Příchozí

Arrival je nápaditý "mindfuck", aký tu už dávnejšie nebol, a presne typ filmu, kôli ktorému rád chodím do kina. Priznám sa, že pozitívne recenzie boli tak silné, že som dosť veľkú časť filmu čakal, kedy príde ta očarujúca gradácia, ktorú všetci popisovali. Ona prišla, ale v o dosť skromnejšej, a minimalistickejšej podobe, než som na základe predpoveďe očakával. Nič to ale nemení na tom, že je Arrival svetlým bodom v aktuálnej tvorbe kinematografie, nakoľko filmu a jeho tvorcom o dosť viac záležalo na forme, inteligencii a hodnotách, než na mainstreamovej konzumnosti a akčnosti. A trafili sa do čierneho, pretože toto je presne formát "mainstreamového zajtrajška". (ktorý začal Inceptionom, a verím, že bude pokračovať podobnými pokusmi, akým je Arrival) (02.12.2016)

Denis Villeneuve je dlhodobo zárukou vysokej kvality bez ohľadu na žáner, tentoraz si dokonca vybral nielen môj obľúbený žáner sci-fi, ale aj tématiku, mimozemskú inváziu a síce to nedopadlo presne podľa mojich predstáv, za čo ale mohli skôr len moje príliš vysoké očakávania, ale aj tak sa to vydarilo. Už úvodná civilná sekvencia má také čaro, že som bol z filmu úplne nadšený, ale predsa len sa musí vydať iným smerom. Poteší, že sa na nič nečaká a tak už po chvíli nastane mimozemská invázia a začne hlavný dej a tu sa tomu ani nemá moc čo vytknúť. V sci-fi žánri nepotrebujem žiadnu akciu, práveže mám rád tieto rozumnejšie žánrovky, ktoré sa na to snažia pozerať vedecky a čo najrealistickejšie. Postaviť film na hľadaní spoločnej komunikácie je síce dosť odvážny nápad, toto má najhlavnejší priestor a na prvý pohľad to ani nepôsobí až tak atraktívne, ale mňa to aj tak dosť bavilo. Je to zaujímavé, s menej výraznou, ale aj tak ideálnou gradáciou, aj keď sa mi v jednom momente zdal ten skok až moc veľký a už sa vedeli dorozumievať celkom slušne, ale hlavne je to podporené perfektnou atmosférou, ktorá si ma podmanila a potešia aj sympatické postavy. Amy Adams je tu výborná, Jeremy Renner sa možno hodí viac na iné typy úloh, ale aj tu mi celkom vyhovoval a vždy poteší aj Forest Whitaker, tentoraz ako rázny dôstojník. Neskôr už dostane priestor aj nejaké to medzinárodné napätie a prejavy násilia, ale všetko len v realistickom prevedení a opäť to hlavne podporuje hlavnú líniu, aby čo najskôr našli spoločnú reč. Finále ma v určitom ohľade možno trochu sklamalo, asi som čakal inú pointu, ale aj tak je to originálne, dejovo zaujímavé, takže postaví film a hlavnú hrdinku do trochu iného svetla a hlavne stále podporené tak úžasnou atmosférou, že sa to nedá kritizovať, ale len vychutnávať si každý záber. Takže Denis Villeneuve tu ani v najmenšom nesklame, vizuálna stránka je jednoducho úžasná a to nielen tie zábery na vesmírnu loď v nádhernom prostredí hôr a hmly, ale aj celkovo a to film nepotrebuje žiadne explózie, ani nič podobné, nemenej perfektná je atmosféra a k tomu ešte tá hudba, nielen tá podporujúca atmosféru, ale hlavne nádherná skladba od Maxa Richtera. Takže plné hodnotenie tomu zatiaľ nedávam, možno som čakal niečo trochu iné, ale to nič nemení na tom, že je to výborný film s množstvom výrazných kladov, kvôli ktorým sa Arrival oplatí pozerať opakovane. S radosťou si to pustím aj viackrát a potom ho možno ohodnotím naplno. 80% (28.02.2017)

Dokonalost formální stránky, kdy je každý průlet, oblet nebo zkrátka jen pohled na ladnost čehokoli vizuální pohádkou, si mě získala po pár minutách. Že Amy Adams právě hraje svou životní roli, jsem pochopil už při prologu. Ale pořád jsem zůstával střízlivý, pořád jsem napjatě čekal, jak přesně že se mají ony dojemné rodinné výjevy propojit s archetypální sci-fi zápletkou a do poslední chvíle jsem nevěřil, že nebudou v klíčové chvíli působit jako náhodně sražené elementy. Nepůsobily. Místo toho Villeneuve dokazuje, že umí až nolanovsky křížit žánry, gradovat napětí a sdílet s námi vyčerpávající divácké zážitky, po kterých se z křesla zvedám tak vyždímaný, že nedokážu uvěřit, že Příchozí jsou vážně jen film. Osobní. (16.11.2016)

Libí se mi jak Villeneuve pracuje s fenoménem jazyka a předvádí ho ve snadno srozumitelných souvislostech. U příbuzného INSTERSTELLAR se přesně tohle né uplně dobře podařilo Nolanovi s pohybem v časoprostoru. Potěšilo by mě, kdyby se Villeuneuve do budoucna vyhýbal příběhům s velkým koncem a vypointovaným příběhem, přeci jen už je to v jeho filmografii potřetí a byla by škoda, kdyby nakonec šel podobnou cestou jako M. Night Shyamalan. (06.12.2016)

Drobný spoiler. „Koľko je hodín?“ – „Správny čas na otvorenie šampusu.“ Villeneuve je na môj vkus priveľmi chladný typ režiséra. Neosobne nakrúca aj vyložene ľudské a „teplé“ scény, ktoré si koledujú o čo najmohutnejšie pritlačenie na pílu. To mi na ňom vadí. Nemusím síce patetické limonády á la Pearl Harbor, ale ani takéto studené čumáky. Našťastie, Prvý kontakt je podstatne lepší, než Sicario. Vlastne oveľa, oveľa lepší. Štýl Prvého kontaktu je zdanlivo rovnako odťažitý, lenže v skutočnosti ide o nálož citov. Každý „flashback“ (úvodzovky pochopíte, keď uvidíte) s dcérou je plný emócií, z ktorých sa zastavuje srdce. Herecké výkony sú veľmi dobré, pozoruhodná je i „hudba“ a podmanivá, miestami dosť provokatívna vizuálna stránka. No hlavná sila Prvého kontaktu je v scenári. Ak si pred pozretím nebudete čítať spoilery, na konci budete šokovaní. Cítil som sa trochu, ako keď som v roku 1999 zašiel sedemkrát do kina na Šiesty zmysel. Koniec si vzhľadom na početné prekvapenia koledoval o väčšiu dĺžku, ale i tak je to bomba. Bomba, nad ktorou budete dlho premýšľať. A potom si uvedomíte, že áno. Dávalo to zmysel. (10.07.2017)