Bohové

"Takže jeho srdce môže žiť ďalej v niekom inom? Poliaci ma neprestávajú udivovať kvalitou svojej kinematografie. Určite i tam vznikajú zlé filmy, ale tých kvalitných je o dosť viac. Príbeh o prvej transplantácii srdca v Poľsku má dobre vystavaný príbeh i uveriteľné postavy. Keďže situácia v Československu bola veľmi podobná, tak nie je problém nasať atmosféru socializmu a doby, v ktorej sa odohráva. Zaujímalo by ma nakoľko je prevdivá scéna v ktorej sa doktori a sestry pustia do rekonštrukcie svojpomocne. Možno to vo filme pôsobí trocha divne, ale verím, že niečo pravdy na tom bude. 80%. (05.07.2017)

Nesmírně zajímavý a inspirativní snímek o Bohovi Religovi, který chlastal, hulil jak fabrika, vyhazoval podřízené, ale přesto to byl Člověk s velkým "Č". A samosebou skvělý kardiochirurg, který šel neprobádanou metodou pokus - omyl. Smekám před všemi herci, jakým způsobem ztvárnili své předobrazy, nicméně největším Bohem je tady Tomasz Kot, který se stal Zbigniewem Religou. Tohle je za plný kotel. (31.12.2018)

Obsah filmu mi hodně mluví z duše. Životopisný snímek v nejlepším slova smyslu. Nelehká doba polských lékařů, kteří v té době byli pionýry svého řemesla. Ale i nelehká věc s takový lidmi vyjít, to platí i dnes, hlavně ve špičkových oborech. Aby se takový člověk vyšvihl, chce to hodně ostré lokty a na těch se pak jen těžko tupí hrany. Ale to jen tak pod pokličkou. Nám pacientům je to jedno, hlavně, když se takové operace povedou, což se v 80. letech rovnalo malému zázraku. A herecký výkon Tomasze Kota? To už byla jen taková malá třešínečka. Hodně silná čtyřka. (13.12.2016)

Poľská kinematografia ma v poslednom čase veľmi prekvapuje. „Bohovia“ sú ďalším príkladom toho ako je tamojšia tvorba ďaleko pred tou slovenskou alebo českou. Námetom a spracovaním vynikajúca látka o presadení transplantácie sŕdc v tak konzervatívnej, kresťanskej krajine akým je Poľsko, resp. bolo v minulom storočí. Film by ľahko mohol skĺznuť k okatej vykrádačke oscarových historických biografií, ale našťastie sa tak nedeje a Poliaci aj tu dokazujú, že dokážu prísť s originálnym prístupom k látke. Zásluhu na to mám rozhodne vynikajúca réžia Lukasza Palkowskeho, ktorý dokáže byť v jednej chvíli hravo odľahčený, aby v tej ďalšej vedel byť bravúrne napínavý a keď je potreba tak aj správne dojemný. Nikdy však neskĺzne do citovej vykrádačky (od tej ma skutočne ďaleko), ale ani do prvoplánovej komédie alebo nudného prednášania faktov o jednej lekárovi. S ľahkosťou kombinuje rôzne žánre a nálady do jednotného, ale hlavne pôsobivého celku, ktorý má po celý čas neskutočne našlápnuté tempo. Zároveň vie byť dostatočne formálne/vizuálne štýlový, ale perfektne si zachovať dobovú vernosť. Hlavne mu však nechýba zmysel prečo vypovedá o tom o čom vypovedá. Vo výsledku tak vtipné, napínavé, dramatické, dojemné, drzé a pritom súdržné. Pôsobí výkon pre mňa absolútne neznámeho Tomasza Kota už ani nespomínam. Najväčšie európske prekvapenie, tobôž z Poľska, za minulý rok. Vidieť následne v záverečných titulkoch skutočných aktérov je o to pôsobivejšie, navyše s jednou kultovou fotografiou (vyčerpaný lekár sediaci na operačnej sále vedľa pacienta), u ktorej som ani netušil, že zachytáva tieto udalosti. CELKOVO: 4,5* (9/10) (07.05.2015)

Jako natočené je to zručně, zahrané svěže, ale není to holt film pro mne. Nejenom jistým zjednodušováním tématu a rozhozením na hodné a zlé (nic mezi), ale z osobních důvodů nemám ani moc rád nemocnice a dívat se na skutečně explicitně podané operace srdce taky nemusím. Kdyby to zůstalo jen v psychologické rovině jako třeba čs. filmy Operace mé dcery nebo Skalpel, prosím, asi by se mi to líbilo víc. (20.08.2021)