tomu častejšie ocitali v hodne nezávideniahodných situáciách s mimoriadne pozoruhodným nadhľadom. • A síce sa predsaže niektorý herec z tohto vydareného [francúzskeho] obsadenia [neprezradím ale ktorý presne], napokon akosi príliš nepohodol s ústredným režisérom: Robertom Lamoureuxeom; dokonca stelesňujúci i jednu z ozaj maličkých úloh [plukovníka Blancheta] v tomto komediálne ladenom titule, odohrávajúcom sa v roku 1940, a nakrútenom v roku 1973 [premiéra prebehla 13. decembra], čo je vlastne už pred rovným polstoročím + takmer tromi týždňami ako extra naviac, čím som chcel totižto maximálne iba podotknúť, že to medzi nimi ani nebolo prílišne poznať [rozbroje pred kamerou sa zrejme museli i na chvíľu zase odložiť!] , pričom v druhom dieli sa už tento predstaviteľ bohužiaľ neobjavil, čomu sa ani nečudujem, keďže si tentoraz nejako zvlášť ne[po]rozumel s «hlavným vedúcim». • Túto skutočnosť som sa mimochodom dozvedel až po mojej osobnej projekcii s tým, že mňa táto sympatická jazda priveľmi [po]bavila a nič podstatné ma na nej ani ne[vy]rušilo, t.j. užíval som si množstvo trefných gagov zo strán hereckých predstaviteľov, najmä prostredníctvom J. Lefebvrea, ktorý takpovediac úplne zatienil celý zvyšný ansámbel, ale napríklad už medzitým spomínaný Talian: A. Maccione, mu zvyčajne veľmi zručne sekundoval. • Moje očakávania, priznám sa, boli spočiatku nadmieru mizivé, no každou ďalšou uplynutou scénou, ma táto atmosféra čoraz intenzívnejšie pohlcovala, až by som normálne povedal, že ani nechýbalo nadmieru veľa k maximálnemu hodnoteniu! (03.01.2024)